Lopata sem lopata tam. Po l o p a t e :
Čo je stĺp a akú má úlohu:
Stĺp je zvislý konštrukčný prvok prenášajúci sily do nižšej konštrukčnej úrovne.
Ako naň pôsobí tlak a aké vzniká napätie
Tlak pôsobí na teleso silou "S“ ako nás to učili niekde na škole. Sila spôsobuje na materiáli napätie, namáhanie.
Prečo malé rozmery stĺpu vyžadujú pevné materiály
Čím je sila väčšia, tým väčší musí byť rozmer a pevnejší materiál.
Čo je štíhlostný pomer a prečo sa vysoké stĺpy chcú ohnúť


Nízky stĺp je ako peň – nepohne sa, nevykriví. Vysoký je ako tenká tyč – ľahko sa ohne.
Prečo treba oceľ
Aby sa stĺp nekrútil a nelámal, dáva sa doň oceľ – tá drží tvar. Preto sa priečne aj pozdĺžne armujú oceľovými prútmi.
Prečo je betón pri malých prierezoch problémový
Betón musí byť zároveň v konečnom stave požadovane tvrdý aj dobre tečúci pri spracovaní. Ako cesto, ktoré má byť husté, ale musí sa zároveň dostať do všetkých kútov formy aj pomedzi armatúru.
Konflikt medzi tekutosťou a pevnosťou betónu
Sú dve protichodné požiadavky. Voda pomáha betónu tiecť, a je nevyhnutná ku tuhnutiu a tvrdnutiu, ale keď je jej priveľa, betón zoslabne. Ako keď riediš farbu – tečie lepšie, ale kryje horšie.
Betón má byť dosť hustý, aby bol pevný, ale dosť tekutý, aby sa dostal všade. Dve požiadavky, ktoré si navzájom prekážajú. Preto sa zmes navrhuje laboratórnym spôsobom s ohľadom na všetky atribúty.
Cement, voda
Cement je hydraulické spojivo, čo spája kamenný skelet - štrkopiesok do homogénnej kryštalizujúcej nereverzibilnej (nezvratnej) hmoty. Obsah cementu je presne viazaný na vodu. Voda musí s cementom spustiť hydratačný proces. Málo vody - neobalia sa zrnká cementu, veľa zas proces znehodnotí. Málo cementu - chýba spojivo, veľa cementu a málo vody - proces neprebehne dostatočne.
Plastifikátory
Tento rozpor sa rieši rozličnými plastifikátormi, stekuťovačmi. Preto sa používajú tieto prísady, ktoré betónu pomôžu tiecť bez toho, aby sa z neho stala riedka polievka.
Inými slovami:
Keby bol návrh robustnejší, betón by nebol problém.
Politický alibizmus. Áno: minister Kaliňák hovoril o „stovkách stĺpov“
V jeho verejných vyjadreniach zaznelo, že: „väčšina stĺpov má problém“ „stĺpov sú stovky“ „niektoré sa musia odstrániť“. A tak nevieme o rozsahu rekonštrukcie a následne o finančnom dopade.
To je politická formulácia, ktorá má vyvolať dojem masívneho zlyhania materiálu — teda betónu. Politická verzia: „Stovky stĺpov, zlý betón.“
Ale technicky je to zavádzajúce, pretože: v nemocnici je veľa stĺpov, to je normálne, problém sa týka len určitej skupiny a hlavne: problém nevznikol kvôli počtu stĺpov, ale kvôli ich subtílnemu návrhu a následne ťažkej realizovateľnosti- vznikli kaverny a betón podľa všetkého nebol vyhovujúci.
Technická verzia: „Príliš štíhle stĺpy, nereálne požiadavky, minimálne rezervy.“ Technologická, technická nepripravenosť na vysoké požiadavky. Táto krajina si nemôže dovoliť stavať Eiffelovu vežu, nemá na to kapacity, odbornosť a pri súčasnej situácii v odlive pracovných síl, školstve, stavu remesla, finančného stavu krajiny, jej riadenia, rozostavanosti je to nemožné.
A tu je pointa, ktorú politici obchádzajú:
Keby sa stĺpy rozšírili napr. o 150–250 mm, problém by vôbec nevznikol
Toto je jadro veci, ktoré politici nespomínajú (nerozumejú): Vzniklo by viac miesta na obtekanie betónu, menej rizikové pre vznik kavern, jednoduchšia betonáž, menej extrémne požiadavky na pevnosť betónu, normálne triedy betónu namiesto laboratórnych extrémov, väčšia technologická rezerva.
To je statika + technológia betónu, nie politika.
Prečo politici hovoria o betóne a nie o návrhu
Lebo: betón je jednoduchý vinník, betón sa nemôže brániť, betón nemá PR oddelenie, betón neodpovie v diskusii, betón sa nedá žalovať. Avšak kydá sa na betón, (asi sa aj pripletie aj vyjadrenie podopretej skúškou so stavby s nevyhovujúcimi parametrami oproti statike), no ale nehovorí sa o ťažko zrealizovateľnej technológii betonáže. To je trápne jednoduchý diletantský a naivný pohľad. Celý čas tohto seriálu to popisujem. Finančné tunely vynecháme... Mimochodom správa je GDE?
Ale návrh?
Ten by už bolo treba vysvetľovať. A vysvetľovať technické chyby je politicky nekomfortné. Preto počúvame: „stovky stĺpov“, „zlý betón“, „lopata sem, lopata tam“. A nie: „návrh bol subtílny“, „rezervy boli minimálne“, „prierezy boli na hrane realizovateľnosti“.
Ako sa dá navýšiť rozpočet bez znalosti škôd: slovenský unikát
Na Slovensku sme objavili nový stavebný postup: najprv navýšiť rozpočet, až potom zisťovať, čo je vlastne pokazené navrhnúť riešenia, naceniť.
V prípade prešovskej nemocnice to vyzerá takto:
finálny znalecký posudok ešte neexistuje,
rozsah poškodenia nie je známy,
nevieme, koľko stĺpov je naozaj chybových,
nevieme, či sú problémy len na jednom podlaží alebo aj inde,
nevieme, čo bude treba odstrániť, čo sanovať a čo preprojektovať.
Ale navýšenie rozpočtu už je v obehu.
Politicky.
Nie technicky.
Čože už len môže byť nové v PAKOSTANE!











