reklama

Takový schody do nebe... (na košický magistrát)

hm, hm, postavit chtěl bych pro Tebe, čo naspieval náš spevácky idol 60. rokov Waldemar Matuška.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď som sa dozvedel z nejakého článku, že sa ide búrať hlavné schodište na magistrát, tieto schody čnejúce sa nad mestom, zvedavosť nedala a išiel som vyhľadať si článok a samozrejme pozrieť obrázky. Predstavoval som riešenie, ktoré umožní lepšie prekonať tento majestátny hlavný vstup a to všetkým návštevníkmi. Aj som si myslel, že schodište bude dostupnejšie aj pre mňa, invalida s paličkami (barlami) a pre ostatných s vozíkmi, chodítkami, barlami, s doprovodom, pre mamičky s kočíkmi, detičky, pohybovo obmedzených, nevládnejších, že ma na vrchol majestátnej svätyne, bohyne mesta, tunajší Olymp, dostane pohodlnejšia rampa a schodište opatrené obojstranným zábradlím, s odpočívkami a osvetlením a cestu od spodku mi určí navigačná tabuľa, že čo kde a ako vybavím, prípadne za koľko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Realita?

Uff a ešte raz uff, veď je to nejaké guľometné hniezdo pred centrálnym vstupom, brániace budovu, symbol moci mesta, uvedomil som si, vidiac nejakú maskovaciu zeleň uprostred schodiska a v nej nejaké lavičky. Zrejme sa bude treba úradníkom brániť, veď sa mesto chystá na boj s nespokojnými občanmi, čo sa odvážia zdvihnúť hlas proti zvýšeným daniam, poplatkom, hlúpemu hospodáreniu mesta, (treba o.i. naškrabať aj na EEI a i.) mesta bez územného plánu, ponechaného napospas developerom, čo uchmatnú každú zeleň, bez dopravnej vízie a koncepcie, pri stále a stále väčšom zahusťovaní aglomerácie. Občan to všetko zaplatí, veď už čo, uskromní sa, všetkému prikývne, len či v dnešných časoch to pôjde. Dosť ťažko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mesto si akiste chce urobiť takýmto úbohým spôsobom a za nemalý peniaz reklamu, fajfku v zelenom postoji k prírode a to za každú cenu, vezúc sa na populárnej zelenej vlne. Nedôstojné je, že schodište čo má slúžiť všetkým, je im zároveň bariérou. Sú to predovšetkým invalidi, vozíčkári, mamičky s kočíkmi, čo by radi, (aj keď fakticky neradi, lebo musia budovu navštíviť, tak nám tu funguje servis občanovi, byrokracia) dobyli vrchol, vchod majestátu nejakým ľahkým lezeckým štýlom. No nejaké nahlúple reči tvrdia, že k návšteve invalidov a najmä tých vozíkových slúži bočné schodisko, ostatní zaujímaví nie sú. To bočné je ale opatrené invalidným schodiskovým výťahom, funkčné, pokiaľ viem, len za pomoci obslužného personálu z budovy. A že aj tak títo imobilnejší občania vždy chodia len cez bočný vchod. Mamička s kočíkom tuším rovnakú šancu nemá a asi bude odmietnutá, lebo nie je invalid. Takže asi zoberie kočík pod pazuchu a vyštverá sa hore schodmi na tunajšiu horu bohov, Magistrát. Ku oddychu jej poslúžia oddychové terasky, kde na chvíľu spočinú ako v postupovom výškovom tábore. Alebo si to skráti cez bočný vchod. Samozrejme nik jej dvere neotvorí, nik ich nepodrží. Tu sa zaspala doba, posuvné dvere na pohybové čidlo do hláv vedenia mesta asi nedorazili. Ešte tak dovybaviť navrhované terasky občerstvením, prípadne véckom, lebo na noc bude v zelenej ubytovni s výhľadom na mesto tlačenica. A keďže ide športový výkon, spojenie s rehabilitáciou, najmä pre telesne postihnutých, starších, nesmú tam byť pomocné zábradlia. Prečo by si invalid s paličkami mal takto oddýchnúť a pomôcť sa vyšplhať hore za pomoci madla zábradlia? A čo je ešte ťažšie, je otázne, ako sa dostať dole. Poznám to, sám som na paličkách a bez zábradlia je to o držku už aj v lete, nielen v zime. Obojsmerné zábradlie na jednej strane? Na vizualizácii nevidno žiadne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bočné schodisko
Bočné schodisko (zdroj: internet)

Vizualizácia návrhu
Vizualizácia návrhu (zdroj: internet, článok)

Schodisko pôvodne koncipované ako dominantný prvok megalomanského projektu ústredia straníckého orgánu, mal nástup do budovy cez dominantné schodište utopené medzi hmotami budovy. Malo to svoj psychologický účinok, rovnaký ako gotické katedrály, čo dávali na vedomie obyčajnému človeku pocit veľkosti moci, pokory, malosti, pominuteľnosti obyčajného poddaného. Nech už sa posudzuje budova akokoľvek, je taká aká je a je to architektonický pozostatok doby čo tu bola. Nevydarené zásahy sa vedia vypomstiť, lebo nevydarené mačkopsy tu máme hocikde. Určite neprerábajme budovy z povojnových budovateľských rokov, na dnešné novotvary, ak ide len o nejaký módny trend, dnes slúžiace povedzme na úradné účely, neprerábajme nemocnice v tom čase postavené, verejné budovy, bytovky, sídliska, parky križovatky, len preto, že sú postavené v štýle iného chápania účelu. Budovám je potrebné pomôcť komplexne, ako aj tejto budove, čo potrebuje zatepliť, znížiť vykurovaciu réžiu. 40 ročné schody sú smiešne mladé na to, aby sa mali búrať a smiešne mladé, aby sa rozpadli. Predostreté riešenie je úplne formálne. Smiešne malý výzisk zelene je ničím, v porovnaní s tým, aké tu mali a asi aj majú papáši v pláne:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

čo predstavuje, čo občan to nový strom a akiste sa plánovali na verejnej zeleni a nie na poliach, takže si treba predstaviť 100 - 500 ľudí v obytnom dome či vežiaku a zrazu pred ním taký istý počet nových stromov, zrejme vysádzaných teraz a nie v pláne na tisícročie. Nestráviteľné ani ako predvolebný bonmot.

A akiste vrchol pseudomyslenia je: https://podhradova.webnode.sk/l/vyjadrenie-sa-k-pripravnym-procesom-stavby-13-10-2022/, kde sa chcú vysádzať stromy do existujúceho parku a ešte aj bez ohľadu na pretínanie parčíku vzdušnými elektrickými vedeniami s ich ochrannými pásmami. To je však z inej nemenej vtipnej autorskej dielne.

Vlastne všetko duševná schizofrénia, rozpoltenosť, mantinelizmus, amatérizmus. Zeleň ustupuje zahusťovákom sídlisk, staveniskám, megastavbám so stratou ľudského merítka v ohromnom množstve a potom sa tu vypúšťajú bonmoty, čo patria na smetisko ku ostatným bludom a blábolom politikov a populistov. Potom sa predkladá aj takéto, tu rozoberané riešenie, čo zaujalo slušnú priečku na stupnici nekompetentnosti.

Ak by sa malo niečo udiať, tak povedzme takto:

Obrázok blogu
(zdroj: zdroj internet)
Obrázok blogu
(zdroj: internet)
Obrázok blogu
(zdroj: internet)
Obrázok blogu
(zdroj: internet)

Podľa všetkého spevnená plocha pred schodiskom bude slúžiť pre zachytenie vody do mega vsakovacej dažďovej záhradky, technicky podľa všetkého so zavodňovaním priamo spádom z okolia plôch, aj so všetkým čo sa zmyje. Zrejme sa prespáduje aj pôvodná dlažba. Voda by sa mala za prítokom v záhradke rozptýľovať a preto je potrebné, aby sa prúd vody viedol pomalým prítokom niekde ku ťažisku plochy. Pri jednostrannom prítoku nastane nerovnováha v prídele vody, niekde jej bude veľa a neustále a niekde v lenivých častiach záhradky vegetácia vyschne.

Vizualizácia návrhu
Vizualizácia návrhu (zdroj: internet, článok)

Predpokladám, že zelené strechy budú napájané vodou z nich zachytenej v nádobách niekde na prízemí či pod ním a vytláčané späť na strechu novým výtlačným potrubím na strechu a tam inteligentne rozstrekovať. Samozrejme strešná konštrukcia, ak sa chce nejako zazeleniť https://www.ecosedum.sk/nezarazene/jaky-je-rozdil-mezi-extenzivni-a-intenzivni-zelenou-strechou/

a aj zatepliť, musí mať na to predovšetkým statické predpoklady. Zaujímavé bude sledovať kosenie trávy, údržbu, najmä obohacovanie o živiny, zber a zvoz sena cez strešné poklopy osobné výťahy, schodiská, chodby budovy. A snáď by strechy mohli mať aj pridanú hodnotu vo forme chovu opeľovačov.

Budova je celoplechová a pôsobí ako obrovský tepelný akumulátor, absorbér, s potrebou zlepšovania klímy či už v zime, ale aj v lete. Rozpálený plech fasády asi nebude vhodným podkladom pod zvislú vegetáciu, ktorú navyše bude treba pravidelne fyzicky udržiavať v tvare a vo vlhkostnom a zavlažovacom režime. Energeticky sa budova nachádza niekde na spodnej priečke energetickej efektivity. Je mimoriadne energeticky neefektívna a prevádzkovo drahá. Tu by som chcel vidieť komplexné riešenia. Nejaké ostrovčeky zelene a naivné predstavy o zelených strechách, zelených stenách a zelených vsakovacích záhradkách rozhodne budovu nezachránia a ani prevádzkový rozpočet mesta.

Pre pamätníkov a nielen im:

Vlado Čuchran, stavebný technik, projektant na dôchodku

Vladimír Čuchran

Vladimír Čuchran

Bloger 
  • Počet článkov:  102
  •  | 
  • Páči sa:  390x

Kto berie život celkom vážne, prichádza o veľa. Ver mi, s humorom to ide ľahšie. Aj keď často je to cez slzy, ale netreba to vzdať, pokiaľ to ide a ostáva nejaká byľka nádeje a zbytok síl. V živote je nutné vedieť aj vzdať sa, pokoriť sa sile hôr, prírody, úctivo ich poprosiť, že si prekročil tú pomyselnú hranicu, pokiaľ by si zašiel priďaleko a hlavne vedieť, kde je tá hranica. Hoci v športe, či zdolávaní ciest si človek neustále kladie vyššie a vyššie ciele a hranicu aj prekročí...A ako vravím, aj na šibenicu s úsmevom! Ver mi, treba rozdávať pozitívnu energiu, treba sa rozdávať, urobiť niekoho šťastným - možno aj tam treba hľadať filozofiu bytia, nielen v mysli obrátenej do seba.Pôvodne, profesne stavebný technik, najmä projektant architektúry. Srdcom horal - turista, horolezec, jaskyniar, horský bežec, ochranca prírody, organizátor, propagátor, nadšenec. Dnes následkom mozgovej mŕtvice invalid. Ako človek, pesimista, nadobudnutý životnou praxou, fejtonista, srandista. Dôchodca 2018.Ako tak pozerám na svet asi aj pesimistom zostanem...Vlado Čuchran, www.horami.sk - stránky venované priateľom hôr a milovníkom prírody Zoznam autorových rubrík:  turistika, turizmusSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu