Keď byť človekom, znamená prehrať

alebo čo sa stalo po tom „ako som sa stala mrchou“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (71)
prebudil sa vo mne bojovník...je to výhra či prehra?
prebudil sa vo mne bojovník...je to výhra či prehra? (zdroj: http://www.soundstream.com)

Nevedela som, že byť človekom, a byť ľudský, pri istých ľuďoch znamená prehrať. Dnes to už viem. Dnes som dostala od života lekciu, na akú sa nezabúda. Lekciu o tom, že niektorí ľudia sú ľudským odpadom. Že iba ich „ignorovať“ znamená otvoriť im dvere k tomu aby vás bodli do chrbta. Že ak sa snažíte byť morálny, slušný, spravodlivý a poctivý, ste pre nich proste ľahko-zdolateľnou prekážkou. Nič viac a nič menej.

Čo iné poviete o matke, ktorá je natoľko sebecká, že neváha z OČRky (ak sa to tak ešte volá) zavolať šéfa a požiadať ho aby prišiel do práce v čase, keď vie, že tam nebudú jej kolegovia. Vezme svoje choré dvojročné dieťa, s teplotou do kancelárie (nefunguje nám kúrenie. V kombinácií s keramickými dlaždičkami, ideálne prostredie pre choré dieťa). Prečo to nejaká matka urobí? Pretože ju zaujíma jedine to, aby mohla očierniť iných. Klamať o nich, bez ich vedomia, kým sú na obede.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nuž, ako sa hovorí - počas ťažkostí rastieme. Ja mám ale pocit, že počas istých ťažkostí sa naopak čosi v nás láme a my sa stávame tvrdšími a tvrdšími. Prestávame sa sťažovať, stávame sa bojovníkmi. Občas dokonca reagujeme a robíme veci o ktorých by sme nikdy nepovedali, že sme schopný. Alebo že chceme urobiť.

Pre mňa je takou vecou hovoriť o niekom niečo zlé. Lenže čo urobíte keď vás ktosi obviní z lží? Z vecí čo urobil on? Keď niekto prekrúti fakty? Keď niekto vyrobí špinavú hru? Keď niekto rozohrá divadlo, na ktoré vy nestačíte. A pravda je občas skutočne veľmi málo, pretože a neleskne ako herecké výkony klamárov.

SkryťVypnúť reklamu

Aj vo mne sa čosi zlomilo. Včera. Už dávno som sa naučila, že moji kolegovia nie sú moji priatelia. Sú to IBA kolegovia. Napriek tomu sú isté hranice, dané faktom, že sme ľudia, ktoré sa neprekračujú. Ale tomu veria iba naivní ľudia. Ako ja.

Akosi som včera potrebovala ostať dlhšie v práci. To že sa objavila kolegyňa aj s dieťaťom, bolo veľmi zvláštne. To že o pár minút na to prišiel môj šéf a spolu za zvreli do jeho kancelárie, veľa objasnilo. Neviem prečo a neviem odkiaľ, vo mne ožil bojovník. Nevedela som že niečo také vo mne je. Zaklopala som na dvere šéfovej kancelárie so slovami „až ťa unaví počúvať jej lži, povedz“.

SkryťVypnúť reklamu

A tak som vstúpila do mínového poľa. Nechtiac som bola vrhnutá do boja, kde byť milá, či diplomatická znamenalo umrieť. Jedná možnosť bolo bojovať. Som šťastná, že moje morálne základy boli dosť pevné, aby som „nevykopávala špinu“. Aby som nepovedala šéfovi o tom ako si kolegyňa hľadá novú prácu, ako ho podvádza, ako ho okráda o peniaze. Aj keď by to bola pravda. Som na seba hrdá, že som nezraňovala a nebojovala zákerne, aj keď druhá strana to robila. A pritom k tomu využila lži. Prečo potom mi je zo seba smutno? Prečo občas „ľudská cesta“, milosť a „dobrota“ znamená prehru? Vtedy sa v nás čosi zlomí a my bojujeme. Bojujeme v sebaobrane a vyhráme, ale to niečo vnútri nám vraví, že bojovníci nie sme a vlastne sme prehrali. Na poly ľudskosti, dobroty k iným.

SkryťVypnúť reklamu

Nemlčala som. Povedala som veci, ktoré vrhli nové svetlo na mnoho veci. Ktoré otočili jej pravdu na inú (moju či objektívnu? Kto vie). Už som ale nebola milá a nebola som tá „dobrá“. Tá jemná. Tlieskala som, keď ONA plakala (pretože jej šéf povedal, že je neverí, na čo sa rozplakala so slovami ,že ona mu chce iba dobre). Tlieskala som so slovami, že je najlepšia herečka akú poznám. A bola to pravda. Moje gesto prebilo jej gesto. Opovrhovala som ňou, a bolo to cítiť. Môj šéf ma obdivuje. Ale ja nie. Včera som vyhrala boj, ona ho prehrala. Lenže v tom boji som čosi stratila.

Vraví sa, že občas musíme vytiahnuť „drápky“. Ale skutočne musíme? Keď na vás ktosi tak špinavým spôsobom zaútočí, budete sa brániť? Budete. Lebo ak nie, roznesú vaše dobré meno v zuboch. Byť pasívny, či dobrý znamená prehrať. Pravidla hry totiž neurčujete vy...

Prečo mi je teda zo mňa samej smutno? Urobila som správnu vec. Keď na vás zaútočia, brániť sa budete, v opačnom prípade vám ublížia. Ale čo potom? Dnes? Zajtra? Pozajtra? Do kedy bude boj pokračovať? Kto zaručí, že zajtra tú špinu nevykopem „v sebaobrane“ ja?

Evka Cucurachi

Evka Cucurachi

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem kráčať cestami môjho života. Pretože aj keď nie sú ľahké, sú obohacujúce. Aktuálne ma tie moje zaviali do slnečného Talianska, kde na podiv sú všetci úplní Taliani... Zoznam autorových rubrík:  Ľudia naokoloVlkKrajina môjho srdcaŽivot mi priniesolÚsmevnéSilne súkromnéNa cestáchNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu