Nie že by som bola zástancom lží. Práve naopak, verím, že pravdovravnosť je základom všetkých ostatných cností. Na druhej strane tiež verím, že sú pravdy o Slovákoch, o ktorých je lepšie nehovoriť. Ktoré chápeme iba my – Slováci. Pretože keď sa začnete o tieto veci deliť s cudzincami, môžete si byť istý jedinou vecou – toto oni nepochopia a vy budete za burana a barbara.
Mlčať je nad zlato - po prvé:
Blížia sa Vianoce. A práve s nimi si spája jeden z najväčších dôvodov na mlčanie. Ak sa nachádzate v cudzine, alebo v blízkosti cudzincov, skutočne si dopredu premyslite o čo všetko sa s nimi chcete podeliť. Zvlášť zákerné sú otázky o vianočných tradíciách na Slovensku. Doporučujem „protivníka“ unudiť do bezvedomia opisom zdobenia medovníčkov a toho ako ich potom vešiame na stromček. Aj to, že u nás niet Svätého Klausa (santa claus) ale darčeky nosí Ježiško dokážu cudzinci ešte pochopiť (Talianom ich aj tak nosí Babbo Natale). Ale zvyšok je dobré zaobaliť ako vianočného kapra v strúhanke.
V opačnom prípade berte na vedomie cennú radu. Je jedno ako blízky človek sa vás na to pýta, aj tak mu nevysvetlíte, prečo s nostalgiou v hlase spomínate na to, ako ste každý rok s dedkom vyberali živého kapra. Ako ste ho poctivo kŕmili celé týždne, a aká dráma sa vždy na Štedrý večer odohrala, keď sa milujúci otec rodiny zakrádal po byte s nožom v ruke. A už vôbec na otázku či ste boli schopný to nemé stvorenie zjesť, neodpovedajte. Fakt to nepochopia, že ste – „pre pokoj v rodine“ toho Fossiho či Mossiho, obaleného v strúhanke poctivo spratali aj so zemiakovým šalátom.
Keď zbadáte zhrozený výraz na tvári okolia, viete, že je čas vrátiť sa k téme medovníčkov a Ježiška.
Mlčať je nad zlato – in l´Italia:
Predpokladám, že iné kúty sveta nebudú prejavovať žiadnu precitlivenosť na nasledujúce riadky. Až na jeden jediný národ. Áno správne, národ taliansky. Tento národ má isté špecifikum. Nie je známy presný zdroj - pravdepodobne to bude historické a kultúrne (či snáď i gurmánske) bohatstvo tohto národa, ktoré mu dáva pocit výnimočnosti. Ktorým trpí drvivá väčšina Talianov. Tí sú presvedčení, že byť Talianom je snom každého obyvateľa našej planéty.
Preto, ak stretnete takéhoto jedinca (inými slovami Taliana), vyvarujte sa nasledujúcich dvoch skutočne mylných predpokladov. Prvý je založený na pocite, že Talianom sa bude zdať náramne zábavný fakt, že slovné spojenie „A čo si Talian?“ sa na Slovensku udomácnilo ako kvázi nadávka. Vedzte že s úplnou istotou NEBUDE! Ak sa priemerného Taliana spýtate „čo si Talian?“, tak hrdo vypne druh a povie „Si!“ (a to zvlášť po majstrovstvách vo futbale). Vaše zamrmlanie popod nos –tak s tým by som sa teda veľmi nechválil- skutočne nepochopí.
Rovnako veľkej absencií pochopenia sa teší snaha o vysvetlenie slovného spojenia „talianske manželstvo“. Ak vašu snahu pokračovať v danej téme neubrzdili ani nemé, nie nutne priateľské tváre Talianov, vezmite v úvahu prostú priamu úmeru. Utekajte tým rýchlejšie, čím ste južnejšie a čím viac slovných spojení typu: „rozvášnený muž“ či „hysterická žena“ ste použili.
Mlčať je nad zlato na záver:
Poznáte tie veľkonočné tradície?...Dám vám dobrú radu – držte sa vajec. Tých veľkonočných, samozrejme. ...zvyšok vrelo doporučujem zamlčať....inak sa vystavujete riziku, že budete za šovinistu, sadistu, masochistu a burana....
Pretože, ak im skúsite predstaviť pani Morenu a jej každoročný osud v ohni a rieke, môžete si byť istý, že vás nepochvália. Napríklad taliansky muži sú veľmi slušne pod papučou (a aj keď je ich snom polku ženskej populácie Talianska upáliť, nikdy by si na to netrúfli) a talianske ženy naopak sú silne pre- emancipované (a skutočne nemajú pocit, že upaľovať model ženy je extra krásny zvyk hodný nasledovania. Fakt, že sú to ženy čo vynášajú Morenu si radšej z bezpečnostných dôvodov nechajte iba pre seba, inak v najbližšej rieke môžete skončiť vy).Skutočne pochybujem, že dokážete fundovane odpovedať na otázku, prečo Morena nie je chlap a prečo radšej neupaľujeme mužov? A či sme si istý, že stredovek na Slovensku skončil ...
Ak si myslíte, že ak sa vyhnete vynášaniu Moreny, vyhli ste sa všetkým problémom, mýlite sa.
Poznáte to, ako tí zruční slovenskí šuhaji pletú korbáče, aby boli Slovenky pekné? Takže v mojom slovníku slovo korbáč nie je – inak fakt ďakujem, milé vydavateľstvo. Ani slovo „šibať korbáčom“ nemá taliansky ekvivalent....ale našťastie s tým si zručný prekladateľ poradil, lebo šibať je v podstate synonymom slova bičovať a tak slovo šibať nahradil slovom bičovať. Začínate mať predstavu? Verte mi, nemáte ani len tušenia aký výraz tváre sa zjavil na tvárach úbohých Talianov po tom, čo som im povedala čosi takéto: „na veľkú Noc muži z prútia vyrábajú takú dlhu vec. Inak veľmi krásnu. Väčšinou jej koniec ozdobia stužkami, ktoré dostanú od všetkých žien čo v ten deň zbičovali.“
-„čo ich?!?“
Ešte jeden letmí pohľad do slovníka aby som sa uistila (ešte raz ďakujem)
-„No predsa bičujú ženy.“ Môj pokojný úsmev a ich neopakovateľný výraz zhrozenia na tvári
Po hodnej chvíli ticha : -„Pre Boha a prečo?!“
-„Ach, no to aby boli krajšie, predsa“ pokojne odpovedám
Ak nie ste expert na slová, alebo nenosíte príručný korbáč na demonštráciu, doporučujem vyhnúť sa opisu aj tejto tradície.
S obdobím veľkej noci sa viaže ešte jedna úsmevná príhoda. A to keď som môjmu manželovi opisovala, ako na prvého mája muži zvykli stavať prvé máje svojím láskam. Obšírne som mu vysvetlila, ako tie stromy vyťali, preniesli, ozdobili stužkami. Vravím mu, že to bolo jednoznačne veľmi romantické. No a na druhý deň (bol máj) mi muž môjho srdca priniesol prvomájový stromček. Umelohmotný, ihličnatý aj so zlatými vianočnými guľami. Vraj „prvomájový stromček z lásky“ , vraví mi pyšne –a následne dodáva, že to vôbec nebolo jednoduché v máji zohnať stromček. Nakoniec z neho vyšlo, že bol v polovici obchodov a všade sa ho pýtali na čo to potrebuje (vianočný stromček v máji, že áno!!!). Na čo im moja drahá polovička vysvetlia a poučila ich, že na Slovenku máme taký zvyk - v polke jari zdobíme vianočné stromčeky pod oknami svojich lások. Toto všetko mi moja polovička porozprávala s výrazom úplnej spokojnosti a keď skončil mal v očiach ten úžasný pohľad, ktorý mávajú iba muži. Veľmi neodolateľne, a kúzelne mi vravel – no, a teraz ma môžeš pochváliť!
Takže dnes som skutočne pochopila hĺbku pravdy Slovenského porekadla o tom, že mlčať je nad zlato. To je jediná z tradícií, ktorej sa mienim držať.
