Ako to vidím ja: SlovakiaTech Forum-Expo 2021 v Košiciach

Ako to vidím ja: SlovakiaTech Forum-Expo 2021 v Košiciach
Písmo: A- | A+

SlovakiaTech Forum – Expo je medzinárodná odborná konferencia a inovačno-technologický veľtrh firiem. Jeho cieľom je stretnutie slovenských a zahraničných odborníkov z rôznych oblastí hospodárstva, venujúcich sa najmä  inováciám.

Cez inovácie totiž možno – prostredníctvom prezentácií vedeckého a inovačného potenciálu slovenských technologických firiem - veľmi dobre vnímať pokrok priemyslu a priemyselných technológií, energetiky, dopravy a logistiky, aj pokrok v oblasti životného prostredia a vzdelávania vo všeobecnosti. [1]

 3. ročník SlovakiaTech Forum-Expo 2021 prebehol v dňoch 14.-15.9.2021.

 Svoje brány otvoril pre nadšencov inovácií a nových technológií v košickom Kulturparku. Na najväčšom podujatí tohto druhu na Slovensku, predstavila údajne až stovka domácich a zahraničných spíkrov svoje novinky počas uvedených dvoch dní až na troch samostatných pódiách súčasne. Dalo sa tam vidieť najnovšie lietajúce auto Air Car od slovenského konštruktéra Štefana Kleina, prvý „hamburger zo skúmavky“ od Holanďana Marka Posta, ale aj živý hackerský útok odborníka na kybernetickú bezpečnosť Eduarda Jenča.

 Medzi základné opatrenia na zabezpečenie účasti patrila povinná registrácia všetkých účastníkov na webe www.slovakiatech.sk . Vstup na podujatie bol bezplatný a voľný pre každého účastníka, po vyplnení krátkeho online formulára. Registrovaní dostali na svoje e-mailové adresy QR kód, ktorý potom bol ich vstupenkou na podujatie. Keďže táto konferencia býva zaradená do kategórie kultúrneho podujatia, vzhľadom na platné protipandemické opatrenia bolo zo strany účastníkov potrebné splniť niektorú z podmienok režimu OTP. Napríklad, antigénové testy na Covid-19 nemali byť staršie ako 48 hod. od odberu.

 Konanie SlovakiaTech Forum-Expa 2021 bolo ozvláštnené tým, že v Košiciach sa v tom čase uskutočnili aj ďalšie dve významné masové podujatia - návšteva pápeža Františka (14.9.) a cyklistické preteky „Okolo Slovenska“ (15.9.).

 Majúc všetky potrebné informácie, rozhodol som sa – aj keď už dôchodca, s dlhoročnou absenciou kontaktu so súčasným pracovným prostredím a v ňom panujúcimi praktikami – pre osobnú účasť na tomto podujatí.

Kvôli tomu som sa išiel, v Liptovskom Mikuláši deň predtým, vôbec prvý raz za celú dobu covidovej pandémie otestovať pomocou antigénového testu.

Internetom sa potuľuje takýto recesistický „produkt ľudovej tvorivosti“:

Obrázok blogu
(zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)

Nepostrehol som, žeby som prekonal covidovú infekciu ani nie som proti nej očkovaný. A testovať sa, keďže patrím do kategórie 65+, som sa od samého počiatku pandémie nemusel. Nemal som teda veľkú chuť nechať sa teraz testovať vôbec prvý raz a radšej by som uprednostnil zmienený „ľudový” test, ale … čo už. – Musel som na odberové miesto cestovať MHD do protiľahlej časti mesta a samotný test ma vyšiel na päť eur; aby som napokon v Košiciach zistil, že po ňom „ani pes neštekne”.

Samotná konferencia však stála zato. Keďže nechcem vzbudzovať v čitateľovi (mylný) dojem, že som nejaký zbehlý kongresový expert – to naozaj nie som – už v názve tohto článku slová „Ako to vidím ja:” majú jednoznačne vyjadrovať, že popisujem výlučne osobné dojmy.

Medzi inými exponátmi vestibulu dominovalo impozantne pôsobiace lietajúce auto (AirCar) slovenského vynálezcu Štefana Kleina.

Pohľad na prototyp AirCar-u Štefana Kleina.
Pohľad na prototyp AirCar-u Štefana Kleina. (zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)

Protiváhu tohto futuristického exponátu tvorili ukážky súčasných slovenských možností elektromobility, v podobe naleštených áut rôznych značiek, pristavených v areáli pred vstupom a (údajne) pripravených povoziť prípadných záujemcov.

Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO. F. Cudziš)

Síce nie som znalcom podobných podujatí, ale všetko sa mi tam zdalo byť na vysokej úrovni.

Vestibul skrášľovali veľmi vkusne spracované informácie o partneroch projektu.

Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)

Okrem toho sa tam nachádzal aj pôsobivý exponát demonštrujúci možnosti informačných technológií.

Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)

Konferenčná atmosféra bola výborná.

Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)

Otvorenie konferencie, s príhovorom prezidenta SlovakiaTech-u Juraja Miškova, som nestihol ani napriek odvozu taxíkom z košickej železničnej stanice ku Kulturparku. (Vydriduch taxikár – možno z dôvodu prítomnosti pápeža v ten deň v meste – si za cestu zapýtal päť eur.)

Obsahovo bol program konferencie rozčlenený do troch sekcií. Ja som si v prvý deň vybral prednáškový blok „Trendy a stratégia v oblasti nerastných surovín”. Na druhý deň som sa zaujímal o „zelené trendy” – vodíkovú ekonomiku a elektromobilitu.

Ukážka prezentácií niektorých (aj zahraničných) spíkrov programu

Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F. Cudziš)

Prezentácia dizajnéra a vynálezcu Štefana Kleina, autora "lietajúceho auta" síce nebola v programe posledná, ale zaradil som ju na záver časti Prezentácie kvôli osobnému komentáru.

Vystúpenie Štefana Kleina.
Vystúpenie Štefana Kleina. (zdroj: FOTO: F. Cudziš)

Osobné poznámky k panelovým diskusiám

Účastníci prvej panelovej diskusie, kde som bol prítomný.
Účastníci prvej panelovej diskusie, kde som bol prítomný. (zdroj: FOTO: F. Cudziš)

            Panelovej diskusie, na záver programu prvého dňa v uvedenej sekcii, sa zúčastnili v podstate dva druhy osobností – zástupcovia priemyslu a výskumníkov. Výskumníci zastupovali prevažne Technickú univerzitu v Košiciach a priemysel páni v strede (štvrtý a piaty zľava) – Oto Pisoň za firmu InoBat Auto, ktorá plánuje vyrábať autobatérie, a Ján Greňa za firmu EuroTALC, zaoberajúca sa ťažbou mastenca.

Národný delegát pre program Horizont Ivan Pezlár (tretí zľava) vo svojej prezentácii predstavil možnosti finančnej podpory konkrétnych projektov zo strany Európskej únie prostredníctvom rôznych grantových programov. Konštatoval, že Slovensko podáva najmenej žiadostí o takúto podporu, hoci peniaze za daným účelom sa takmer „núkajú samy od seba”.

Hľadanie odpovede na otázku prečo je to tak viedlo napokon k polemike, kto na koho by sa mal obracať ako prvý - v rámci potrebnej spolupráce pri zostavovaní projektov, s financovaním vhodným cez grantovú podporu. A tu sa vykľulo „šidlo z vreca”. Vysvitlo, že grantovú podporu neraz komplikuje (bruselská) byrokracia. Tuším pán Pisoň vyhlásil, že z toho dôvodu je preňho – pre podnikateľa v priemysle - (síce trochu drahšie, ale zato) jednoduchšie požičať si potrebné financie v banke. Banka financuje perspektívne projekty bez problémov. Svoje pôžičky ma poistené ručením iným majetkom a na konci zinkasuje príslušný zisk. Podnikateľ má takmer vždy toľko prevádzkových problémov, že neraz nevie – ako sa hovorí – kam skôr skočiť. Nemá čas na komplikované zostavovanie (čo aj tzv. inovačných) projektov, ktoré by spĺňali kritériá pre grantovú podporu. Pritom si treba uvedomiť, že uňho aj onen čas predstavuje určitú formu finančnej hodnoty, takže okrídlený výrok „čas sú peniaze” preň platí takmer doslovne. Preto je dosť problematické zapájať do svojich podnikateľských plánov tzv. výskumníkov, aby vytvorili za účelom spolupráce napr. nejaké požadované konzorcium.

A „výskumníci” kontrovali: „My bez toho nepoznáme potreby konkrétneho podnikateľa, nuž kam by sme (z akademickej pôdy) za ním chodili?”

Toto protirečenie v praxi mi pripomína povestný problém – čo bolo skôr, sliepka alebo vajce?

Ja osobne mám na vec takýto názor (aj sa mi ho podarilo vysloviť z publika, pretože mi poskytli na požiadanie slovo). –

Je zrejmé, že tu by sa – takrečeno ako soľ – zišiel koordinátor, ktorý by si zarábal na svoju existenciu programovým vyhľadávaním podobných prípadov a svojím príspevkom účinne napomáhal konkrétnym riešením. Možno by stálo za úvahu, či by za tým účelom nemal byť zriadený špeciálny vládny úrad, ale nie ako „trafika” na štedré zabezpečenie existencie skrachovaných politikov.

Zodpovedná vláda – obzvlášť v dnešnej ekonomickej situácii Slovenska – by sa mala chovať podobne ako banka. Mala by zo všetkých síl podporovať inovačné aktivity, ktoré -odhliadnuc od zriaďovacích nákladov – budú od prvej chvíle prinášať zisk. Aby z toho zisku mohla sanovať (z povahy veci) „stratové” aktivity – sociálny systém, zdravotníctvo, školstvo a pod.

Keď minister hospodárstva naposledy vymenoval za riaditeľa Úradu priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici právnika, sám pre seba som si vtedy položil otázku, či by sa na ten post nehodil lepšie človek s vedecko-technickým vzdelaním. Lebo, čo sa taký právnik rozumie do vedeckých trendov alebo pokroku techniky? A zatiaľ rozhodnutia jeho úradu môžu mať veľký význam. Z čias svojej mladosti si spomínam na prípad, keď československý vynález – tryskový spriadací stav – napokon úradne pripadol Japoncom, a to (údajne) pre nekompetentnosť pracovníkov vtedajšieho československého patentového úradu.

Ale vec nie je tak jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá. Aj právnické vzdelanie má na Úrade priemyselného vlastníctva svoj nezastupiteľný význam a tým aj oprávnenie. Podľa mňa, by však bolo ideálne, keby na takom úrade koexistovali dva kooperujúce „pod-úrady”, jeden špecializovaný na právne a druhý na technické aspekty podávaných patentových prihlášok vynálezov alebo iných oprávnených žiadostí.

Druhá panelová diskusia.
Druhá panelová diskusia. (zdroj: FOTO: F. Cudziš)

Aj druhá panelová diskusia pretriasala svojím spôsobom podobný problém. Hoci sa moderátor po celý čas konferencie snažil byť humorný a uvádzať nové témy čím pútavejšie, akosi mi ten štýl nesedel. Tentoraz nadhodil „nosnú” tému – čo sa bude, z hľadiska technických možností, lepšie hodiť pre (najmä osobnú) dopravu v budúcnosti: vodík alebo elektrické akumulátory?

Najprv však malá poznámka k lietajúcemu autu Štefana Kleina.

Hoci vyzerá naozaj pozoruhodne, vŕta mi v hlave otázka: Kto kompetentný – a príčetný – povolí prevádzkovanie podobných „hybridov” vo veľkom ponad husto osídlené oblasti, a také predstavuje takmer celá Európa?

Výsledky nehodovosti v normálnej cestnej doprave navodzujú dojem akoby v Európe permanentne zúrila akási vojna so 40 000 obeťami ročne. Čo by sa stalo, keby zrazu – v podobnej miere nehodovosti – začali padať z oblohy na hlavy nič netušiacich  ľudí trosky lietajúcich áut?!   

A teraz k už nastolenej otázke. – Účastníci diskusie sa zhodli na tom, že ako vodík tak aj elektrický akumulátor predstavujú len tzv. energonosiče, v ktorých sa nachádza uskladnená energia. Vo vodíku je uskladnená v chemickej a v akumulátore v priamo použiteľnej elektrickej forme. Na produkciu vodíka potrebnej čistoty je nutné značné množstvo elektrickej energie, spotrebovanej pri elektrolýze vody na kyslík a vodík, a produkcia samotnej elektrickej energie sa nezaobíde bez vzniku emisií oxidu uhličitého. Naviac, vzhľadom nato, že sa v poslednom čase pomerne prudko menia cenové relácie oboch komodít a menia sa aj iné podstatné trendy, je aj pre odborníka ťažké odhadnúť budúci vývoj, a vývoj dopravy zvlášť.

Na jednotlivých prezentáciách sa pomerne veľa hovorilo o inovačných technológiách, ktoré môžu napomôcť účinnému riešeniu závažných problémov, a to napríklad aj pri prenose elektrickej energie rozvodnými sústavami. Z technického hľadiska je pre tieto sústavy žiaduci neustále rovnovážny stav medzi produkciou a spotrebou elektrickej energie, čo sa v praxi nedá dosiahnuť. Ale riešeniu problému môže čiastočne napomôcť napr. aj tzv. „virtuálna elektráreň”. Dnes už existujú technológie na monitorovanie a ovplyvňovanie okamžitého stavu v prenosovej sieti. Problém je, že ich využitie si vyžaduje pomerne nákladné investície a táto samotná aplikácia technologických možností bude tiež spotrebovávať isté množstvo elektrickej energie.

Varovný (nad čím sa málokto zamýšľa) príklad predstavujú informačné technológie. Počet ich rôznych aplikácií rastie ako huby po daždi. Vďaka ich použitiu stíhame v každodennom živote čoraz viac a viac. Ale každá z nich si žiada svoju energiu, takže celková potreba elektrickej energie narastá. Nič nie je zadarmo. V konečnom dôsledku sa neúprosne blížime k limitom objektívnych možností z hľadiska výroby energie i rôznych tovarov. Stávajúc sa čoraz konzumnejšou spoločnosťou, akoby sa sami pchali hlavu do slučky, ktorá sa raz určite spontánne zatiahne!

Klimatickú zmenu vraj spôsobuje rast emisií (predovšetkým) oxidu uhličitého do atmosféry. Vďaka tomu potrebujeme menej energie na kúrene, zato čoraz viac energie na klimatizáciu. Zvýšená potreba energie a zabezpečenie jej výroby predstavuje negatívnu spätnú väzbu, ktorá v konečnom dôsledku klimatickú zmenu ešte viac zvýrazní…

Hlásil som sa z pléna o slovo, ale moderátor venoval pozornosť len pódiu a tí, čo na ňom moju snahu registrovali, nehli ani brvou, aby ho upozornili na tento fakt.

Chcel som len upozorniť, že predpoklady oných pánov, na základe ktorých dnes odhadujú budúcnosť, sú už dnes mylné. Ja si to môžem dovoliť tvrdiť, lebo podrobne poznám predmet patentovej prihlášky PV 125-2020, ktorý oni ale nepoznajú.  A kvôli svojej pasivite sa nedozvedeli informácie, ktoré by ich boli celkom určite zaujímali.

            Zanedlho sa bude konať iná podobná konferencia, festival inovácií Inofest v Nitre-Beladiciach. [2] Dostal som e-mailom pozvánku. Na záver sa bude konať tlačová konferencia za účasti slovenského premiéra. Vládne bavoráky prídu, vládne bavoráky odídu. Premiér medzitým odverklikuje zopár vzletných fráz. Čo by som tam ja robil? Zvyšných sto eur na spoločenský večer nemám (resp. nie som ochotný dať), hoci v hlave nosím myšlienky (doslova) za miliardy.  

Obrázok blogu
(zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)

            Pramene:

[1] www.slovakiatech.sk

[2] inova.to

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

Skryť Zatvoriť reklamu