"Výroba slovenského cukru skončila, ďakujeme," prečítala som si jedného dňa blog na SME s týmto názvom a hneď som si spomenula na prvú vetu zo Švejka: "Tak nám zabili Ferdinanda."
Pousmiala som sa a reagovala pod textom v diskusii. S autorom sme si prehodili zopár slov, vysvetlili naše názory a tým to skončilo.
Iný bloger už toľko empatie nemal a svojmu kolegovi venoval celý blog, v ktorom ho nazval hysterikom a socanom, ktorý zavádza a píše preafektované blogy. Dokonca aj mne venoval zopár "teplých slov" a urobil zo mňa hlupaňu a prirovnal k Tabak. Neviete, kto je Tabak? Nevadí. V roku 2025 to bolo zábavné meno. O dvadsať rokov už nikto nebude tušiť, kto bol človek menom Tabak.
Že ma bloger nazval Yettim beriem ako vydarený vtip, pretože mám 156 centimetrov a nohu s číslom 36. Už ma nerozhodí ani jeho poznámka o schizofreničke alebo hejslovenskej katolibanke, ako ma vraj zvyknú jeho fanúšikovia nazývať.
Ak by som bola muž a navyše slaboch, ktorý si na ženách brúsi jazyk, chce si zvýšiť čítanosť blogu a naštartovať diskusiu, potom by som napísala, že pán Valchár je ako Blaha a teda je kretén. Ale ja nie som muž a už vôbec nie slabošská žena a slovo kretén by som voči inému človeku ako argument nikdy nepoužila. Nikdy. Aj keby ten človek vyzeral tak trochu ako kretén. Kreténizmus je totiž závažné psychické detské ochorenie. Aj schizofrénia je závažné ochorenie. Viem o tom svoje. Môj syn trpí touto chorobou. Bloger Ján Valchár používa slovo schizofrénia aj napriek tomu, že o chorobe môjho syna vie. Upozornila som ho na to. Používa ho ďalej. Asi predpokladá, že mi tým ublíži. Ján Valchár totiž rád píše blogy, v ktorých sa iným posmieva a rád pichá rovno medzi rebrá. Navyše šíri nenávisť a extrémizmus. Pri mediálnom portáli Hlavné správy by som sa nad tým nepozastavila, keďže Hlavné správy z princípu šíria nenávisť, ale na SME to považujem za problém.
Dnes prišiel ten deň, keď som som si povedala: dosť. Aj preto, lebo čoskoro štartuje Vlhová, ktorá si tiež okúsila "mužskú prajnosť", keď o nej bývalý tréner pred piatimi rokmi vyhlásil: „Petra sa už nezlepší, nemá to v DNA,“ tvrdil Livio Magoni. A Petre sa takmer zrútil svet.
Dnes som si prečítala platenú inzerciu na SME o tichom nástupe radikalizácie a nenávisti. Platená alebo neplatená, je to obrovský problém. Povedala som si, že už nebudem mlčať a tváriť sa, že nenávisť v blogosfére na SME je v poriadku. Inak by som vedome kryla to, čo je dnes na dennom poriadku: hovoríme niečo iné a robíme niečo iné. Život v pravde je na posmech. Slušnosť, argumenty a humanizmus sú odsúvané na vedľajšiu koľaj. Aj preto sa darí politikom ako Fico, Orbán, Trump, Putin a spol.
Od médií však očakávam pravdu. Vždy. Aj na blogoch. Teda na blogoch môžu ľudia klamať, keďže nie sú novinári, ale nemôžu šíriť návrhy na vešanie ľudí a rezanie hláv. Alebo môžu? Lebo zvyšujú čítanosť? Lebo pomáhajú Ukrajine? Naozaj nerozumiem dôvodom, prečo môže bloger na SME šíriť návrhy na vešanie ľudí a rezanie hláv.
https://tlacovespravy.sme.sk/c/radikalizacia-mladych-sa-zacina-potichu.html
Pri blogerovi Jánovi Valchárovi som sa zo začiatku usmievala. Sem-tam skritizovala jeho nenávistné názory, polopravdy a manipulatívne interpretácie a spochybnila som aj jeho nezištnosť a humánne ciele ohľadom Ukrajiny. Za tým si stojím. Čo robí na Ukrajine, je stále neprehľadné. Jeho posledné blogy sú totiž viac ako o jeho konkrétnej pomoci ťažko skúšanej Ukrajine už hlavne o komentovaní medzinárodnej politiky, trochu o ruskom zlate, slovenskom bielom zlate (teda o cukre), turistike, archeológii, Európskej únii, atď. Tento bloger píše na SME už veľmi dlho a veľmi zábavné a čítané blogy. Teda ak za zábavné považujeme aj jeho odporúčania na rezanie hláv a vešanie ľudí na kandelábre. Aj s celými ich rodinami, ženami a deťmi, samozrejme. Bez toho by to asi nemalo správnu šťavu.
Áno, dobre čítate. Na SME sa bloguje v štýle - zabi bobra, zachrániš strom. Akurát tým bobrom je človek.
Keď sa na hnojisku bijú dvaja kohúti, treba ich nechať, hovorievala moja babka. Keby ju Fero pred kamarátmi nazval hlupaňou a vysmieval a urážal ju pred celou dedinou, určite by to nenechala tak. A možno aj áno. Večer by sa vyplakala do vankúša a bolo by vybavené. Tak ju to učili. Muži môžu všetko, lebo sú silnejší. Od žien sa očakáva mlčanie a znášanie "utrpenia". Muži môžu ženy verejne urážať (viď americká kurva na bratislavskom námestí) aj navrhovať rezanie hláv. Veď sú muži. Naši, slovenskí.
Partia slovenských mládencov kedysi inej partii zo susednej slovenskej dediny vyprášila gate a nikto si z toho veľkú hlavu nerobil. Teda kým ju mal na krku.
Vyprášime ti gate a odrežeme hlavu
Pôvodne som chcela písať blog o cukre a cukrovare, nie o dvoch blogeroch a Švejkovi. Sám veľký bloger Ján Valchár a vyštudovaný hnojár (teda absolvent SPU v Nitre) ma k tomu vyzval, aby som o slovenskom poľnohospodárstve napísala.
Keď som sa lepšie pozrela na jeho "argumenty", ktoré mi venoval, v skutočnosti jeho blog nebol o cukre a ani o cukrovare a ani o slovenskom poľnohospodárstve. Veď ani Hašek nepísal o slaboduchých ľuďoch, keď písal o Švejkovi.
Avšak práškový cukor s vyprášením gatí predsa len trochu súvisí.
S blogerom Martinom Ondrášom (pravidelne píše o poľnohospodárstve a pravidelne mu Ján Valchár "nakladá") nie vždy súhlasím, ale je aspoň empatický a načúva. Diskutuje s ľuďmi, používa relevantné argumenty a bez osobných útokov a posmeškov diskutuje s kritikmi. Dokonca aj so ženami debatuje ako rovný s rovným. Teda rovnou. To je dnes, bohužiaľ, už veľká vzácnosť.
Ján Valchár je však na ľudí, ktorí ho kritizujú, veľmi ostrý. Keď hovorím veľmi, tak veľmi. Dupľom, ak ide o ženy. Na tých si zgustne mimoriadne rád. A čuduj sa svete, na SME mu to prechádza. Tolerujú mu aj klamstvá. O mne pred časom vyhlásil, že som platená. Od koho? Len Pán Boh to vie. A Ján Valchár. A ten to, predpokladám, neprezradí. Pritom bez dôkazov takto obviniť blogerku a bývalú novinárku je veľmi vážne obvinenie. Od blogera, ktorý pravidelne šíri konšpirácie a niekoľko rokov tvrdí, že vojna na Ukrajine do pol roka skončí alebo že Trump do roka umrie, som si už na jeho "drobné klamstvá" zvykla. Ale povedala som si, že stačilo. Zvyknúť si na klamstvá je cesta do pekla. Ani Ján Valchár nemôže písať, čo sa mu zachce. Alebo môže? "...Čuláková preráža dno. Tu mi ale ide na um, či zámerne alebo je len taká povaha. Na Facebooku z mojej skúsenosti nikdy nikto nerobí zadarmo, nieto aby tam niekto písal dlhý blog."
Čo hovorí Etický kódex blogera na SME? No presne toto: "Bloger nesmie zverejňovať informácie nepravdivé, polopravdivé, neúplné alebo také, ktorých pravdivosť si nemohol dostatočne overiť alebo tak z vlastného uváženia neurobil, najmä pokiaľ by mohli poškodiť iné osoby alebo skupiny osôb. V prípade konfliktných tém musí Bloger poskytnúť primeraný priestor všetkým stranám a ich argumentom."
Kedysi chlapi sedeli v krčme a do žien sa nestarali. Lebo ženy sedeli doma (alebo na priedomí, kde klebetili tiež), varili, prali, upratovali, hydinu (a chlapov) kŕmili a deťom zadky utierali. Chlapi mali recht. Do žien sa neradno púšťať. No dobre, do tých hlúpych a bojazlivých áno, tie stiahnu svoj čertovský chvost, odložia metlu a zalezú do perín.
Vyprášiť gate chalanom zo susednej dediny totiž nie je to isté ako vyprášiť sukne dievčatám zo susednej dediny. Ak už hovoríme o prášení sukní, tak muži ženám sukne prášia inak, ale o tom inokedy...
A už vôbec nie je prášenie gatí to isté ako huckať proti "zlému" richtárovi zo susednej dediny a navrhovať obesenie a odrezanie hlavy nielen jemu ale aj jeho žene, deťom a celej rodine až do tretieho pokolenia. Takého "hrdinu" by mládenci hnali papekom. Teda pokým by nepísal blogy a mládenci nesedeli v redakcii SME, chichotali sa na jeho vtipných hláškach a mädlili si ruky z utešeného záujmu iných chlapov.
Keď muži sú chlapi a ženy sú ....
Keď muž verejne vyhlási o žene, že je neschopná, hlúpa, naivná rasistka, hejslovenská katolibanka, sprostá extrémistka, (prípadne kurva), je to podľa niektorých mužov relevantný argument. Keď žena verejne vyhlási o mužovi, že je hlupák, sprostý extrémista, rasista alebo kurevník, ide o hanebnú urážku a žena si zaslúži päťadvadsať na zadok.
Keď muž vylepí facku žene, je chlap. A je jedno, či ide o facku skutočnú, symbolickú, slovnú alebo hypotetickú. Keď žena vylepí facku mužovi, je hysterická, frustrovaná a pravdepodobne aj psychicky labilná a teda nebezpečná nielen pre muža, pre deti ale aj pre celú spoločnosť.
Vykašľala by som sa na nejakého Jána Valchára a jeho posmešky, urážky a klamstvá, keby na SME pravidelne nezverejňovali jeho texty a zároveň aj texty psychológov a odborníkov o tichej radikalizácii a šíriacej sa nenávisti. No a potom si človek prečíta v blogoch na SME toto:
"Predstavujem si, ako ... celá rodina skrz generácie sa hojdá o pár mesiacov na kandelábri s urezanými hlavami."
"Musí byť nielen zosadený ale popravený, ideálne aj s celým mafiánskym kabinetom a jeho rodinou."
"Gréta Thunberg, najzbytočnejší človek planéty, táto paródia na Homo sapiens a vlhký sen každého ľavicového dezoláta...tá autistická suka."
Tate, Fiki, Fico, Schutz a Ján
Tate to môže. Fiki to môže. Fico to môže. Orbán, Trump, Putin môže. Epstein to mohol, už nemôže. Ján Valchár to môže tiež. Dokonca aj komentátor SME môže niektorých ľudí "dehumanizovať".
Komentátor SME je azda niečo menej ako bloger? Za Petra Schutza sa šéfredaktorka ospravedlnila. Prečo ale blogerovi jeho rezanie hláv a "zabíjanie podľudí z princípu" prechádza? Prečo? Ako to chce šéfredaktor ospravedlniť?
Kto je Ján Valchár? Bloger v denníku SME, ktorý organizuje zbierky cez Donio a má na starosti financie jedného humcentra na Ukrajine (ak sa mýlim, opravte ma). Ibaže pravidelne uráža ľudí, hlavne svojich kritikov a tých, ktorí sa mu nepáčia, navrhuje zabíjať, vešať a rezať im hlavy. Ak sa mýlim, opravte ma. Celé rodiny navrhuje povraždiť. Lebo môže. Lebo mu to na SME dovolia. Úspešný bloger, ktorý pomáha na Ukrajine, asi môže všetko. Aj navrhovať zabíjanie detí. Lebo deti tiež patria do celej rodiny. Alebo nie?
O rasistických názoroch Jána Valchára nejdem písať. Názory môžeme mať rôzne. Aj rasistické. Veď na Slovensku bežne tolerujeme rasistické vtipy o Rómoch (chcete jeden počuť v podaní Jána Valchára?) a niektorých ľudí považujeme za "podľudí" ako to bežne robí aj extrémista Bombic. A to, že pomáhame černochovi alebo Číňanke nie je dôkazom, že nie sme rasisti. "Ako človek, ktorého bývalka bola Číňanka, som rasista jak vyšitý. Mimochodom, tu v Slavjansku pomáham vojakom ZSU z Číny a anglickému černochovi, čo je asi prejav rasizmus. Nevadí, táto univerzálna barlička je už na mňa nalepená, čo už. Netreba fakty."
Fakty o rasistických vyjadreniach Jána Valchára sú v mnohých jeho blogoch. Samozrejme, ak používanie slova "podľudia" na označenie niektorých národov a národností je pre niekoho ok, potom o čom je rasizmus? Budem vďačná Jánovi, ak mi vysvetlí podstatu rasizmu.
Problémom však nie je jeho rasizmus. Ako som napísala, názory môžeme mať rôzne, aj rasistické. Za to do basy extrémistu Bombica súd neposlal. Ak však ako riešenie problému navrhujeme vraždenie, je to podľa Jána a editorov SME v poriadku? Len tak bez súdov a vyšetrovania. Stačí menovať konkrétnych ľudí a ukázať prstom, koho by bolo fajn zavraždiť, obesiť a odrezať mu hlavu?
Prečo SME toleruje nenávisť, extrémizmus a radikalizáciu?
Jánovi Valchárovi zrušili na niekoľko dní celý blog. Stalo sa to minulý rok v lete. Jeho vyjadrenia boli zrejme silnou kávou aj pre editorov SME. Po masívnej kritike tisícového fanúšikovského davu, blog opäť spustili. Dôvody, prečo mu zrušili blog, tisícový dav nepovažoval za relevatné a samotný bloger šíril myšlienku, že je to "objednávka zhora". Rovnako tak dôvody zablokovania Jána Valchára - diskutéra sa dajú dohľadať a sú verejne dostupné: absencia slušného správania, tvrdenie / obviňovanie bez dôkazov, osobný útok ...
Veľkou ambíciou tohto blogera pritom bolo písať aj pre iné médiá: "ak sa podarí, od dnešného dňa budú moje blogy aj na Denníku N, a to v rovnakom znení ako tu," s nadšením oznamoval svojim fanúšikom v marci 2025.
Natrvalo mu na SME zablokovali iba jeden blog (ak sa mýlim, opravte ma), mimochodom práve jeho najčítanejší. Za necelých 48 hodín si na konšpiračný článok Jána Valchára o atentáte na slovenského premiéra kliklo takmer 400-tisíc ľudí. Denník SME tento blog stiahol v zmysle Kódexu blogera, a ako dôvod zverejnili, že bloger „nesmie zverejňovať informácie nepravdivé, polopravdivé, neúplné alebo také, ktorých pravdivosť si nemohol dostatočne overiť alebo tak z vlastného uváženia neurobil, najmä pokiaľ by mohli poškodiť iné osoby alebo skupiny osôb“.
https://www.sme.sk/domov/c/atentat-fico-konspiracie-nejasnosti
Pôvodne som chcela písať fakty a argumenty o cukre, zatvorenom cukrovare, farmároch a Európe.
Verejné útoky na ženy a šírenie klamstiev, radikalizácie a nenávisti však považujem dnes za dôležitejšiu tému.
PS: Od blogera Jána Valchára som dostala pozvanie ísť s ním na Ukrajinu, overiť si jeho skutočnú pomoc a napísať o tom blog. Teším sa na to. Snáď mi hlavu neodreže a neobesí na najbližší kandeláber.
