"Vzťah iránskeho duchovného vodcu ajatoláha Chameneího k Izraelu a Roberta Fica k slovenskej opozícii je rovnaký. Obaja chcú svojich protivníkov vymazať z mapy. Ajatoláh z geografickej, slovenský premiér z tej politickej," napísal komentátor Aktualít Zolo Mikeš a hneď má poruke riešenie: "Nemožno hrať podľa pravidiel s niekým, kto vás chce zničiť, má potenciál vás zničiť a svojim činmi v minulosti už osvedčil, že žiadne pravidlá neuznáva. Takého protivníka musíte zničiť proste ako prvý."
Zolo Mikeš je muž. Svet vidí ako "bojisko". Tento pohľad je pre mňa, teda pre ženu, ktorá násilie z hĺbky duše odmieta, cudzí. Slovné spojenie "zničiť protivníka" ma preto v Aktualitách prekvapilo. V Hlavnom denníku alebo v Infovojne by ma to neprekvapilo. Tam pravidelne komentátori navrhujú agresívne, extrémistické, násilné až fatálne riešenia.
So Zolom Mikešom z Aktualít sa zhodnem v tom, že obaja vidíme slovenského premiéra ako nebezpečného pre krajinu. Devastuje pravdu, spravodlivosť, dobro a ľudskosť. V tom sa so Zolom Mikešom nepochybne zhodnem.
So Zolom Mikešom sa nezhodnem v spôsobe riešenia. Navrhuje zničenie protivníka. V texte sa vracia aj k Nežnej revolúcii: "Keby nás Jakeš a spol. masakrovali v roku 1989, zásah USA by sme uvítali." Veď nás aj masakrovali. Viac ako štyridsať rokov nás masakrovali. Komunisti vraždili ľudí a šírili strach.
Nie, neuvítali by sme v roku 1989 bombardovanie a streľbu všetci. Sú ľudia (medzi nimi aj Václav Havel), ktorí by v novembri vojenský zásah neuvítali. Iná situácia bola v roku 1968, na ktorý si ale Zolo Mikeš nespomenul. August 1969 si zaslúžil vojenskú intervenciu. Ruské tanky v uliciach a zabíjanie civilistov si priam pýtali vojenskú intervenciu. Namiesto toho nás Západ hodil cez palubu. Kvôli tichým dohodám a mocenským hrám.
Zolo Mikeš je novinár. Môže v komentári napísať svoj názor: "Útok USA a Izraela na Irán je oprávnený." Hm, muži. Hrajú sa na vojakov. Chcú zničiť protivníka. Čím skôr a čím drsnejšie, tým lepšie. A potom sa ako alfasamci budú biť do pŕs.
Niektorí ľudia, hlavne muži napríklad aj Adolfa Hitlera a jeho vojenské riešenia vo svojej dobe považovali za oprávnené a správne. Stovky a tisícky mŕtvych žien, detí a civilistov boli podľa týchto ľudí, zväčša mužov, už len akousi "daňou za slobodu, spravodlivosť a mier". Pre Putina, pre Trumpa, pre Netanjahua... Generáli, politici, hlavy štátov, niektorí novinári a drsní aktivisti nemyslia na "bočné efekty" ničenia protivníkov. Zničíme protivníka. A musíme to urobiť ako prví, inak nás zničí náš protivník.
Nuž, som iba žena. Na "zničenie protivníka" sa pozerám ženskými očami.
Navyše tak ako Trump ani Zolo Mikeš sa nepozerá na dôsledky. Zničíme Fica a potom čo?
Zolo v podstate hovorí, že násilie je v poriadku, ak ho niekto pácha v mene dobra. Väčšina ľudí (hlavne mužov) ale pácha násilie na iných ľuďoch (hlavne na ženách) v mene dobra. Svojho dobra.
Izrael aj USA vraj páchajú násilie v Iráne v mene dobra. Teda tak to oficiálne prezentujú Trump a Netanjahu. Zolo Mikeš im uveril, že robia "správnu vec". Rovnako tak kedysi niektorí novinári uverili Hitlerovi, keď spustil čistky proti komunistom. Komunisti na čele so Stalinom páchali zverstvá. Mal Hitler právo "zničiť protivníka" vojenskou silou?
V čase, keď som chodila s mojím mužom, stala sa mi taká príhoda. Jedného dňa sa chcel pobiť s cudzími chlapcami, ktorí ma urazili a posmievali sa mi. Viacerí sedeli na lavičke pred dedinským kulturákom a na moju adresu vypúšťali jedovaté a oplzlé poznámky. Vrátila som im to. Zvrtla som sa na opätku a mala som v úmysle odísť. Vtom môj budúci manžel zaťal päste a chcel sa biť. Ukazoval svaly: dokážem ťa ochrániť. Ibaže vtedy netušil, že nie som ako väčšina žien. Väčšina žien je šťastná, keď sa muži kvôli nim pobijú. Ťahala som ho preč a hovorila: Kašli na nich, na debilov. To chlapcov síce pobavilo, ale v tej chvíli im bolo nad slnko jasné, že nepatrím k dievčatám, ktoré sa rozplačú, keď z nich chlapci na verejnosti urobia "čúzy". Hneď v ten deň som dala môjmu budúcemu mužovi na výber. Buď sa prestane na verejnosti biť alebo sa rozídeme. Vybral si. Prestal sa biť.
Môže sa vám tento príklad zdať naivný a smiešny. Hlavne pre mužov. Rovnako tak pre ženy, ktorým imponuje, keď ich niekto "chráni" a nespoliehajú sa na seba ale na "mužskú silu".
Násilie sa niektorým mužom a ženám páči. O tom snáď nemusíme pochybovať. Že sa páči aj Zolovi Mikešovi, je evidentné. Navrhuje zničenie protivníka. Konkrétne veľmi silného protivníka - slovenského premiéra.
Azda všetci sa zhodneme na tom, že násilie do verejného života nepatrí rovnako ako do súkromného života. Zničenie Roberta Fica podobnými metódami ako bol zničený a zabitý Chomeneí preto nie je vôbec dobrý nápad.
Alebo že by azda slovné spojenie "zničiť protivníka" znamenalo pre Zola Mikeša niečo iné ako pre mňa, pre ženu?
