"Nedokážem sa stotožniť s hokejistami z KHL, hoci nosia na prsiach náš štátny znak," napísal včera v komentári v DenníkuN rozrušený Ján Markoš. Ale pozerať hokej budem, kvôli deťom, dodal. Zasmiala som sa. To sa bojuje za mier a proti okupácii Ukrajiny! Síce sa nestotožňujem s hokejistami, ale budem ich pozerať. Nestotožňujem sa s Ficom, ale kvôli deťom budem znášať jeho masírovanie, lebo deti nerozumejú politike. Hm, aký príklad dávame deťom, keď pozeráme hokej s kolaborantmi? Teda ak majú detváky viac ako päť-šesť rokov a nie sú to batoľatá. S batoľatami sa hokej pozerá veľmi, veľmi zle. To uznávam.
Aby to bolo viac úderné, vo svojom "svätom" hneve Ján Markoš pokračoval ďalej a prirovnal troch slovenských "ruských" hokejistov k trestne stíhanému Slovákovi Kočnerovi.
Slovenskí hokejisti sú ako Slovák Kočner. Sú to slovenskí zlodeji a slovenskí klamári platení Rusmi
Neverila som vlastným očiam, keď som si prečítala prirovnanie: "Nedokážem sa preto identifikovať napríklad s Marianom Kočnerom, aj keď sa narodil na Slovensku."
Hokejisti sú ako Kočner? Kočner je predsa dokázateľne zlodej a klamár. Je rovnaký ako hokejisti v KHL? Ako ste to mysleli, pán Markoš a ako to chápe celý DenníkN? A čo majú hodnoty ako pravda a spravodlivosť spoločné s národnosťou? To je nejaký nový štýl hejslováctva?
Kočner sedí v base za podvody a hrozí mu ďalšia basa za vraždu novinára. To sú fakty a je to pravda. Kde, dofrasa, vidí komentátor DenníkaN spojitosť Kočnera s hokejistami z KHL?
Hľadám, hľadám, ale nevidím žiadne prepojenie.
Alebo že by ich Ján Markoš rád videl v base ako Kočnera? Hm, tak to je celkom možné. Len sa to bál povedať nahlas. Zato ľudia v diskusii si servítky pred ústa nedávajú. Do basy posielajú nielen hokejistov ale každého, kto je kolaborant. To je ono! Tak sa to robí, do medvedíkovej matere!
Potom mi došlo že Ján Markoš to napísal ešte veľmi, veľmi elegantne a jemne.
Dokonca aj minister vnútra ho za to skritizoval. A mal pravdu. DenníkN bol pomýlený a veľmi mierny a pán komentátor to mal napísať oveľa, oveľa, ale oveľa odvážnejšie a pravdivejšie. Buď tých kolaborantov hlavný kouč Šatan (už to priezvisko napovedá, čo je to za človeka) odvolá alebo nech sa prace zo svojej pozície!
Ako hrdinské gesto a odkaz Ukrajine môžeme urobiť len jediné: Hokej s kolaborantami všetci Slováci, teda tí slušní, dobrí, rozumní a inteligentní pozerať nebudeme!
Každý, kto sedí pred televíznymi obrazovkami, v krčmách alebo na štadióne v olympijskom Miláne, je prachsprostý kolaborant s Ruskom. To je predsa každému, kto vie, odkiaľ vietor fúka, jasné ako facka.
Pán Markoš, Ukrajina nikdy nevyhrá vojnu, keď budeme bojovať za slobodu a pravdu iba vtedy, keď nám to vyhovuje a keď nás to príliš "nebolí" alebo kým to "nerozruší" naše deti.
Pozeráš hokej? Podporuješ Rusko!
A je úplne jedno, že Ukrajinu verejne ne/obhajuješ, ne/posielaš peniaze cez Donio alebo ne/pomáhaš utečencom na Slovensku. Pozeráš hokej na olympiáde s hráčmi KH? Si národný vlastizradca!
Kupuješ ruskú ropu? Podporuješ Rusko.
Využívaš ruský plyn? Podporuješ Rusko.
Pozeráš hokej s hráčmi KHL? Podporuješ Rusko.
Po včerajšom komentári Jána Markoša som si vstúpila do svedomia a hokej s Amerikou som nepozerala. O nič som neprišla. Amíci si našich natreli ako oškvarkovú nátierku na chlieb.
Navyše mám pozerať hokej s Trumpovými hokejistami a stou odpornou západniarskou americkou vlajkou na hrudi? Fuj! Nikdy!
Pocítila som ohromnú úľavu a zároveň ohromnú silu spolupatričnosti. Skúste to.
Je fantastický pocit podporiť Ukrajinu nepozeraním hokeja. Keby som mala malé deti, tak by to bol o to silnejší výchovný moment. (Manžel síce tvrdil, že som zaspala v polovici prvej tretiny, ale on ma zvykne klamať aj pri komentovaní veľkosti môjho zadku...)
Dnes opäť nebudem pozerať hokej. Opäť nebudem kolaborovať s Rusmi. Bude to môj protest proti agresii na Ukrajine.
Sláva Ukrajine! Preč s kolaborantmi! A s ruskými a bieloruskými športovcami tiež. (Keby mal Hamas svojich športovcov na olympiáde, tak ich vypískam tiež...)
Som zásadový človek. Pred pravdou nikdy neodvraciam zrak. Ťažko skúšaná krajina si zaslúži moje športové gesto. Veď politika patrí do športu. O tom snáď nikto nepochybuje. No dobre, do detského športu politika nepatrí, ale, hm, tomu tiež veľmi neverím. Politika je aj na záchode, keď ne/splachujeme ne/pitnou vodou.
Markoš a jeho zásadná otázka: Čo tvorí ľudskú identitu?
Absolútne súhlasím s hlbokými myšlienkami Jána Markoša:
"Dôležitejšou a výpovednejšou časťou identity človeka je tá, ktorú si sami vytvárame. Našimi postojmi, slovami a činmi. Ideálmi, ktoré mám spoločné. Slovák, ktorý kradne a klame, je mi preto vzdialenejší než Patagónčan, ktorý verí v spravodlivosť. Vzdialený Juhoameričan totiž verí v ideál, ku ktorému by som i ja rád smeroval.
Nedokážem sa preto identifikovať napríklad s Marianom Kočnerom, aj keď sa narodil na Slovensku. Jeho svet mi je cudzí. Čo sa mňa týka, pokojne sa mohol narodiť na Marse.
A rovnako sa nedokážem stotožniť s hokejistami z KHL, hoci nosia na prsiach náš štátny znak."
