Minister vnútra, familiárne nazývaný Kali, je nebezpečný človek. Zachutila mu nielen moc ale aj krvavé peniaze. Zarába na zabíjaní ľudí, keďže jeho hlavný biznis sú zbrane a munícia (okrem právnických služieb pre fašistov) a ešte si aj užíva peniaze daňových poplatníkov. Aby oligarcha mal takú štátnu moc je nielen nebezpečné ale má to tragické následky. Viď vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky, vraždu Daniela Tupého, vraždy z nenávisti na Zámockej ulici v Bratislave, v Spišskej Starej Vsi, atentát na premiéra a ďalšie nenávistné činy, za ktorými stoja ľudia ako Kali. Ak štátny zamestnanec a volený zástupca zámerne a cielene šíri nenávisť, je spoluzodpovedný za všetky nenávistné trestné činy ale aj za tie, ktoré nikdy neboli vyšetrené a potrestané.
Na čo siahne tento človek, to smrdí. Najskôr prznil Hedvigu Malinovú, potom si na utečencoch vybudoval svoju politickú kariéru a dnes je takmer neobmedzeným vládcom financií vo vláde Roberta Fica.
Ako minister vnútra si (zatiaľ) veselo a bez obmedzení buduje nemocnice (pardon, z pôvodných veľkolepých hubových polievok je zatiaľ iba jedna nemocnica), okrem vlastných nehnuteľností si buduje za naše dane obrovské a honosné ministerské sídlo (čo je v čase konsolidácie a priťahovania opaskov trestuhodné) a upevňuje si moc manipuláciami s verejnou mienkou.
Čo povie Kali, je (zatiaľ) sväté. A Kalimu sa rozväzuje jazyk stále viac. Najnovšie si dovolil strašiť ľudí minaretmi, mešitami a islamskými modlitebňami (lebo veď to na niektorých vystrašených a jednoduchších Slovákov zaberá efektívne a stále veľmi dobre). A včera sa obul aj do hudobného festivalu Pohoda. Koťuha hnedopich Kali vie, kde udrieť liberálov, slniečkárov, kaviarnikov a svojich oponentov najbolestivejšie a hlavne najefektívnejšie a zavrtieť psom. Jeho fiasko so šuviksovým betónom na jeho "výstavnej skrini" novej nemocnice na východe Slovenska treba rýchlo prekryť. Šup-šup. Pohoda.
Na nebezpečných ľudí ako je Kali platí iba jedno. Nezľaknúť sa ich a nespájať sa s nimi, nech ponúkajú čokoľvek. Či už peniaze, moc alebo postavenie. Ľudia ako Kali alebo Fico či Gašpar to vedia veľmi dobre. Kúpiť si ľudí.
Primátor Trenčína sa nenechal kúpiť a opiť rožkom. Nenechal sa tlačiť do Kaliho hier a jasne, argumentačne, bez nenávisti a posmeškov a veľmi slušne a zrozumiteľne napísal, čo si o jeho "útokoch" na Pohodu myslí. Richard Rybníček je pre mňa prísľubom, že hlupáci ako "dobrovoľník Džony", myslím tým hlúpeho Jana z rozprávok Pavla Dobšinského, ktorí sa dobrovoľne kotia na internete a na sociálnych sieťach nekontrolovane ako psi v rómskych osadách. Sú ako všetci tí hlúpi ľudia vo filme Idiokracia. Takíto hlupáci made in "blboš Blaha" budú raz smiešni rovnako ako je dnes pre mládež už smiešny Orbán, Putin alebo Trump. Sú to už takpovediac politické mŕtvoly, len o tom nevedia. To platí aj pre hlúpych Janov. Čoskoro budú na posmech. Verím tomu. Zdravý rozum, slušnosť, empatia, skutočná sloboda spojená so zodpovednosťou a skutočná pravda vždy zvíťazia. Vždy. Na to môžu hlúpi Janovia zobrať jed.
Text Richarda Rybníčka preto považujem za dôležitý. Uvádzam ho v plnom znení.
Odpoveď pánovi ministrovi obrany
Pán minister Robert Kaliňák mi dnes odkázal, že na neho mám telefón a mohol som mu zavolať.
Považujem preto za potrebné uviesť niekoľko faktov.
Za posledné dva roky som sa minimálne trikrát snažil s pánom ministrom osobne stretnúť. Komunikoval som pritom aj s vedením jeho kancelárie. Ani jedno z plánovaných stretnutí sa napokon neuskutočnilo.
V jednom prípade som sa dokonca musel vrátiť z cesty do Bratislavy späť do Trenčína po tom, ako mi približne 40 minút pred plánovaným rokovaním oznámili, že pánovi ministrovi „do toho niečo prišlo“.
V minulom roku som pána ministra oficiálne listom požiadal o stretnutie aj v súvislosti s projektom Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026. Chcel som s ním hovoriť o využití Posádkového klubu a zároveň o možnosti získať pre ministerstvo obrany európsku dotáciu vo výške približne 2 milióny eur, ktorá mohla významne pomôcť modernizácii objektu od audiovizuálnej techniky až po bezbariérovosť.
Namiesto stretnutia s ministrom obrany som bol následne odporučený na rokovanie s veliteľom Pozemných síl OS SR, hoci túto agendu sme dovtedy vždy riešili priamo s ministerstvom obrany.
Pamätám si aj vyjadrenia v duchu, že ministerstvo obrany momentálne „nemá čas riešiť EHMK, lebo musí zbrojiť“. Medzitým však rezort investoval desiatky miliónov eur do iných objektov a projektov. Posádkový klub v Trenčíne, ktorý sa nachádza v centre mesta a je súčasťou projektu EHMK 2026, zostáva vo vnútorných priestoroch v stave, ktorý nezodpovedá 21. storočiu.
Rovnako považujem za zvláštne, že keď minister obrany navštívil Letecké opravovne Trenčín, nepovažoval za potrebné stretnúť sa s primátorom mesta. O jeho návšteve som sa dozvedel až z médií.
Preto odmietam tvrdenia, že „rozohrávam politické hry“.
Nemám na to dôvod ani potrebu.
Čo však robiť budem vždy, je chrániť záujmy mesta Trenčín, jeho obyvateľov, podnikateľov a hodnoty, ktoré toto mesto reprezentuje. Považujem to za svoju povinnosť ako priamo volený primátor mesta.
Moja osobná skúsenosť s komunikáciou zo strany ministra obrany je totiž úplne iná, než ako ju dnes prezentuje verejnosti.
A v Trenčíne je tém na spoločné rokovanie viac než dosť.
Máme tu muničný sklad s ochranným pásmom, ktoré dlhodobo komplikuje výstavbu strategického dopravného prepojenia mesta. Máme tu Posádkový klub, v ktorom sa zastavil čas. Máme tu vojenské objekty v bezprostrednej blízkosti centra mesta vo vizuálnom stave, ktorý mestu nepomáha. Máme tu 40 hektárové vojenské letisko, ktoré je zároveň priestorom pre významné kultúrne a spoločenské podujatia.
Napriek tomu sa dnes dozvedáme, že problémom je festival POHODA.
Festival, ktorý si tridsať rokov vytvára meno doma aj v zahraničí. Festival, ktorý platil komerčný prenájom a zároveň investoval vlastné prostriedky do infraštruktúry trenčianskeho letiska, čím pomohol nielen sebe, ale letisku a aj ďalším podujatiam.
Ak dnes minister obrany hovorí, že festival POHODA môže odísť do Piešťan alebo do Žiliny, len to potvrdzuje, že buď nerozumie realite fungovania podobných podujatí, alebo sa tvári, že jej nerozumie.
Festival GRAPE pritom z Piešťan odišiel práve preto, že tam po obnovení civilnej leteckej dopravy nenašiel podmienky na svoje ďalšie fungovanie. Až následne našiel priestor v Trenčíne. To len ukazuje, aké mimoriadne náročné je na Slovensku nájsť vhodný areál pre festival podobného rozsahu a významu.
POHODA je navyše na trenčianskom letisku už 22 rokov. Za ten čas tam vznikli technické, logistické aj organizačné podmienky, ktoré sa nedajú jednoducho presunúť z miesta na miesto podľa momentálnej politickej nálady.
Preto považujem argumenty o „rozširovaní výroby“ v Leteckých opravovniach Trenčín za veľmi nepresvedčivé. V Trenčíne veľmi dobre vieme, že realita fungovania letiska aj samotného festivalu je podstatne zložitejšia a dlhodobo nastavená tak, aby vedeli vedľa seba fungovať priemyselné aktivity aj kultúrne podujatia.
Zaujímavé pritom je, že rozširovanie výroby podľa všetkého neohrozuje festival GRAPE, výstava Záhradkár, motocyklové podujatia, škola šmyku ani ďalšie aktivity na trenčianskom letisku. Zdá sa, že jediným vážnym problémom je práve festival POHODA.
O to viac vzniká otázka, prečo sa práve dnes vytvára tlak na festival, ktorý je už desaťročia prirodzenou súčasťou Trenčína a jeho identity.
Mrzí ma, že namiesto otvorenej a férovej komunikácie počúvame odkazy cez médiá a vytváranie dojmu, že problém neexistuje alebo že si ho niekto vymýšľa.
Ja v politike končím. Nemám potrebu robiť konflikty ani politické kampane. Ale ako primátor Trenčína a zároveň ako obyvateľ tohto mesta využijem všetky legitímne možnosti, aby som chránil záujmy Trenčína a ukázal verejnosti pravdu.
Som totiž presvedčený, že minister obrany dnes nehovorí otvorene a férovo o skutočných dôvodoch, prečo festival POHODA zrazu nedostáva jasné stanovisko, či bude môcť pokračovať na trenčianskom letisku.
A bolo by veľkou chybou myslieť si, že ľudia nedokážu rozpoznať rozdiel medzi štandardným rozhodovaním a snahou politickej moci vytvárať tlak na slobodnú kultúru.
Nemyslím si, že sa obyvatelia Trenčína, jeho mestského regiónu, návštevníci festivalu ani tisíce jeho podporovateľov zmieria s tým, že by sa mali s festivalom POHODA na trenčianskom letisku rozlúčiť len preto, že jeho sloboda, nezávislosť a hodnoty niekomu politicky prekážajú.
Ako človek, ktorý zažil osemdesiate roky a zákaz koncertov kapely Bez ladu a skladu, veľmi dobre viem, ako vyzerá tlak moci na slobodnú kultúru.
A práve preto dnes nemám dôvod mlčať.
https://www.facebook.com/photo?fbid=1502867301218809&set=a.389107579261459&locale=sk_SK
