Písanie blogov je mojím hobby. Blogy sú výborná forma relaxu a spôsob, ako podať správu o stave sveta. Jeden z blogerov ma nedávno obvinil (bez dôkazov), že píšem za peniaze a napísal o mne, že som hlupaňa. Nuž, som blogerský dobrovoľník, za peniaze nepíšem. A že ma verejne nazval hlupaňou? To je dnes nový trend. Čím viac budete urážať a osobne útočiť, tým máte (pravdepodobne) väčší úspech.
Predpokladám, že všetci blogeri, ktorí nepíšu reklamné blogy, píšu zadarmo. A mnohí sa stretli s nepochopením, vulgarizmami a posmeškami namiesto argumentov v diskusiách pod svojimi blogmi.
My, blogeri, píšeme na SME celkom zadarmo, radi a bez prinútenia, teda zvyčajne aj s nadšením, že môžeme vyjadriť naše pocity a pohľad na svet, niekedy aj sklamanie a frustráciu zo sveta, v ktorom žijeme. Berieme na seba aj ťarchu toho, že píšeme pod svojím menom a priezviskom. Väčšina diskutujúcich je naproti tomu anonymných.
Píšem rada a baví ma diskutovať. Baví ma hovoriť o tom, čo cítim a čo prežívam. A to aj napriek tomu, že podľa niekoho píšem hlúpe a naivné blogy. Pre jedného miestneho blogera som dokonca psychicky narušená blogerka, menej inteligentná a hlúpa.
Bolo by úžasné, keby sme tu všetci boli ako jedna blogovacia rodina ako to bolo kedysi. Pred dvadsiatimi rokmi SME organizovalo blogerské stretnutia. Boli pamätné. Priateľstvá nám pretrvali dodnes. Nemali sme na všetko rovnaký pohľad a boli medzi nami lepší aj horší, úspešnejší aj menej úspešní, ale nikto sa otvorene a bezškrupulózne neštveral po chrbtoch iných blogerov, neponižoval iných ľudí, aby získal pozornosť a ešte to považoval za vtipné.
Po dvadsiatich rokoch som sa vrátila na blogovisko SME a nepoznávam to tu. Je mi jasné, že tá zázračná atmosféra už nebude, keďže pred dvadsiatimi rokmi neexistovali sociálne siete, AI, influenceri, podcasty a takmer všetky informácie poskytovali iba médiá a profesionálni novinári. To ovplyvnilo takmer všetko, čo dnes poznáme a ako žijeme.
Aj kedysi boli "šťavnaté" blogy a ostré diskusie, avšak to, čo je tu dnes, ma prekvapilo. Kým kedysi bola medzi blogermi elementárna úcta a vo väčšine prípadov aj vzájomná súdržnosť a podpora (aj keď sme sa navzájom kritizovali a nesúhlasili), dnes sa toto blogovisko stalo akýmsi pieskoviskom, na ktorom si niektorí uzurpujú právo hocikoho urážať a na urážkach si postaviť vlastný pieskový hrad, z ktorého ostreľujú tých, ktorí sa im nepáčia. Lebo majú status "nedotknuteľných".
Napísať blog alebo hocijaký text a zverejniť na internete dokáže dnes väčšina z nás. Vyhlásiť však vo svojom blogu o iných blogeroch, že píšu za peniaze (bez dôkazov), šíriť nenávisť, urážky, ponižovanie, rasizmus by bolo pred dvadsiatimi rokmi nemožné.
Nazvať IT-čkárov ako nižšiu formu života môže niekoho pobaviť, akurát to nepobaví IT-čkárov. "Kretén, čo toto napísal ..... bude dúfam umierať dlho," môžete si prečítať o IT-čkároch v jednom aktuálnom blogu s optimistickým, takmer bondovským názvom V tejto krajine nebude dobre nikdy. Napísal ho jeden z tých blogerov, ktorý považuje za vtipné vlastné vyjadrenia o vešaní ľudí na kandelábre. Rezanie ľudských hláv je už asi iba vrcholom jeho vtipných hlášok.
Ak pristúpime na túto hru, potom by ten bloger mohol byť (jeho slovami) celkom fajn kretén, potrat, kozojeb, arcikozomrd, kozošust a mohli by mu "vybrať mozog a nasrať mu tam". Zasmiali ste sa? Ak ste sa nezasmiali, potom nemáte podľa tohto blogera zmysel pre humor alebo ste iba nepochopili jeho vysokú intelektuálnu úroveň.
Kam sme sa posunuli, keď s mlčaním prehliadame, že vo verejnom priestore otvorene a bez zábran iných ľudí urážajú a ponižujú?
Admini zo SME ma pred časom vyzvali, aby som ich upozornila na nenávistné a rasistické vyjadrenia tohto blogera. Pred šiestimi dňami som im poslala e-mail s konkrétnymi spornými vetami. Nič sa nestalo. Všetko zostáva tak ako predtým aj so spornými vyjadreniami. Neunúvali sa napísať mi ani odpoveď.
Šikana vo verejnom priestore dostáva vďaka internetu, do ktorého patria aj blogy, novú podobu. Problémom je, že aj kompetentní v médiách poľavujú a nechávajú nenávisť plynúť ako voda. Málokto nájde odvahu postaviť sa na odpor. Pristúpime na nenávistnú a vulgárnu hru, ktorú sme si začali zamieňať za srandu?
Možno som hlúpa blogerka, ktorej odporúčajú miestni diskutéri písať na Modrom koníkovi, ale nikdy nepristúpim na hru, ktorú na tomto blogovisku spustili niektorí blogeri a niektorí diskutéri.
Neviem, či sú tu na blogovisku ľudia, ktoré sa stretli s posmeškami, urážkami a ponižovaním. Z mojich skúseností to vyzerá tak, že sa tu vytvorila koordinovaná skupina ľudí, ktorá chce rozhodovať o tom, čo môžu blogeri písať a kto, kedy a ako môže diskutovať. Kto nediskutuje "vhodne", má podľa nich mlčať. Lebo ako mi napísal najlepší a najčítanejší bloger na SME, som iba "preafektovana zena, ktorej jedinym argumentom je, ze je zenou .... ktorej jedinou kvalifikaciou pisania blogov je pohlavie, nie mentalna uroven."
