Milý Radovan Čipka,
Váš blog s príznačným názvom Bloger loví blogera som si prečítala. Cítim hlbokú vďačnosť. Váš text ma dojal. Úprimne sa však priznám, že na blogera Jána V. a jeho "prasačinky" na SME som chcela zabudnúť. Rovnako tak na tolerovanie agresie a vulgarít na stránkach tohto renomovaného média a nerovnaký prístup k jednotlivým diskutérom.
Je pre mňa dosť frustrujúce a zraňujúce neustále vidieť diskusné príspevky, ktoré porušujú Kódex diskutujúceho. Hlavne keď človek, ktorý ich písal nie je v diskusii zablokovaný a naopak, ja som dostala stopku.
Nie, nie je odstránený. Ani tento a ani desiatky ďalších, v ktorých Ján V. opakuje, že som psychiatrická pacientka, čo nie je pravda. Podľa SME ide o osobný spor. V podstate majú pravdu. Jeden klame a druhý sa to snaží vyvrátiť. Obyčajný osobný spor. Akurát klamári môžu klamať a šíriť nepravdy a polopravdy o iných ľuďoch na SME aj ďalej.
Ba dokonca fanúšikovia Jána V. spochybňujú aj váš blog. Anonym Pukeľ v aktuálnej diskusii píše: "Ja sa nemôžem zbaviť dojmu, že autor blogu ani vlastne autentickým autorom blogu nie je..." Nuž, hoaxeri nikdy neuveria tomu, čo je pravda, ale tomu, čomu chcú uveriť. Ján V. napríklad uveril tomu, čo si vymyslel, teda že som schizofrenička. Aj by som zasmiala, keby o tom nepresviedčal svojich nekritických fanúšikov. To je už nebezpečné.
Dobre ste to popísali, milý Radovan. Zo SME ma upozornili, že si to nemám všímať a bude to ok. Nuž, presne podľa tradičného, slovenského a kresťanského hesla, ktoré šíria mnohí "praví" muži - žena má mlčať, keď muži hovoria. Inak si koleduje o "nakladačku". A keď ju dostane, môže si za to sama. Nakoniec, aktuálna diskusia pod vaším blogom sa rozbehla presne v tomto duchu.
Pripomenuli ste mi, milý Radovan, že aj keď nemôžem pod mojimi blogmi reagovať a nemôžem sa brániť, ak o mne šíria nepravdu, nemala by som rezignovať a nechať zvíťaziť hrubosť, osočovanie, neprávo, falošnosť a nespravodlivosť.
Pripomenuli ste mi aj môj dávny sen. Aby raz všetci na internete mali svoju skutočnú identitu, akýsi online osobný občiansky preukaz a museli by tak prijať zodpovednosť za všetko, čo zverejnia. V tom s vami absolútne súhlasím. Zvýšila by sa nielen bezpečnosť žien ale skultivovala by sa verejná diskusia.
Máte pravdu, že ani Matúš P. z redakcie SME, ktorý sa ma na blogovisku a v diskusiách snaží umlčať cez e-maily, nie je neobmedzený vládca, ktorý môže všetko. Nemôže obchádzať pravidlá, tolerovať agresívnosť a ututlávať pravdu. A prečo to robí? Odpoveď je hneď pod vaším blogom v diskusii.
Ján V., jeho skalní fanúšikovia ako napríklad "pukeľ", Matúš P. a im podobní ľudia majú spoločné, že pre úspech urobia takmer čokoľvek. Prispôsobia si aj pravidlá, aby im vyhovovali. Navyše neznášajú kritikov a tolerujú agresiu. V niektorých prípadoch tolerujú dokonca aj "drobné" hoaxy a nepravdu. Všetko v mene úspechu. Slobodu slova si vysvetľujú po svojom - buď hovoríš, robíš a píšeš, ako sa mi páči alebo ťa umlčím. Ak majú takíto ľudia možnosti a moc, tak to urobia. Eliminujú. Zabrzdia. Stopnú. Odstránia. Rýchlo, efektívne a najlepšie potichu, aby si to okolie nevšimlo. Takíto ľudia považujú za úspech, keď svojich kritikov dostanú preč z verejného priestoru. Zíde z očí, zíde z mysle. Každý nesúhlasný názor je pre nich automaticky útokom.
Ak ich konfrontujete a nesúhlasíte, vystrčia pazúriky.
Takíto ľudia tu boli, sú a budú. To je fakt.
Fašizmus, nacizmus, komunizmus a všetky totality umlčiavajúce kritikov sa neobjavili zo dňa na deň...
V rodinách sa násilníci a agresori neobjavia zo dňa deň. Skúšajú, kam až môžu zájsť a čo im dovolí okolie a ich blízki. Niekedy sa to, bohužiaľ, končí fatálne. Buď si obeť ublíži a siahne na život alebo je umlčaná a "eliminovaná" agresorom. Aktuálne na Slovensku rezonuje prípad týranej a zavraždenej učiteľky z Gelnice, ktorá zomrela rukou svojho partnera. Zomrela nielen kvôli zlyhaniu systému a ignorancii kompetentných ale aj kvôli ľahostajnosti a "nepozornosti" okolia. Novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová tiež čelí vyhrážkam smrťou. Rovnako tak desiatky a stovky ďalších žien.
Facky, kopance, agresia a bodnutia do srdca sa tak dejú takmer každý deň rovno pred našimi očami. V realite aj v online priestore. Zvyčajne to "schytávame" my, ženy. Štatistiky a odborníci v tom majú jasno.
Vďaka ľuďom ako ste vy, Radovan, je svet lepší. Vďaka mužom ako vy, Radovan, dostávajú ženy mocnejší a sebavedomejší hlas. Ďakujem.
Chcem sa v tomto blogu poďakovať aj ďalším, ktorí sa ma verejne zastali.
Milan1 a množstvo ďalších, ďakujem za odvahu napísať kritický postoj a názor, ktorý nie je v súlade s väčšinovým názorom. Nejde totiž len o mňa, ide o to, ako bude fungovať naša spoločnosť v budúcnosti. Dáme priestor hulvátom, klamárom, mizogýnom a manipulátorom?
Kedysi ženy bojovali za slobodu slova, možnosť študovať a za volebné právo, dnes bojujeme za svoje právo hovoriť nahlas, čo si myslíme a čo cítime.
Ešte raz vďaka za váš blog, Radovan.
