Detský park s upraveným trávnikom, okrasnými kríkmi a nefungujúcou fontánou. Hlúčiky ľudí a usmievavé tváre. Pred bielou historickou budovou obecného úradu vo Výčapoch-Opatovciach je v lúčoch zapadajúceho slnka relatívny pokoj. V diaľke sa dvíha pohorie Tribeč a oproti na západnej strane sa vlnia polia, vinohrady a kopec Choseň posiaty repkou a pšenicou. Práve tam by mohli vyrásť stožiare s krútiacimi sa lopatkami.
Kývnem neznámej skupinke ľudí a vstupujem dnu. Smerujem na obecné zastupiteľstvo. Chladný vzduch, klenby a prítmie. Tento priestor dôverne poznám. Chodím sem platiť obecné dane a vybavovať úradné listiny. Okolo budovy prejdem vždy, keď idem nakupovať do supermarketu alebo poliať kvety na cintorín. Dnes som tu kvôli petícii. Podpísala som ju s mojím manželom a synom a ďalšími stovkami dedinčanov. Nesúhlasíme so zmluvou, ktorú podpísal starosta. Nechceme veterné turbíny. Chceme relevantné informácie a vypočutie nášho hlasu. Od samosprávy a investora očakávame férovú komunikáciu a transparentnosť.
Ticho pred búrkou
V šere rokovacej miestnosti sedí zopár ľudí. Z toho tri zamestnankyne. Pri rokovacom stole sú ako vtáčatká v hniezde. Je tu ticho a prítmie. Keď vstúpim, zdvihnú oči, pozdravia a ďalej sa venujú tichému rozhovoru. V rohu je pripravená kamera. Vedľa nej sedí žena. Pozerá do mobilu. Poznám ju. Pravidelne u nej platím miestne dane a poplatky. Kedysi dávno som s ňou pripravovala obecný časopis. Dnes neexistuje. Informovanosť v našej obci upadá. Na sociálnych sieťach chýbajú informácie o rokovaniach zastupiteľstva. O veternom parku ani slovo. Ani o aktuálnej petícii. Pre hoaxerov, manipulátorov, zaručene pravdu hovoriacich dezinformátorov a fejkových aktivistov je takéto informačné vákuum raj. Očakávam ich tu aj dnes.
Do ponurej zasadačky vchádzajú prví ľudia. Obzerajú sa, debatujú a hľadajú si miesto na sedenie. Je ich viac ako stoličiek. Obecným úradníčkam je to jedno. Bez záujmu sedia chrbtom k spoluobčanom. Neprihovoria sa. Mlčia. Sem-tam medzi sebou prehodia slovo, sledujú bzučiacu muchu alebo zamyslene pozerajú do listín. Úradníčkam nezáleží na tom, či majú ľudia dostatok miesta. Ignorujú nás. Akoby sa báli, že niečo pokazia, keď nadviažu očný kontakt. Ešte by si ich ľudskosť a sympatie k niektorým ľuďom starosta zle vysvetlil.
Celkom iná atmosféra bola pred týždňom v neďalekej obci Preseľany. Dedina veľkosťou podobná Výčapom-Opatovciam má rovnaký problém. Veterné turbíny a petíciu proti nim. Na zastupiteľstvo do kultúrneho domu prišlo takmer stopäťdesiat ľudí. Pritiahla ich účasť kontroverzného politika, ktorého hviezda síce upadá, ale ako šoumen slávi u skalných fanúšikov vo svojej bubline úspech. Niektorí za ním prišli do obce v Topoľčianskom okrese z druhého konca republiky. Padali tu vulgárne slová, vyhrážky a trestné oznámenia. Ani účasť Štefana Harabina nepomohla. Petícia, ktorú podpísalo vyše štyristo Preseľančanov, nič nezmenila. Zmluva s investorom zostáva v platnosti, rozhodli poslanci. Raz budú možno nad obcou stáť stožiare s výškou (aj s rotujúcimi lopatkami) 220 až 280 metrov, ako prezentujú aktivisti. To niektorých ľudí desí.
Podobný scenár majú v ďalších obciach Nitrianskeho regiónu. Kamanová, Jelšovce, Koniarovce, Horné Obdokovce, Hrušovany, Šurianky, Výčapy-Opatovce... V Kamanovej ľudia hlasovali proti veterníkom v úspešnom referende, v Šuriankach bolo referendum neúspešné. Bez ohľadu na petície a referendá, projekt veterného parku pokračuje ďalej. Starostovia a poslanci v roku 2024 naleteli investorovi na medové motúzy a ulakomili sa na desaťtisíce eur do obecnej kasy. Nedali si urobiť právne analýzy a občanov neinformovali včas a transparentne. V Kamanovej navyše starosta zmluvu podpísal aj napriek nesúhlasu poslancov. Ľudia sa oprávnene pýtajú: Ako je to možné?
Zvonenie do boja
Vráťme sa do Výčapov-Opatoviec, kde poslanci pred dvomi rokmi jednohlasne zdvihli ruku za zmluvu a dnes čelia petícii. Malá miestnosť v budove obecného úradu, ktorej dominuje veľký rokovací stôl, je o 18. hodine zaplnená na prasknutie tromi desiatkami ľudí. Zvyšok stojí na chodbe. Približne polovica sú ľudia z dediny.
Minúty ubiehajú a nič sa nedeje. Je takmer pol siedmej. Okná sú zatiahnuté, vzduch vydýchaný. Cez rolety sa prediera podvečerné svetlo. Miestnosť s klenbami pôsobí ponuro. Ľudia ale odovzdane a takmer mlčky sedia. Niektorí stoja. Trpezlivo a pokojne. Stále čakáme. Tentoraz na začiatok zastupiteľstva.
S polhodinovým oneskorením vstupuje do miestnosti poslanecký zbor. Pomedzi ľudí sa bez slova prederie sedem mužov a jedna žena. Starosta predstaví novú právničku. V prítmí ju takmer nevidno. Jediným bodom obecného zastupiteľstva je petícia.
Cez otvorené okno počuť hlasný zvuk kostolného zvona. Poslanci zatvoria okno, aby ich zvonenie nerušilo.
Niekto napokon zažne svetlo. To vnesie do napätej atmosféry upokojenie. Keď si ľudia vidia do očí, sú azda o štipku empatickejší.
Prekrúcanie, manipulácia, strašenie
Starosta s niektorými poslancami odíde skontrolovať petičné hárky a slovo dostane právnička. Žoviálne si presadne na starostove miesto a prítomným dá jasne najavo, kto je teraz v rokovacej miestnosti pánom. Začne vysvetľovať. Petícia podľa jej právneho názoru nespĺňa náležitosti na vypísanie referenda. Ľudia sa znepokojene hmýria a krútia hlavou. "V petícii nie je ani slovo o referende, my predsa chceme zrušenie zmluvy," šepká mi susedka. Právnička sa nenechá vyrušiť a neochvejne pokračuje. Chrlí odborné slová, právnické termíny a čísla zákonov. O referende a nevypovedateľnej zmluve. Neďaleko mňa zhrbene sedí šedivý pán. Nerozumie jej ani zbla.
Monológ právničky a jej prednášku o neuskutočniteľnom referende preruší až návrat starostu a poslancov. Vydýchli sme si. Petícia je platná. Podpísalo ju 615 ľudí. Zopár mien vyškrtli. Aj po škrtoch je to z celkového počtu 1748 voličov pekné číslo. Viac ako jedna tretina. To je povzbudivé.
Svižne sa rozbehne diskusia. Ľudia unisono naliehajú na zrušenie zmluvy s investorom. Starosta ju podpísal v novembri 2024 s firmou VTE Nitra. Ľudia sa o tom dozvedeli z médií. To ich nahnevalo. Celkom oprávnene.
Zástupca investora tu ale chýba. Dosiaľ neprišiel ani na jedno zastupiteľstvo. Nielen v tejto obci. Niet ho. Akoby sa vyparil. Ignoruje novinárov, samosprávy, občanov aj aktivistov.
Diskusia pokračuje. Nie je však o stožiaroch a ich ne/bezpečnosti. Ľudia, ktorí prišli, majú jasný názor. Sú proti výstavbe. Hlavnou témou je zrušenie zmluvy. To je cieľom petičného výboru.
Namiesto investora paradoxne kontroverznú zmluvu obhajuje právnička so starostom. Zhodne tvrdia, že v tejto fáze projektu nie je možné zmluvu o spolupráci jednostranne vypovedať, zrušiť alebo ukončiť. Hrozia vraj sankcie. Aké a kto ich zaplatí, nespresnili. Iba položili otázku: "Kto bude zodpovedný za zaplatenie pokuty? No kto?" Ľudia nedokážu odpovedať. Zmätenosť ľudí obaja využívajú a občanom aj poslancom odporúčajú počkať na ďalšie kroky investora. Starosta sa ale zároveň posťažuje na problémovú komunikáciu s VTE Nitra. Neberú mu telefón a nereagujú na e-maily. Právnička vyčíta občanom, že neprišli na zastupiteľstvo v roku 2024, keď bola zmluva témou rokovania poslancov. "Kde ste vtedy boli? Prečo ste neprišli na obecné zastupiteľstvo?" dvíha obočie a karhá ľudí ako učiteľka deti v nedeľnej škole. "Kto bude niesť zodpovednosť za finančné sankcie a kompenzácie, no kto?" opakuje znovu.
Maslo na hlave má však hlavne starosta. Občanov neinformoval, zmluvu o spolupráci neskontroloval nezávislý odborník a čo je alarmujúce, poslancov starosta Jozef Holúbek nedostatočne informoval o rizikách. O tom aj s pani právničkou počas diskusie decentne mlčia.
Diskutéri a zástupcovia petičného výboru sa však útočnou argumentáciou starostu a právničky nenechajú odradiť. Hlásim sa do diskusie. Upozorňujem na fakt, že informácie o veternom parku boli v roku 2024 skryté do bodu rôzne. Ľudia nemali šancu dozvedieť sa o projekte. Nezaslúžia si preto také tvrdé a neférové výčitky. Občan má v právo na informácie.
Starosta mlčí. Právnička ma arogantne upozorní, že môžem hovoriť jednu minútu a môj čas vypršal. Poslanci tiež mlčia. Nikoho agresívne slová právničky nevyrušujú. Vyčkávajú. Spoločne totiž v roku 2024 zdvihli ruku za podpísanie zmluvy o spolupráci, ktorá nie je pre obec výhodná ako im bolo prezentované starostom. Tiež majú maslo na hlave. Urobili chybu. Nežiadali právnu analýzu. Teraz hľadajú spôsob, ako z toho vykľučkovať. Navyše sa blížia jesenné voľby do samospráv.
Právnička opakovane tvrdí, že zmluva je záväzná a od investora hrozia pokuty a sankcie. Starosta sa zahniezdi na stoličke a najradšej by sa schoval do myšacej diery. Výsledok rokovania ho nepoteší. Poslanci mu uložili úlohy. Musí sa stretnúť s investorom, nechať vypracovať právnu analýzu existujúcej zmluvy, musí iniciovať pracovné stretnutie s poslancami a investorom a najneskôr v septembri, teda mesiac pred voľbami, zorganizovať verejné zhromaždenie.
Fejkovým aktivistom klepli zuby naprázdno
Ľudia odchádzajú z obecného úradu spokojní. Nič nie je stratené. Ich boj proti veterníkom ale aj boj o relevantné informácie pokračuje. Navyše sa budú môcť vyjadriť k územnému plánu, ak dôjde k jeho zmenám kvôli veternému parku. Ak vôbec k nim dôjde. Investor strká hlavu do piesku a namiesto férovej komunikácie poštval proti sebe takmer celý región.
Aktivisti, ktorí cestujú po regióne, organizujú stretnutia a presviedčajú ľudí o nebezpečnosti veterníkov na ľudské zdravie, ceny nehnuteľností a prírodu, boli v obci minulý rok. Prišli aj teraz. Hrajú tu však druhé husle. Iniciatívu v diskusii prebrali členovia petičného výboru a občania. Aktivisti sú tak len farebným perom v klobúku. Spestrili program.
Do Výčap-Opatoviec po prvýkrát pricestoval aj sivovlasý muž s bielou bradou. Považuje sa za slovenského "vodcu" ľudí bojujúcich proti veterným elektrárňam. Himalájsky jogín a učiteľ krija jogy, predajca tibetských misiek, organizátor duchovných pútí do Indie a národných výstupov na Kriváň, ktorý pri Novej Bani buduje slovensko-himalájske meditačné centrum, má niekoľko mien. Jedno z nich je slovanské – Slobodan. V Indii v Himalájach dostal duchovné meno Swami Dayananda. Vo Výčapoch-Opatovciach však Daniel Máčovský predstavil hlavne svoju knihu o nebezpečných veterných elektrárňach a prezentoval štúdie a citácie z nej. Nepodarilo sa mu však svojou duchovnou charizmou presvedčiť poslancov a starostu, aby zmluvu zrušili. Jeho spolupracovník ho neustále sníma na dve kamery a z rôznych uhlov. Neskôr, po skončení zastupiteľstva, ma tento Slobodanov fanúšik, ktorý sa na internete prezentuje ako Rudy.vykopávač, nepríjemne konfrontuje.
Je neskoro večer, pol desiatej. Rokovanie trvalo bez prestávky viac ako tri hodiny. Pred obecným úradom sa vytvorili hlúčiky diskutujúcich. Slobodanov duchovný spriaznenec Rudy zachytí môj negatívny názor na Slobodana. Pristúpi ku mne a provokačne ma vyzve, aby som môj kritický postoj povedala priamo Slobodanovi. Vraj ak mám dosť odvahy kritizovať ho "potichu", nech mu to poviem osobne a nahlas. Je mi jasné, že provokuje. Ostatní z nášho debatného kruhu ho našťastie rýchlo "uzemnia". Na Rudyho sa usmejem a poďakujem za jeho nevyžiadanú radu. Sklamane odchádza a pripája sa ku skupinke okolo Slobodana. Rudy je presne ten typ lojálneho človeka, ktorého Slobodan potrebuje. Vykopávač..
So Slobodanom som sa na niekoľko minút dala do reči. Už to nebol ten charizmatický vodca s príjemným, mäkkým hlasom, ktorý sa prihovára ľuďom a hovorí im pekné a ľúbivé slová. Obyvateľov obce "mimo záznam" skritizoval. Vyše päťsto podpisov v petícii sa mu málilo. S jeho názorom som nesúhlasila. Položila som mu otázku: "V neďalekých Preseľanoch podpísalo petíciu "iba" štyristo ľudí a bolo to podľa vás tiež málo?" Mlčal. Jeho fanúšičky a aktivistky, ktoré sa na neho zbožne pozerali, mlčali tiež.
Kráčam domov nočnou dedinou osvetlenou úspornými neónkami. Premýšľam o ľuďoch, ktorí chodili z domu do domu a zbierali podpisy. Obyčajne, klasicky, tradične, v reálnom čase a v reálnom svete. Zazvonili, požiadali o podpis a čakali pred dverami a pred bránami. Aj verejné zhromaždenie v septembri bude celkom obyčajné, klasické a tradičné. Možno príde aj kúzelník.
