Na displeji naskočí softvérová chyba, digitálne prístroje zhasnú, automatická prevodovka odmietne poslušnosť a vy musíte nedobrovoľne zastaviť na krajnici. Oficiálne miesta hovoria o mýtoch a hoaxoch. Reálna prax vodičov na Zemplíne však ukazuje úplný opak. Moderná automobilová elektronika tu zvádza tichý a vopred prehratý boj s neviditeľným nepriateľom – vysokofrekvenčným vojenským radarom.
Ako bývalý operátor lokátora protivzdušnej obrany technickú stránku radarov veľmi dobre poznám. Keď mi na mojej Honde GoldWing s automatickou DCT prevodovkou na úseku cesty medzi Michalovcami a Zemplínskou Širokou opakovane zlyhala technika (prvýkrát v roku 2022 po kúpe motorky), nezačal som hľadať mechanickú chybu. Začal som analyzovať fakty, zbierať svedectvá ostatných vodičov a testovať správanie strojov priamo v teréne. Výsledok? Naša civilná technika nie je stavaná na intenzitu elektromagnetického poľa, ktoré stráži schengenskú hranicu.
Osobná skúsenosť: Od roku 2022 v kolotoči záhad a odťahov
Tento problém sa neobjavil včera. Svoj prvý incident na danom mieste som zaznamenal už v roku 2022, hneď potom, ako som si motorku kúpil. Netušil som, čo sa deje. Keď motocykel uprostred jazdy bez varovania skolaboval, zostal som bezradne stáť. Nasledoval scenár, ktorý pozná nejeden motorista – objednanie odťahovej služby a transport stroja do autorizovaného servisu.
Práve počas tejto prvej jazdy na korbe odťahovky dostalo moje pátranie zásadný impulz. Vodič odťahovej služby mi totiž pri nakladaní a debate počas cesty otvorene tvrdil, že v poslednom čase z tohto konkrétneho úseku odťahoval už viacero áut značky Ford, ktoré vykazovali náhle a nevysvetliteľné elektronické problémy. Ale aj iné značky. To bola prvá indícia, že môj GoldWing nie je žiadna osamotená anomália.
V servise však nastal totálny bizár. Mechanici motorku napojili na diagnostiku, prešli základné obvody a s údivom mi oznámili, že všetko pracuje úplne správne a na vozidle nenašli žiadnu poruchu. Dnes už viem prečo. Mimo dosahu vojenského lokátora bol totiž prítomný len čistý civilný vzduch a zbernice CAN-bus fungovali bez vonkajšieho šumu. Svedectvo odťahovkára a čistý diagnostický hárok zo servisu ma definitívne naštartovali hľadať skutočnú pravdu.
Špecifická poloha a obrana štátu: Proti radaru nikto neprotestuje
Aby nedošlo k omylu: Ja osobne ani nikto z dotknutých vodičov nijako neprotestujeme proti samotnému radaru a už vôbec nie proti fungovaniu protivzdušnej obrany (PVO) Slovenskej republiky. Sám som v armáde slúžil a plne si uvedomujem dôležitosť ochrany nášho vzdušného priestoru. Vojenský lokátor sa nachádza v mimoriadne tesnej blízkosti verejnej komunikácie – približne len 250 metrov od cesty.
V dôsledku prebiehajúcej vojny na Ukrajine a potrebe detailne monitorovať strategický smer na Užhorod má tento radar výrazne znížený horizont vyžarovania. Armáda navyše tento radar umiestnila na menší umelý či prírodný kopček. Dôvod je z vojenského hľadiska logický – chceli eliminovať terénne prekážky a zabezpečiť, aby samotná cesta nespôsobovala rušenie a odrazy signálu pre samotný radar. Výsledkom tejto konfigurácie však je, že radar sa nachádza už na rovnom úseku, anténa žiari priamo na cestu v dokonalej rovine a plným výkonom zasahuje prechádzajúcich motoristov, pričom samotná cesta nespôsobuje žiadne tienenie. Skutočné vypnutia a kolapsy systémov sa dejú takmer priamo na jeho úrovni. Obrana štátu je prvoradá, no táto nekompromisná geometria vyžarovania si vyberá daň na zemi.
3 až 4 záblesky: Odpočítavanie pred digitálnym kolapsom
Keďže touto trasou prechádzam dosť často, dnes už presne viem, kedy problém príde. Elektronika motorky ma o tom s predstihom informuje. Pri postupnom približovaní sa k radaru v smere od Zemplínskej Širokej to začína vizuálnym varovaním: displej najprv 3 až 4-krát rytmicky preblikne.
Každé jedno prebliknutie znamená zásah rotujúceho lúča, ktorý prechádza priamo cez moju motorku. Ja ten problém už čakám a som naň mentálne pripravený. Viem, čo bude nasledovať. Až po týchto úvodných varovných zábleskoch, kedy sa intenzita poľa bočných lalokov nahromadí na kritickú úroveň, príde definitívne odstavenie zbernice, nuly na displeji a riadený Fail-Safe kolaps celého stroja.
Čo ak vypne plyn v predbiehacom manévri? Úvaha o živote a nevine
Ja tie 3 až 4 bliknutia poznám, reagujem pokojne a smerujem ku krajnici. Zásadne nepredbieham, pretože problém čakám. Čo sa však stane s vodičom alebo jazdcom, ktorý tadiaľto prechádza prvýkrát a nemá moje technické skúsenosti?
Úsek od Michaloviec je dlhá, lákavá rovinka, ktorá je síce v strede preťatá esíčkom, no pred ním aj za ním ponúka dlhé priame úseky. Na takejto ceste nikto nepredpokladá skrytú zradu. Vodič moderného auta alebo motocykla sa rozhodne predbiehať auto, alebo kamión na rovinke. Vyjde do protismeru, pridá plyn a uprostred predbiehacieho manévru, kedy sa počíta každá sekunda, auto náhle stratí výkon. Elektronický plyn prestane reagovať, senzory oslepnú, palubná doska zhasne a automatická prevodovka odpojí pohon. V protismere sa rúti ďalšie vozidlo. Nastáva čistá panika a sekundy, ktoré delia posádku od tragédie.
A teraz sa zamyslime nad tou najabsurdnejšou rovinou: Ak by v takejto situácii došlo k fatálnej čelnej zrážke, komu budú pozostalí alebo preživší ľudia dokazovať svoju nevinu a príčinnú súvislosť s radarom?
Polícia aj armáda prítomnosť akéhokoľvek rušenia rezolútne popierajú a celú tému označujú za mýtus. Súdny znalec v servise preskúma vrak vozidla, diagnostika mimo dosahu radaru žiadnu mechanickú poruchu neukáže a záver vyšetrovania bude krutý a rýchly: „Vodič neprispôsobil jazdu, precenil sily a nezvládol predbiehanie.“ Skutočný vinník – neviditeľné vysokofrekvenčné pole, ktoré autu sekundu pred nehodou vytrhlo z rúk riadenie – zostane beztrestne schovaný na vojenskom kopčeku.
Je nanajvýš podozrivé, že priamo na tejto rovinke je osadená dopravná značka „Pozor, úsek častých dopravných nehôd“. Prečo na rovnej ceste dochádza k takým častým haváriám? Mal na tieto tragédie a kolízie v minulosti priamy vplyv práve tento vojenský radar, ktorý vodičom nečakane paralyzoval asistenčné systémy, plyn či brzdy? Túto závažnú otázku nenechávam otvorenú – oficiálne som si vyžiadal detailné policajné štatistiky nehôd v tomto úseku za posledné roky a momentálne na ne čakám. Ak čísla ukážu anomáliu v typoch a priebehoch nehôd, budem mať v rukách desivý dôkaz
Anatómia zlyhania: Čo presne hovoria svedectvá z ciest?
Aby sme boli spravodliví a presní – nejde o situáciu, kedy by radar vyraďoval každé jedno auto, ktoré úsekom prejde. Týmto úsekom denne prejdú tisícky vozidiel bez toho, aby si ich vodiči niečo všimli. Netušíme, aké presné percento áut má reálny problém. Rušenie je vysoko selektívne a závisí od presnej konfigurácie elektroniky.
Dokonalým príkladom sú dva modely Škoda Octavia RS II. generácie, ktoré vlastní jeden z majiteľov. Nejde o identické autá – jedno je preddfaceliftové a druhé pofaceliftové. Práve tento konštrukčný a softvérový rozdiel spôsobil, že kým na jednej Octavii RS v kritickej zóne pravidelne úplne padnú budíky a rozsvietia sa kontrolky, druhá verzia prejde rovnakým miestom bez jediného zaváhania. Stačí minimálny rozdiel v generácii riadiacej jednotky či tienení a auto sa zachová úplne inak.
Zozbierané svedectvá však jasne dokazujú, že anomálie sa v tomto mieste proste dejú naprieč značkami:
Záhadné „nuly“ na Honde GoldWing: Z obrazovky kompletné zmizne zvolený jazdný režim (TOUR) a namiesto neho svietia nuly. Prevodovka DCT okamžite stráca dáta o motore, z bezpečnostných dôvodov (Fail-Safe režim) začne sekvenčne podraďovať, rozopne hydraulické spojky, odstaví motocykel a zhasne motor. Naštartovať sa dá až po zatienení iným autom.
Zlyhania iných DCT a manuálnych motoriek: Identicky sa na mieste zachovali aj ďalšie stroje Honda s DCT prevodovkou. Čo je však dôležité, manuálna motorka rovnakého výrobcu na mieste úplne nezhasla – motor sa „len“ dusil a vynechával, pretože mechanické spojenie kolies s motorom ju udržalo v chode.
Zbláznené airbagy a oslepnuté asistenčné systémy (Toyota, Audi, Nissan): Najnovšie svedectvá odhaľujú ešte nebezpečnejšiu úroveň rušenia. U doteraz zaznamenanej 1x Toyoty dochádza v zóne k náhlemu rozsvieteniu kontrolky airbagu, čo signalizuje chybu v komunikácii s bezpečnostným modulom. Pri prejazde vozidla značky 1x Audi systém nekompromisne vypína adaptívny tempomat a predkolízne bezpečnostné systémy. Rovnaké dočasné oslepnutie bezpečnostných radarov hlási aj moderné SUV značky Nissan.
Kolapsy palubných systémov (Škoda, Audi, BMW, Ford): Vodiči osobných áut koncernu VW či vozidiel Ford potvrdzujú, že hoci motor beží, v kritickej zóne im občas „padnú budíky“, prístrojové panely zhasnú a rozsvietia sa chybové kontrolky. Na staršom BMW začali nekontrolovateľne vypínať svetlomety, na Škode Superb systém vypísal fatálne zlyhanie natáčania svetiel a u automobilu Mercedes-Benz ML došlo k jednorazovému priamemu vypnutiu motora.
Zhorené riadiace jednotky na Citroen C3 Picasso a sťažnosti Peugeotov: Že nejde len o dočasný softvérový šum, dokazuje vážne svedectvo vodiča, ktorému na tomto úseku už dvakrát za sebou doslova spálilo hlavnú riadiacu jednotku na vozidle Citroen C3 Picasso. Elektronika tohto francúzskeho modelu nedokáže absorbovať indukované prepätie. Skúsenosti s výpadkami palubnej siete na tom istom mieste pritom hlásia aj ďalší majitelia automobilov značky Peugeot, čo poukazuje na citlivosť konkrétnej elektroinštalácie koncernu PSA.
Zúfalstvo poľnohospodárov (Traktory a kombajny): Problémy sa nevyhýbajú ani ľuďom pracujúcim na okolitých poliach. Dlhé káblové vedenia a nekryté GPS/RTK satelitné navigácie na strechách obrovských strojov fungujú ako dokonalé lapače radarových vĺn. Jeden z moderných traktorov museli po práci v tejto zóne dokonca kompletne softvérovo prepáliť v servise, pričom masívne problémy s podpornými systémami neznámeho charakteru hlásia aj posádky kombajnov.
Bzučanie v „drôtoch“: To, že radar útočí na metalické vodiče, potvrdili aj kameramani televízií. Kým mobilné telefóny, bezdrôtový Bluetooth a živé vysielanie fungovali bez chyby, kameramani so slúchadlami pripojenými cez klasický dlhý kábel hlásili silné bzučanie a ruchy. Kábel slúchadiel zafungoval presne ako anténa – rovnako, ako káblové zväzky v autách.
Desivá úvaha: Sme v momente nárazu skutočne chránení?
Rozsvietená kontrolka airbagu na Toyote a padajúce systémy na Audi otvárajú tému, z ktorej behá mráz po chrbte. Ak radarový šum dokáže ochromiť komunikačnú sieť vozidla, zostávajú v tom momente funkčné tie najdôležitejšie prvky pasívnej bezpečnosti, ktoré majú chrániť posádku pri náraze?
Moderné autá sa spoliehajú na komplexný systém snímačov spomalenia a tlaku, ktoré posielajú digitálne dáta do centrálnej jednotky SRS (airbagov). Ak dôjde k nehode v momente, kedy je celá dátová zbernica vozidla paralyzovaná vysokofrekvenčným šumom z radaru:
Dokáže riadiaca jednotka spracovať signál z nárazového senzora v priebehu kritických milisekúnd?
Aktivujú sa vôbec airbagy, alebo zostanú kvôli chybovému stavu siete zablokované?
Zafungujú pyrotechnické predpínače bezpečnostných pásov, alebo posádka vletí nekontrolovateľne do volantu?
Zafungujú pyrotechnické bezpečnostné poistky na batériách, ktoré majú pri nehode okamžite odpojiť vysokonapäťový okruh, aby nedošlo k požiaru a usmrteniu posádky či záchranárov prúdom?
Ak štátne orgány a armáda toto rušenie ignorujú, dobrovoľne vystavujú tisícky prechádzajúcich vodičov riziku, že ich autá sa v kritickej sekunde premenia na neovládateľné kovové rakvy bez akejkoľvek predkolíznej či pasívnej ochrany.
Prichádzajúca hrozba: Elektromobily a elektrické motorky
Tento problém nadobúda gigantické rozmery s nastupujúcou vlnou e-mobility. V úseku bol už zaznamenaný prípad elektrobicykla, ktorému kompletne zhasol riadiaci displej. Čo sa však stane, ak do tejto intenzívnej zóny vbehne plne elektrické auto alebo nová elektrická motorka?
Elektromobily sú doslova postavené na milisekundovom digitálnom manažmente. Riadiace jednotky nepretržite monitorujú napätie, teplotu a prúd v tisíckach jednotlivých článkov obrovskej trakčnej batérie. Ak intenzívne VF pole radaru naindukuje falošné napätie do káblov batériového manažmentu (BMS), systém môže situáciu vyhodnotiť ako kritický skrat akumulátora. Výsledkom bude okamžité rozopnutie hlavných stykačov a kompletné odpojenie pohonu za jazdy vo vysokej rýchlosti. Nástup e-mobility v kombinácii s nechráneným vojenským vyžarovaním je časovanou bombou. Samozrejme viem, že batéria je chránená svojim obalom (princíp Farradayovej klietky). Ale ak majú problémy klasické autá so signálmi vo vedenia, ako sú na tom elektromobily ponúkajúce autonómnu jazdu, či iné vymoženosti? Spoliehame sa na asistentov až príliš? Mysleli výrobcovia aj na toto?
Príklad z praxe: Ako sofistikovaný mozog motorky chráni jazdca
Aby sme pochopili, že tu nejde o nejaké lacné zlyhanie materiálu, musíme sa pozrieť na samotný princíp a postupnosť, akou ma môj GoldWing odstavil a svojim spôsobom aj chráni. Nechcem a nebudem krivdiť inžinierom v Japonsku – práve naopak. Celý incident prebehol podľa precízne navrhnutého bezpečnostného algoritmu, kde bola ochrana môjho zdravia postavená na prvé miesto.
Keď prechádzate cez zaručenú zónu, radarový pulz na zlomok sekundy ochromí dátovú zbernicu CAN-bus. V tej stotine sekundy mikropočítač displeja stratí kontakt s riadiacou jednotkou motora (ECM). Systém hneď vie, že dáta nie sú dôveryhodné. Preto okamžite vypne zobrazenie palivovej mapy a na displej vyhodí „nuly“. To je prvý varovný stupeň: „Pozor, nemám čisté spojenie s mozgom motora.“
Čo by sa stalo na staršom stroji? Motor by mohol náhle seknúť, prevodovka by sa mohla zablokovať a nasledoval by fatálny šmyk zadného kolesa, ktorý na motorke v plnej rýchlosti takmer vždy končí ťažkým pádom. Japonci však naprogramovali sofistikovaný Fail-Safe scenár.
Keď prevodovka DCT zistí, že pretrváva komunikačný šum, nezatiahne núdzovú brzdu. Začne postupne a plynule podraďovať smerom nadol. Drží motocykel v bezpečnej zotrvačnosti a stabilite, plynule spomaľuje rýchlosť a až na úplnom konci – keď už bezpečne stojíte – rozopne hydraulické spojky a vypne motor. Ak by v zarušenej zóne po vypnutí kľúča softvér dovolil okamžitý štart so zmätenými snímačmi, hrozilo by samovoľné vyrazenie motorky vpred alebo zničenie mechanických častí. Preto systém štartér zablokuje, kým šum nezmizne.
Značka Honda teda neurobila chybu vo vývoji – z hľadiska ochrany jazdca pred mechanickou haváriou zvládla krízový manažment na jednotku. Problém je v tom, že civilný softvér je naprogramovaný tak úzkostlivo bezpečne, až ho toto špecifické armádne prostredie nekompromisne posiela do permanentnej prevádzkovej stopky.
Smerová asymetria: Kde presne hľadať slabé miesto?
Počas testovania som narazil na kľúčový fyzikálny detail, ktorý usvedčuje samotné priestorové usporiadanie kabeláže, nie „chybu úseku“, ako tvrdia predajcovia.
Pri ceste z Michaloviec do Zemplínskej Širokej (kedy je radar po pravej strane motocykla) k odstaveniu motorky NIKDY nedôjde. Displej síce preblikáva, ale stroj ide ďalej. Masívny hliníkový blok motora, výfukové potrubie a kovový rám z pravej strany fungujú ako prirodzený štít, ktorý vysokofrekvenčné vlny odrazí.
Pri ceste opačným smerom (kedy je radar po ľavej strane) však radar útočí na nechránené miesto. Pod ľavou kapotážou moderných motoriek sa nachádzajú hlavné káblové zväzky digitálnej zbernice CAN-bus a riadiace jednotky. Keďže plasty elektromagnetické vlny nebrzdia, bočné vyžarovacie laloky radaru preniknú priamo do káblov. Indukujú v nich falošné napätie, dáta sa poškodia a palubný počítač zhasne jazdné mapy a vyhlási spomínaný núdzový stav.
Boj Dávida s Goliášom: Civilná norma OSN vs. Vojenský štandard
Prečo civilná technika takto fatálne zlyháva? Odpoveď leží v obrovskej priepasti medzi legislatívnymi požiadavkami na odolnosť zariadení.
Automobilový priemysel navrhuje a testuje elektromagnetickú kompatibilitu (EMC) vozidiel podľa civilnej európskej normy UN/ECE R10. Táto norma vyžaduje, aby bežné auto či motocykel odolali intenzite elektrického poľa do hodnoty 30 V/m (Voltov na meter) v bežných frekvenčných pásmach. Je to limit navrhnutý pre civilný svet – pre prejazd okolo vysielačov mobilných operátorov, Wi-Fi sietí, rádií či klasických civilných letísk.
Na druhej strane barikády stojí armáda. Vojenská technika sa vyvíja a testuje podľa prísneho obranného štandardu MIL-STD-461. Ten vyžaduje, aby armádne systémy a ich elektronika bezpečne fungovali v poliach s intenzitou 200 V/m a v špecifických zónach dokonca až v tisícoch V/m.
Vojenský prehľadový lokátor strážiaci hranicu vyžaruje do priestoru pulzy s obrovským špičkovým výkonom. A keď zasiahne vozidlo svojím hlavným lúčom, jeho parazitné bočné vyžarovacie laloky zaplavujú blízke okolie permanentným VF poľom, ktoré hodnotu civilnej normy 30 V/m hravo prekonáva. Súčasná elektronika áut, prešpikovaná asistentmi a automatickými systémami, na takýto elektromagnetický kúpeľ skrátka nie je dimenzovaná.
Tichá hrozba: Kardiostimulátory a defibrilátory v zarušenej zóne
Ak dokáže elektromagnetické pole radaru zmasírovať dátami robustnú riadiacu jednotku viac ako 400-kilogramového motocykla alebo zhasnúť prístrojovú dosku v kamióne, vynára sa oveľa desivejšia a závažnejšia otázka: Čo robí toto žiarenie s citlivou lekárskou elektronikou, ktorá udržiava ľudí pri živote?
Ľudia s implantovanými kardiostimulátormi (pacemakermi) alebo kardiodefibrilátormi (ICD) sú v tejto lokalite vystavení neviditeľnému riziku . Tieto implantáty fungujú na princípe neustáleho snímania jemných elektrických biopotenciálov srdcového svalu . Ak srdce vynechá rytmus, prístroj vysiela elektrický impulz.
Keď človek s kardiostimulátorom prechádza zónou s takto vysokou intenzitou VF poľa (ktoré sa kvôli absencii kovovej kapotáže na motorke, elektrobicykli či pešo šíri priamo ľudským telom), môže nastať fatálny problém :
Elektromagnetická interferencia (EMI): Indukovaný šum z radaru môže elektronika kardiostimulátora vyhodnotiť ako prirodzenú aktivitu srdca . Prístroj sa „domnieva“, že srdce bije správne, a zablokuje stimuláciu, hoci pacient ju reálne potrebuje .
Falošný výboj defibrilátora: Pri kardio defibrilátoroch (ICD) je riziko ešte dramatickejšie . Prístroj môže radarový šum zachytený na vnútro telových elektródach mylne interpretovať ako život ohrozujúcu komorovú fibriláciu a zasiahnuť pacienta bolestivým a nebezpečným elektrickým šokom plného výkonu úplne bezdôvodne .
Zatiaľ čo vypnutie motora auta znamená nepríjemnosť na krajnici, zlyhanie alebo softvérové oklamanie kardiostimulátora v dôsledku vojenského vyžarovania priamo ohrozuje ľudský život . A to všetko bez akéhokoľvek varovného značenia na ceste. Riadiace jednotky týchto prístrojov chránené byť môžu, ale sú chránené aj vedenia?
Sľuby sa sľubujú: Absolútne odmietanie zo strany armády
Keď som tému po prvýkrát medializoval, v televíznej reportáži odvysielanej koncom roka 2022 verejnosť dostala jasný prísľub, že do jedného roka (teda v roku 2023) dôjde k výmene tohto zastaraného radarového systému za nový.
Píše sa rok 2026 a k žiadnej výmene nedošlo. Nákup nových 3D rádiolokátorov z Izraela masívne mešká a kompletné zaučenie posádok potrvá možno celé roky. Čo je však najhoršie, Armáda SR v súčasnosti absolútne a rezolútne odmieta, že by ich radar mohol spôsobovať akékoľvek problémy civilným vozidlám. Svojím mlčaním a popieraním faktov celej situácii vôbec neprospievajú. Miesto toho, aby hľadali riešenie, hrajú mŕtveho chrobáka.
Existujúce technické riešenia na súčasnej technike
Pritom ako bývalý operátor viem, že na tomto type techniky sa dajú okamžite aplikovať minimálne dve dočasné riešenia, ktoré by obranu štátu neohrozili, no vodičov zachránili. Alebo by sa o nich mohlo aspoň diskutovať ako o ceste, ktorá by problém mohla vyriešiť:
Blinking Sector (Zaslepovací sektor): Úplne by stačilo zaviesť softvérové vypnutie vysielania (či zníženie výkonu) iba pre spodnú anténu v úzkom uhle, kde lúč pretína civilnú cestu vo vzdialenosti 250 metrov. Pre celkovú obranu štátu a horné prehľadové spektrum by radar neoslepol, no vodičov na ceste by to stopercentne zachránilo.
Nadvihnutie sklonu antény (Uhol elevácie): Ponúka sa minimálne nadvihnutie spodnej hrany vyžarovacieho diagramu o pár stupňov vyššie, aby hlavný výkonový kužeľ preletel nad hlavami motoristov. Tu však narážame na obrovskú technickú pochybnosť – keďže hlavný problém spôsobujú nepredvídateľné a permanentne žiariace bočné a zadné vyžarovacie laloky, samotná zmena náklonu antény by nemusela indukovaný šum v kábloch úplne eliminovať.
Zemplín ako odpadkový kôš? Environmentálna záťaž, ktorú si tvoríme sami
Región Zemplína je dlhodobo ťažko skúšaný. Celé desaťročia zápasíme s obrovskými environmentálnymi záťažami minulosti – či už ide o toxické PCB látky v okolí Chemka Strážske, zamorené podzemné vody alebo zanedbané ekologické škody, ktoré štát rieši len veľmi vlažne.
Je obrovským paradoxom a tragédiou, že k týmto historickým jedom dnes vedome a nečinne pridávame ďalšiu vrstvu záťaže – tentoraz elektromagnetický smog obrovských výkonov, ktorý si v reálnom čase vytvárame my sami. Štát namiesto urýchlenej nápravy a ochrany obyvateľstva necháva bežať vyžarovanie, ktoré paralyzuje stroje aj ľudské implantáty v priamom prenose.
Amatérske divadlo polície: Jazda s manuálom ako „dôkaz“ a útok na moje meno
Keď som na tento problém verejne upozornil, reakcia Polície Slovenskej republiky ma hlboko zasiahla nielen profesijne, ale aj ľudsky. Polícia celú vec bleskovo zhodila zo stola a označila moje varovania za čistý HOAX.
A ako prebehlo to ich slávne „odborné nezávislé preverovanie“? Žiadni experti z Elektrotechnického ústavu SAV, žiadne kalibrované spektrálne analyzátory, žiadne reálne merania intenzity elektromagnetického poľa v V/m. Polícia spravila len to, že inkriminovaným úsekom nechala prejsť svoje služobné autá a policajné motorky.
Lenže slovenské policajné zbory jazdia na motocykloch BMW s manuálnou prevodovkou a mechanickou spojkou. Ako som technicky dokázal, manuálna motorka v tomto poli nezhasne, len sa jej dusí motor – čo si policajt v prilbe pri bežnom prejazde ani nemusí všimnúť. Na základe tohto diletantského pokusu zo mňa polícia pred celým národom verejne urobila klamára a šíriteľa poplašných správ. Týmto neuváženým a neodborným vyhlásením hrubo poškodili moje meno, moju česť a moju dôveryhodnosť ako blogera a technika, ktorý chcel len chrániť zdravie a majetok ostatných motorkárov, či motoristov. Zahrať sa na sudcov bez jediného reálneho fyzikálneho merania v teréne je zo strany štátneho orgánu neospravedlniteľné.
Cynický alibizmus importérov: Problém je úsek, nie auto?
Keď som tieto detailné zistenia poslal slovenskému importérovi značky Honda, odpoveď ma dorazila. Oficiálne stanovisko znelo v duchu: Nakoľko sa to stáva výhradne na jedinom úseku, je to problém úseku a nie motocykla. Importér, napriek tomu, že ovláda viac ako polovicu slovenského moto trhu, nemá v úmysle podniknúť žiadne kroky, vyšetrovať anomáliu či hľadať riešenie, čo na motocykloch dodatočne ochrániť alebo tieniť.
Považujem to za absolútny hazard so bezpečnosťou zákazníkov. Ak vozidlo za desiatky tisíc eur dokáže kvôli externému rádiovému šumu uprostred plynulej jazdy náhle ochrnúť, odpojiť pohon a poslať posádku do riskantného manévru na krajnici, nie je to len „problém úseku“. Je to vážna trhlina v bezpečnosti elektroniky, ktorú by mal technologický líder okamžite eskalovať priamo vývojovým inžinierom do Japonska. Zatiaľ čo úrady situáciu zľahčujú a importéri zatvárajú oči, na problém doplácajú tí, ktorí za moderné technológie poctivo zaplatili.
Ako by mali zodpovední importéri reálne konať?
Namiesto strkania hlavy do piesku a vyhovárania sa na armádu existujú jasné kroky, ktoré by mal férový importér (či už Honda, Ford, Toyota alebo koncern VW) pre svojich zákazníkov urobiť:
Terénne testovanie s inžiniermi: Importér by mal na tento úsek vyslať vlastný diagnostický tím s meracou technikou, nasimulovať prejazd vozidiel a presne zmerať, na ktorej frekvencii zbernica CAN-bus kolabuje.
Úprava softvéru (Over-the-Air aktualizácia): Automobilky môžu upraviť softvér riadiacich jednotiek tak, aby v prípade krátkodobého VF šumu (v rádoch sekúnd) hneď neodpájali plyn a prevodovku, ale podržali posledné známe bezpečné hodnoty (tzv. zvýšenie tolerancie na stratu paketov).
Ponuka dodatočného EMC tienenia: Ak fabrika odmieta plošné zvolávacie akcie, importér by mal dotknutým zákazníkom ponúknuť aspoň oficiálnu technickú sadu dodatočného tienenia kritických káblových zväzkov (EMC oplety a feritové jadrá) priamo v autorizovaných servisoch.
VÝZVA PRE VODIČOV: Doteraz som dáta nezbieral, no oddnes s tým ZAČÍNAM!
Páni a dámy, vodiči, motorkári, poľnohospodári zo Zemplína. Ak budeme mlčať, kompetentní budú tento problém naďalej zametať pod koberec s nálepkou „hoax“. Ignorovanie faktu, že na verejnej cestnej komunikácii dochádza k vyradzovaniu civilnej techniky a možnému ohrozeniu zdravia ľudí s implantátmi, musí skončiť.
Zažili ste na úseku Michalovce – Veľké Kapušany / Zemplínska Široká technickú anomáliu? Ozvite sa mi a pošlite dôkazy!
Do pripravovanej hromadnej sťažnosti zbieram presné informácie. Ak ste ochotní pomôcť, zašlite mi na osobný profil na fb nasledujúce údaje:
Dátum a približný čas incidentu.
Presný smer jazdy (napr. z Michaloviec alebo do Michaloviec).
Továrenskú značku, model, ročník výroby a typ prevodovky (manuál / automat) vášho vozidla.
Presný popis prejavov (zhasnutie displeja, pád budíkov, núdzový režim prevodovky, zhasnutie motora, výpadok asistentov).
Zároveň vyzývam všetkých, ktorí majú v rodine človeka s kardiostimulátorom či defibrilátorom a v danom úseku pocítili akúkoľvek slabosť, nevoľnosť alebo búšenie srdca, aby ma okamžite kontaktovali. Bezpečnosť na cestách nesmie ustupovať korporátnemu alibizmu ani vojenskému popieraniu. Spoločne máme silu donútiť ich k odpovediam!
