S mobilom na večné časy

Až sa raz stanú ostatky človeka zo začiatku 21. storočia predmetom archeologického skúmania, je dosť možné, že vedci budúcnosti skonštatujú zopár zvláštností, až anomálií. Zrejme prídu na to, že spánková časť /niekedy ľavá, niekedy pravá/ bude mierne preliačená. Kĺb ukazováka, najčastejšie na pravej ruke, bude opotrebovanejší ako na iných prstoch, podobné známky vyššej opotrebovanosti bude vykazovať aj lakeť, a to častejšie pravej ruky. Ako to už v takýchto prípadoch býva , budú zrejme pátrať po príčine tohto javu. Ja ju poznám a možno hodím svoju „fľašu s odkazom", ktorý bude znieť: Môže za to mobil!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Približne pred 15 rokmi prišiel do našej domácnosti prvý mobil. Na značku si už nespomínam, ale viem ako vyzeral. Bol veľký ako menší peračník, trčala z neho anténka a každý vedel, že ho máte vo vrecku. V tom čase nebol žrútom peňazí, ale mojich nervov, keď som na ňom „maturovala" v snahe zavolať, poslať SMS -ku, či nebodaj prijať hovor.

Dnes mám mobil o dobrú polovicu menší, trčiacu anténu nemá, zato má všelijaké vymoženosti. Za tie roky zvykania sa stal nielen mojim „sluhom", ale aj mojim kamarátom, dokonca ho mávam na nočnom stolíku ako budík. Stala sa z nás fyzicky aj psychicky prepojená dvojica. Keď ho zúfalá márne hľadám v kabelke, zvyknem si spomenúť na časy pred mobilom, keď som kráčala svetom a neriešila, ako sa spojím s X - om, či Y-lonom.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď mi dcéra, študujúca v Bratislave, nedvíha ten svoj mobil, spomeniem si na časy svojho štúdia v Prešove, keď mi vtedy moja mama prikázala, aby som sa jej ozvala aspoň raz do týždňa aj na UV hovor (Pre mladšie kategórie: UV hovor = hovor na účet volaného z pošty. Niečo také už asi na slovenskej pošte nezažijete).

Keď cestujem autobusom napr. do iného mesta, spomeniem si na časy, keď sa za mnou týmto činom na pár hodín zavrela informačná brána. Dnes po nasadnutí do dopravného prostriedku zvyčajne informujem svoju rodinu kde, ako a asi dokedy sa zdržím. Samozrejme aktuálne, cez mobil. Potom sa ale dozvedám, sediac už ticho na svojom sedadle, od svojich spolucestujúcich všelijaké veci. Nie že by som robila bútľavú vŕbu. Ja ich nepočúvam, proste ich len počujem, ako riešia s tým svojim X-om, kde, s kým, za koľko, ako dlho, prečo a občas aj akým intímnym spôsobom.

Skryť Vypnúť reklamu

Dnešný svet sa zvykne označovať ako pretechnizovaný, uponáhľaný, ako svet, v ktorom sa ľudia odcudzujú. Keď sa započúvam do debát v autobuse, na ulici, v reštauráciách, v obchodoch mávam v tejto súvislosti zmiešané pocity. Niekedy sa mi zdá, že sa dozvedám aj to, čo by som naozaj nemusela vedieť. Vždy ma prekvapí po takejto informačnej sprche náhle scudzujúci pohľad volajúceho, ktorý mi dáva jasne najavo, že k sebe nepatríme a že som vlastne nič nepočula. Vtedy dávam tomu scudzeniu súhlas. Na druhej strane, keď sa mi zacnie a ja sa môžem dotknúť blízkeho človeka aspoň hlasom v telefóne, som vďačná všetkým technológiám za ich vstup do môjho života.

Skryť Vypnúť reklamu

Zrejme už dnes patrím k tým ľuďom, ktorých ostatky raz budú vykazovať mierne zvláštne deformácie. Moja závislosť na mobile sa zatiaľ /snáď/ neprejavuje telefonovaním v spánku. Stále sa však snažím patriť k tým, ktorí hlas v telefóne považujú za dočasné riešenie vedúce k osobným stretnutiam.

Dagmar Rusnáková

Dagmar Rusnáková

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som len taká malá poľnohospodárka v teréne. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Skryť Zatvoriť reklamu