Pozitivistická teória poznania 2

Je otázkou jazyka, ako sa na vec pozeráme. Kant tvrdí: Ak nejaká veta vystupuje s nepodmienenou  nutnosťou,...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

1 Poznámky k problému poznania

 

1.2 Kant

 

Zaujímavá je Kantova teória poznania (aj keď nie som odborník na Kanta a to, čo píšem je fatálne zjednodušené a zaujaté):

 

Poznámka na úvod: Najskôr by sme si mali zadefinovať pojmy skúsenosť a poznanie.

Vo Wikipédii som našiel takúto definíciu skúsenosti: Skúsenosť – empíria – je výsledok riadeného a opakovateľného pozorovania, najmä v empirických vedách. Zadefinujme si teda skúsenosť ako výsledok pozorovania.

Poznanie by som ja osobne definoval ako výsledok rozumového uchopenia alebo rozumovej analýzy skúsenosti. Je trochu rozdiel medzi rozumovým uchopením a rozumovou analýzou skúsenosti. Poznatok: „Človek má 32 zubov.“ je rozumovým uchopením skúsenosti, kým poznatok: „Súčet (vnútorných) uhlov v trojuholníku = 180°.“ je rozumovou analýzou skúsenosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

 1.2.1 Syntetické súdy a priori

 

Klasická logika delila súdy (vety) na apriórne súdy analytické, ktoré platili nutne, ale nerozmnožovali naše poznanie, vyjadrovali iba to, čo bolo obsiahnuté v definícii (napríklad guľa je guľatá), a aposteriórne súdy syntetické – objavené skúsenosťou, ktoré rozmnožovali naše poznanie, ale neplatili nutne (napríklad guľa je zlatá)1 ([2], 160). Kant rozhodol, že všeobecná platnosť ľudského poznania závisí výlučne na tom, či existujú či neexistujú také súdy, ktoré by boli nutné, tak ako sú súdy apriórne, a ktoré by napriek tomu rozmnožovali naše poznanie tak ako súdy syntetické ([2], 161). Kant ich nazýva syntetické súdy a priori (poznámka: a priori = vopred, pred skúsenosťou; opak: a posteriori = následne, zo skúsenosti). Kantova teória stojí na tom, že takéto súdy existujú. Je to napríklad poučka: „Súčet uhlov v trojuholníku = 180°.“ Táto poučka nevyplýva z definície trojuholníka, nie je to teda analytický súd. Objavili sme ju analýzou skúsenosti (názorom) a napriek tomu, alebo práve preto, platí nutne a všeobecne.2

SkryťVypnúť reklamu

Je otázkou jazyka, ako sa na vec pozeráme. Kant tvrdí: Ak nejaká veta vystupuje s nepodmienenou  nutnosťou a najprísnejšou všeobecnosťou, musí mať apriórny pôvod ([3], 284). To znamená, že nepochádza zo skúsenosti, ale pochádza z rozumu, ktorý u Kanta predchádza a umožňuje našu skúsenosť. Ja zastávam trochu iné stanovisko, že rozumom sa môžeme presvedčiť o nutnej platnosti a všeobecnosti týchto zákonov (viet) objavených analýzou skúsenosti.

O nutnej platnosti a všeobecnosti zákonov matematiky a geometrie3 sa môžeme presvedčiť názorom; ak sa o niečom názorne presvedčíme, pochopíme to rozumom. Napríklad poučka: „Súčet uhlov v trojuholníku sa vždy rovná 180°.“  platí  nutne preto, že o čo sa tupý uhol rozšíri, o to sa dva ostré uhly zmenšia, takže výsledok je vždy rovný tomu, keď tupý uhol otvoríme na priamku, čiže 180°. V rámci presne definovaných pravidiel matematiky a geometrie, tieto vety vyjadrujú určitú zákonitú súvzťažnosť javov abstraktného sveta, ktorú sme objavili názorom. Poznámka: Avšak aj axiómy a definície matematiky a geometrie sa môžu zmeniť do inej paradigmy, ktorá lepšie zodpovedá realite (skúsenosti), napríklad prechod od euklidovskej k neeuklidovskej geometrii.

SkryťVypnúť reklamu

Potom tu máme prírodné zákony, ku ktorým sme prišli zovšeobecnením konečného počtu pozorovaní - indukciou. Takýmto zákonom je napríklad veta: „Každá zmena má príčinu.“ alebo veta: „Všetko, čo je ľahšie ako voda, pláva.“ Hoci sme urobili iba konečný počet pokusov (napríklad pingpongovú loptičku sme hodili iba sto krát do vody a plávala), domysleli sme si, že tieto zákony platia nutne a všeobecne.  Avšak nie každá všeobecná veta získaná indukciou musí platiť nutne. Napríklad veta: „Všetky labute sú biele.“ bola vyvrátená pozorovaním – v Austrálii boli objavené čierne labute. Napriek tomu sme presvedčení, že prírodné zákony formulované napríklad vo vete: „Každá zmena má príčinu.“  alebo vete: „Všetko, čo je ľahšie ako voda pláva.“ platia nutne, pretože ich považujeme za  dostatočne zdôvodnené a overené. Napríklad zdôvodnením vety: „Všetko, čo je ľahšie ako voda, pláva.“ je analýza skúsenosti, že teleso je nadľahčované váhou kvapaliny, ktorú vytlačí. Ak je ľahšie ako voda, vytlačená voda ho udrží na hladine. Zdôvodnením vety: „Každá zmena má príčinu.“ je pozorovanie, že veci ostávajú nemenné, pokiaľ tento stav nezmení nejaká príčina, teda, že zmenu vyvoláva vždy príčina. V porovnaní s tým veta: „Všetky labute musia byť biele.“ nemá dostatočné zdôvodnenie.

SkryťVypnúť reklamu

Dostatočným overením pre vety získané indukciou nemusí byť nekonečný počet možných pozorovaní, ale určitý prírodný zákon formulovaný vo všeobecnej vete môže byť odhalený, konečným počtom pozorovaní. Napríklad dostatočným potvrdením pre názor, že všetko, čo je ľahšie ako voda, pláva, môže byť skúsenosť, že naozaj všetko ľahšie ako voda, ktoré sme hodili do vody, pláva. Pre potreby nášho poznania nie je potrebná úplná istota, ktorá pri všeobecných vetách nie je možná a štatisticky vzaté ľubovoľný konečný počet pozorovaní, ktorým vetu získanú indukciou overíme, je vzhľadom k nekonečnému počtu možných pozorovaní vždy takmer nulový. Potrebná je dostatočná istota, ku ktorej prídeme zdôvodnením poznatku rozumovou úvahou a štatistikou, že z ľubovoľného počtu uskutočnených pozorovaní všetky potvrdzovali platnosť zákona formulovaného vo všeobecnej vete.

 

Pojem dostatočnej a úplnej istoty má význam predovšetkým pre vedecké teórie:

 

Vedecká teória sa dá dokázať s dostatočnou istotou, ktorá vyplýva z toho, že sa jej predpovede potvrdzujú, ale nie je možné ju dokázať s úplnou istotou, to znamená: nie je možné vylúčiť, že sa (neskôr) nájdu fakty, ktoré ju vyvracajú. Takto napr. vetu (teóriu): „Všetka meď vedie elektrinu,“ môžeme tvrdiť s dostatočnou istotou. Výnimkou je veta: „Všetko, čo je ľahšie ako voda, pláva.“ Tú môžeme tvrdiť s úplnou istotou – to dá  rozum. Pre praktické účely je potrebná dostatočná istota. Je v tom určitý posun oproti K. Popperovi, ktorý rezolútne tvrdí, že vedecké teórie sa v princípe nedajú potvrdiť (verifikovať), ale dajú sa len vyvrátiť (falzifikovať). 

 

Poznámky:

1 Guľa musí byť guľatá – analytický súd  –, ale nemusí byť zlatá – syntetický súd.

2 Otázka však je: Prečo táto veta platí nutne a všeobecne? Nie preto, že by mala, v Kantovom zmysle, apriórny (skúsenosť predchádzajúci) pôvod, ale preto, že sme sa o tom presvedčili názorom (objasním ďalej).

3 Geometria je jedna z disciplín matematiky. Pozri Matematika – Wikipédia. Odkaz: <https://sk.wikipedia.org/wiki/Matematika>. Prístup 2020-01-01.

 

Literatúra:

 [2] NEFF, Vladimír. Filosofický slovník pro samouky, neboli, Antigorgias. Vyd. 2., rozš. Praha: Mladá fronta, 1993. 439 s. ISBN 80-204-0383-3.

[3] STÖRIG, Hans Joachim. Malé dějiny filozofie. 4. vyd. Praha: Zvon, 1995. 559 s. ISBN 80-7113-115-6.

Pavol Dančanin

Pavol Dančanin

Bloger 
  • Počet článkov:  65
  •  | 
  • Páči sa:  22x

Vyštudovaný filozof, ktorý rád vymýšľa kontroverzné hypotézy vo fyzike, biológii a filozofii Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

713 článkov
SkryťZatvoriť reklamu