1 Poznámky k problému poznania
1.2.2 Rozum - zdroj prírodných zákonov
Rozumovým uchopením alebo analýzou skúsenosti, s prispením tvorivosti a využitím metódy indukcie a dedukcie4, odhaľujeme prírodné zákony, čo je poznanie. Avšak podľa môjho názoru rozum je iba nástroj na odhaľovanie prírodných zákonov, ale tieto zákony nemôže svojimi pravidlami nijako utvárať tým, že vtláča skúsenosti svoje apriórne formy, u Kanta sú to priestor, čas a kategórie.5 Zhoda našich kategórií a princípov nášho myslenia so svetom, ktorú sa svojou teóriou apriórnych foriem snažil vysvetliť Kant, spočíva iba v tom, že správne postihujeme realitu. Ako sa k tomu dá dopracovať? Pôvodná je zrejme metóda: „pokus – omyl“. V priebehu generácií sa tak postupne prepracujeme k správnemu postihnutiu sveta, jeho zobrazeniu v našich myšlienkach a vyjadreniu v jazyku. Naše myslenie má tak v princípe logiku správnej teórie. Táto logika však nie je vždy celkom správna a pokrok poznania, aspoň vedeckého, spočíva v jej zosúladení s pozorovanými faktami.
Podľa Kanta sa predmet poznania – realita - riadi možnosťami nášho poznania, ktoré sú u neho dané apriórnymi formami: nazeraním sveta v priestore a čase a jeho myslením v kategóriách. Možno pripustiť, že podmienkou nášho poznania sú naše pozorovacie a rozumové schopnosti. Naše pozorovacie schopnosti sa v dôsledku ľudskej vynaliezavosti stále zlepšujú, napríklad objavením ďalekohľadu alebo mikroskopu. Avšak fakt, že predmety nazeráme rozložené v priestore, trvajúce v čase a myslíme ich v kategóriách nie je podľa môjho názoru možné stotožňovať s podmienkami nášho poznania, a tieto, u Kanta, apriórne formy, nie sú podmienkou, ale výsledkom nášho poznania. Podmienkou nášho poznania je len:
1. pôsobenie vonkajšieho sveta na nás (na subjekt),
2. charakteristika toho pôsobenia, ktorá predstavuje zmyslové vnemy / zmyslové dáta6 (zmyslové dáta = ako na nás niečo pôsobí),
3. rozumové schopnosti, ktorými zmyslové dáta spracovávame.
Keby poznanie malo nejaké iné apriórne podmienky a apriórne by bolo nazeranie euklidovského priestoru, ako je to u Kanta, bolo by statické a nemohlo by sa vyvíjať, napríklad objavením neeuklidovských geometrií.
Inak povedané, podľa Kanta existujú apriórne formy, ktoré utvárajú našu skúsenosť tak, že organizujú zmyslové vnemy (zmyslové dáta) v predmet nášho poznania. Tieto formy sú priestor, čas a kategórie. Avšak, keď vnímam rozlohu jablka, ktoré držím v ruke, táto rozloha podľa môjho názoru nie je niečo apriórne, čo má základ v mojom myslení či subjekte, a čo organizuje moje zmyslové vnemy jablka v nazerané jablko (ako je to u Kanta), ale je to niečo aposteriórne, čo vyplýva z môjho nazerania jablka. Preto si myslím, že žiadne apriórne formy neexistujú: priestor, čas a kategórie neumožňujú naše nazeranie ako jeho podmienka, ale vyplývajú z nášho nazerania sveta a skúsenosti.
Arno Anzenbacher sa podľa mňa dopúšťa omylu, keď prichádza k záveru, že poznanie je neempirická podmienka empirického, teda skúsenosti ([1], 122). Zamieňa si poznanie so subjektom:
1. Podmienkou empirického je vnímanie! K vnímaniu dochádza tak, že organizmus premieňa fyzikálne procesy, ktoré naň pôsobia, na vnemy: pocit tepla, chladu, obraz, zvuk. Naše zmyslové orgány sa utvárali v procese evolúcie tak, že organizmus sa naučil premieňať fyzikálne procesy, ktoré naň pôsobili na vnemy, pričom vznik a vývoj zmyslových orgánov bol z hľadiska prírody objavom. K vnímaniu teda nedochádza tak, že predmet vnímania sa nejakým spôsobom odtláča do nášho vedomia, ako by to malo byť podľa teórie odrazu ([1], 122-123), ale napríklad v prípade zraku tak, že oko registruje svetlo odrazené od predmetu a na základe charakteristiky tohto podnetu, ho mozog dekóduje ako obraz. Možno povedať, že svetlo odrazené od predmetu určitým spôsobom dráždi mozog a toto dráždenie vnímame ako obraz.
2. Vnímanie doplnené rozumovými schopnosťami je podmienkou poznania. Úloha rozumu spočíva v tom, že organizmus sa dokáže zorientovať v zmyslových dátach, ktoré sú mu dané prostredníctvom vnímania, nájsť v nich súvislosti, ktoré sú preň dôležité a adekvátne reagovať. Rozumové schopnosti, ktorými dnes disponujú ľudia, pôvodne vyplývajú z pudu sebazáchovy a základných pudov a čiastočne nimi disponujú už zvieratá, ktoré dokážu riešiť jednoduché úlohy, ako sa zachrániť, dostať sa k potrave a podobne. Až dlhým vývojom sa človek naučil používať abstraktné myslenie a riešiť ním úlohy, ktoré primárne nie sú determinované jeho biologickými potrebami. Rozdielnosť ľudského poznania od poznania nižších živočíchov spočíva v tom, že človek dokáže vonkajší svet cieľavedome skúmať, odhaľovať jeho zákonitosti, a tak ho adekvátnejšie poznať a ovládnuť ho alebo lepšie sa mu prispôsobiť. Pravdivosť nášho poznania spočíva v jeho adekvátnosti, to znamená, že svet sa skutočne správa podľa nášho poznania.
3. Vnímanie a poznanie je (neempiricky) podmienené subjektom, ktorý to všetko vníma a myslí.
Poznámky:
4 Indukcia – zovšeobecnenie. Spôsob stanovenia všeobecných téz a zákonov na základe zovšeobecnenia preskúmaných zvláštnych prípadov (faktov, javov) (op. dedukcia).
Dedukcia – odvodenie. Logické odvodzovanie jednotlivého prípadu, príp. záveru zo všeobecných poznatkov (op. indukcia).
Príklad indukcie: Všetko, čo je ľahšie ako voda, pláva.
Príklad dedukcie: Toto je ľahšie ako voda, tak pláva.
5 Toto je napísané veľmi zjednodušene. Kategórie sú u Kanta formy myslenia, kým priestor a čas sú formy zmyslového názoru.
6 Zmyslové vnemy považujem za ekvivalent zmyslových dát. Možno je tu predsa len drobná nuansa. Zmyslové vnemy sú skôr subjektívnym pocitom (napr. vložím ruku do ohňa, cítim bolesť), kým zmyslové dáta sú skôr charakteristikou podnetu (oheň páli).
Literatúra:
[1] ANZENBACHER, Arno. Úvod do filozofie. Překlad Karel Šprunk. 2. vyd. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1991. 304 s. ISBN 80-04-26038-1.
