2012 (Alebo: Na koniec je to ešte ďaleko.)

... Tak si to zhrňme! Ak by chcel nejaký zaujatý fanúšik apokalypsy vytvoriť štatistiku o možných, nemožných, ale predpovedaných, či inak sa sa blížiacich koncoch sveta, istotne by sa dnes mal kam obrátiť. Bez ohľadu na to, či by tento jedinec túžil po špeciálnych efektoch ako z filmu 2012, topiacich sa ľadovcoch, Nostradámoch a Sybilách, či po fatálnych dôsledkoch svetovej hospodárskej krízy. Každý zo spomínaných objektov záujmu je dnes bohužiaľ v nechutnej miere rozvláčaný po všetkých zákutiach našich jednoduchých životov... "Tak poďme na to - rezignujme!"

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Týmto heslom znie súčasné bahnenie sa v bazéne plnom teórií o konci sveta. Akoby väčšina "prognóz" nekompromisne začínala od konca. Na úvod webových stránok a niektorých článkov sa snáď namiesto aktuálneho dátumu hodí viac heslo: "Tak si to zhrňme!"

A pohotovejší jedinci už aj zhŕňať začali. Irán, Kórea a niekoľko ďalších zbroja a to ani nie tak jadrovým programom, ako strachom. Celý západný svet nakupuje plienky a čím je spotreba týchto hygienických potrieb v západných krajinách väčšia, tým viac strachu tieto režimy vnášajú na svetovú scénu. Európa stavia protiraketové štíty, vojsko trénuje v režime evakuácie pri biologickom útoku a vo veľkom sa zbavuje jadrových elektrární. Tak čoho sa to vlastne bojíme, terorizmu alebo vlastných technológií a politických spojenectiev?
Už roky sú ľudstvu známe blahodarné účinky prevencie. Aj napriek tomu sa väčšina populácie pred chrípkou bráni očkovaním, ktoré ju po jeseni zoslabnutému organizmu často privodí a väčšina populistov politicko - ekonomický infekciám bráni zhŕňaním nič nehovoriacich reforiem v prospech jednotlivca. Ale ktorého?
Ak niekto v Vás čítal Huxleyho Ostrov, nebude mu paralela medzi príbehom o dokonalej spoločnosti
a súčasným spoločensko-politickým rojčením pripadať nijak nezmyselná.
Sviece zhasli a v minulom roku, (možno) ešte o chvíľu skôr sa spustila séria výkrikov do tmy. Plynový poplach veľkého silného Ruska s veľkými neriešenými problémami nespôsobil temer nič ani na strane "kričiaceho Medvedeva", ani na strane počúvajúcej Európy. Rusi svojím výkonom akurát obrovským penovým prstom (bežne používaným na futbale, nie v politike) ukázali na fakt, že export, ktorý drží ekonomiku (všetci vieme na akej úrovni) je len balansovanie na hrane a že krajina je od neho viac než závislá. A Európa, respektíve niektoré jej krajiny, medzi nimi aj Slovensko si z tejto skúsenosti nevzali nič a aj naďalej varíme na Ruskom plamienku, ako Nastenka, ktorú zahrial Ded Moroz. Nobelova cena mieru udelená prezidentovi, ktorý zatiaľ mier nedostal do oveľa lepšej kondície, ako pred jeho zvolením je tiež výkrikom. Do tmy takto kričí komunita mierozvestcov na čele s ďalšími populistami. Tento politik má istotne svoje zásluhy, ale pýtam sa, či bol Luther King v deň promócie ocenený za to, že bol Afroameričan
s vysokoškolským diplomom?
Svetová hospodárska kríza je tiež jedným z výkrikov. V tomto prípade ale ešte stále nie je celkom jasné, kto to vlastne kričí. Je len jasné, na koho. Banky popadali, podniky zvyšujú percento nezamestnanosti, ľudia majú finančné problémy. Dojná krava ochorela, prestala dávať mlieko, farmár ju zarezal a kúpil si novú. Zadĺžená nižšia a stredná vrstva hádže vinu na banky - žili nad svoje možnosti, ale "to banky dávali úvery na splácanie úverov a štát to všetko dovolil". Tak ako zakaždým to končí na pleciach politiky, ktorá dovolila zrodenia "amerického sna". Zodpovední, ktorý ho však zaviedli do praxe nechápu lamentovanie, veď ich to živí celkom dobre... Každý v Amerike a s postupom času aj mimo nej môže mať vlastný dom, vlastné auto, vlastnú zbraň, vlastného vraha a vlastnú hypotéku. Bez ohľadu na čokoľvek. Keď si k tomu pričítate kvantá nefunkčných rodín, nikým nevychovávaných detí a možnosť, aby mal každý okrem spomínaného vlastný "koniec sveta", objaví sa bezbrehý oceán možností, ako na týchto nepríjemných zmenách starnúceho amerického sna zbohatnúť. Veď naskytnutú paniku treba využiť.
Apokalypsa je dobre predávaný tovar, hlavne počas hospodárskej krízy, keď má hocktoré citlivejšie srdiečko problém neupadnúť do krízy osobnej. Na filme, vakcínach, liekoch a iných poistkách proti ďalším dôsledkom sa dajú ľahko zarobiť inak nedostižné milióny.
No svet ani príroda nevyzerajú na to, žeby sa chystali o dva roky umrieť, ani deti v pôrodniciach tak nevyzerajú. Skôr naopak. Všetko živé vyzerá, že chce žiť aj naďalej. Slnečné lúče nie sú o nič menej príjemné, ani čokoláda nestratila sladkú chuť po preliačení burzy, či s blížiacim sa koncom májskeho kalendára.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj na Slovensku sa všetci politici už vytešujú na voľby, pripravujú kampane a vymýšľajú sľuby na najbližšiu "štvorročnicu", ktoré sú nesplniteľné, ani nie tak pre koniec sveta... Omyly ministrov ich neženú k demisií, súdy aj naďalej naťahujú procesy so zločincami.
A inak tomu asi nebude. Každý z Vás, kto sa bojí, že by to hádam mohla byť pravda, nech sa na chvíľu zadíva na priamy prenos z rokovania vlády a bude mu jasné, že ku koncu prichádza jediné -
- zdravý rozum...

Daniela Mužíková

Daniela Mužíková

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek na dlhšie vysvetľovanie, ale za všetko hovorí úryvok básne: "Zhliadol som zrkadlo sveta, zľakol sa a rýchlo daroval komusi voňavé kvety. Dal som ich do rúk úprimnému človeku, ..." Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu