Sedíme oproti sebe v kaviarni, hovoríme o politike a každý čaká na toho druhého, s každou ďalšou vetou, akoby chcel naznačiť: „Tak už hovor!“ Všetci žiadajú prejav, ako v medziľudských, tak i v spoločenských vzťahoch. Tak prečo sa nik nevyjadrí?
A tu vyvstáva otázka: „Je mlčanie vo vzťahoch prípustné?“
Odpoveďou väčšiny z nás by bolo paradoxne - mlčanie. Spôsobuje ho fakt, že mnoho z nás nepozná správnu odpoveď. A tí, čo si myslia, že ju poznajú Vám svoje strohé „Áno/Nie“ aj tak nemajú čím odôvod-niť. Rovnako ako hovorcovia, ktorí pri kauzách svojich zamestnávateľov môžu len dookola omieľať často nezmyselné (ne)stanoviská k prípadu.
Staviam sa do opozície voči takýmto tvrdeniam. V politike napĺňajú jediný účel, a to rozprávať čo najdlhšie absolútne o ničom. Pravdepodobne túto záľubu „Našich milých“ spôsobuje, že im na škole po-riadne nevysvetlili niektoré pojmy zo slovníka cudzích slov. Je pravdou, že v poslednom (a podľa niekto-rých pozorovateľov aj v nadchádzajúcom)období sa tieto výpovede rozšírili o širší kontext.
Do júna sa pravdepodobne od „Našich milých“ ešte všeličo podozvedáme o tendroch, ekonomike, pracovných miestach a opatreniach vlády, ale nenechajme sa zmiasť. Tento efekt náhlej výrečnosti je len dočasný a jeho účinok je zameraný na tzv. človeka manipulovateľného. Tento dar sa urýchlene stratí v momente, keď budú karty vyložené na stole. Dokonca sa môže stať, že sa „Naši milí“ skamarátia, čo by nemuselo dopadnúť zle, ale preventívne, radím jesť veľa vitamínov, pre predvolebné posilnenie imunity.
Teraz paralela k vzťahom medziľudským: Človek je tvor spoločenský a aj politici sú ľudia. Podľa výrokovej logiky mi z toho vyplýva, že politici sú spoločenské tvory. Keď sa prizriete bližšie, vzíde Vám súd, že politici a ľudia sa môžu chovať rovnako. Nechcem teraz ľudí uraziť, ale má niekto chuť namietať?
Vo vzťahoch (akéhokoľvek typu) máme často vyjadrovacie medzery. Hovoríme veľa a o ničom, a to hlavne vtedy, ak nám na ostatných jedincoch v dotyčnom vzťahu záleží. Nezdráhame sa často aj klamať, ak ide do tuhého a my potrebujeme niečo docieliť. Problémom je to, že ak sa už raz do takejto hry zapo-jíme, máme často problém skončiť a spomínaný postoj interpretujeme do všetkých zložiek nášho života.
Začal sa nový rok a blížia sa voľby. Mnohí z nás si dali novoročné predsavzatia a urobili nové plány. Rozhodol sa niekto z nás porozmýšľať o mlčaní? Vo vzťahoch (všetkých) je prijateľné, ale iba dočasne a prípustné iba do tej miery, nakoľko ovplyvňuje aj nás samotných. Mlčanie vo Vašom osobnom živote nechám na Vašej voľbe. Ale skúste si v deň, keď z akéhokoľvek dôvodu vložíte svoj politický osud do rúk iným rozmyslieť, či chcete stráviť ďalší rok lamentovaním na tým, čo ste sa napriek tomu, že je to možno nemožné, ani nepokúsili zmeniť.
Už sa mi zvýšila len jedna pripomienka: „Je mlčanie prípustné?“... Pre koho ako.
