Viacerí novinári, už počas predvolebnej súťaže, sa jej pýtali, či v prípade neúspechu hodlá bojovať o post predsedu v SDKÚ-DS. Rovnako, tesne po voľbách, s podobnými konštrukciami prichádzali novinári za Dzurindom. Každý jeden z nich sa prejavil ako amatér. A dali im to, p. Radičová aj Dzurinda, patrične najavo. Otázky a úvahy, ktoré v tom čase neboli na mieste. Teraz však ten čas nastal.
Dzurinda sa nechal počuť, že nevyužije svoje právo a neodmietne automatickú kandidatúru, ktorá mu z pozície súčasného predsedu prislúcha. A teda, ide bojovať o post predsedu i volebného lídra pre budúcoročné parlamentné voľby. Ak to myslí úprimne, je zbabelec. Ak nie, tak hrdina. Vysvetlím. Súhlasím s p. Schutzom zo SME minimálne v dvoch názoroch. Ten prvý je, že Dzurinda presluhuje. Že už dávno mal byť na politickom dôchodku. Mohol odísť sám a so vztýčenou hlavou. Nevedel, nechcel, nestihol. Jeho nepopularita je smrteľná. A preto, keď nasledujúci vnútrostranícky boj myslí úprimne, nemyslí na stranu. Ak sa stane staronovým predsedom - o čom som momentálne presvedčený - potopí zároveň aj celú SDKÚ-DS. Ak je to však jeho prešpekulovaná hra s cieľom vykresliť „svoju" stranu v tom najideálnejšom svetle, v ktorej prebehnú regulérne a demokratické primárky - po ktorých by ho vystriedala p. Radičová - je hrdina. Hrdina, ktorý svoju politickú kariéru ukončí a obetuje myšlienkam vlastným SDKÚ-DS. Má to však háčik. Dzurinda je natoľko samoľúby a egoistický, že tento variant neprichádza do úvahy. Keď ide do boja s p. Radičovou, vie, že vyhrá.
Druhý názor p. Schutza, s ktorým nemožno nesúhlasiť je ten, že akokoľvek dobrá bola p. Radičová v úlohe prezidentskej kandidátky, nie je dobrou kandidátkou na nasledovníka Dzurindu. Na to, ako povedal p. Schutz, by musela mať inú „výbavu". To je fakt, ktorý si uvedomuje aj Dzurinda, aj väčšina v SDKÚ-DS. Preto bude p. Iveta opäť kandidátkou neúspešnou..
Skoro milión hlasov pre p. Radičovú v prezidentských voľbách je číslo, ku ktorému by sa SDKÚ-DS pod jej vedením, vo voľbách parlamentných, nemala šancu ani priblížiť. V prípade Dzurinndovho vedenia, je tá šanca ešte nereálnejšia.
Má teda SDKÚ-DS ešte šancu prežiť svoju blízku smrť? Jediné východisko by som videl v tom, že by Dzurinda na post jednotky nekandidoval, ale odporučil by človeka nového, „čistého", s vodcovským vybavením, ktorý by pre stranu predstavoval minimálne nádej na život. Svojou kandidatúrou nás však opäť presvedčil, že to nestihol. Bohužiaľ..