Spoluzávislosť v podstate znamená, že príbuzní , alebo blízky ľudia človeka , ktorý trpí závislosťou, tak trpia do určitej miery spolu s ním.
Nie je to o tom, že by bol spoluzávislý na niečom závislý. I keď do určitej miery sa môže u neho prejavovať „ závislosť“ na človeku, ktorý trpí závislosťou.
Spoluzávislosť ani nie je oficiálne uznaná diagnóza. Človek, ktorý trpí spoluzávislosťou však môže zažívať, úzkostné, či depresívne príznaky.
Ešte keď som robil na Prednej hore, tak niektorí príbuzní závislých, ktorý prichádzali na rodinnú terapiu , boli z toho všetkého vyčerpaný, mali málo, alebo veľa nádeje, v očiach obavy, či bude liečba stačiť a niektorí už mali aj rezignovaný postoj.
Spoluzávislosť opíšem na jednom príklade s praxe, samozrejme opíšem príklad tak, aby sa zachovala anonymita klienta.
Do meilovej schránky mi prišiel meil v zhruba takomto znení: „ Dobrý deň, moja dcéra odišla s malým synom od muža ktorý je gemblér. Okrem toho, že klame a kradne peniaze a ju manipuluje a ešte navyše si píše aj s inými ženami, od vás chcem aby ste ju prehovorili, aby sa s ním rozviedla.“ Zhruba v takomto znení mi prišiel ten meil.
Zákazka síce jasná, no nerealizovateľná. Terapia nefunguje tak, že niekto chce od druhého človeka aby sa zmenil podľa jeho predstáv.
Keď prišla klientka na terapiu tak mala dilemu. „ mám ostať pri mužovi, alebo odísť.“ Tak isto to nie je v mojej kompetencií hovoriť jej do toho. „ jeho rodičia si myslia, že ja som tá zlá, neviem čo mám robiť.“
Keď som sa spýtal, či sa muž chce liečiť, tak odpovedala.“ On si nemyslí, že je závislý, jeho ego ho nepustí.“ A tak sme boli doma. Závislý často na liečbu ísť nechce.
Rozoberali sme rôzne možnosti, opísal som jej svoje skúsenosti s prípadmi z praxe. Bavili sme sa o finančnej kontrole hráča. „ on mi nedovolí kontrolovať jeho financie.“ Skrátka cesta zakopaná.
„ on na liečbu nepôjde,“ zopakovala klientka.
Na záver som jej po vypočutí povedal, aby sa rozhodla tak, aby ona bola s tým spokojná, nie jej rodičia, alebo svokrovci, či manžel, alebo dieťa. A že či už sa rozhodne ostať, alebo odísť, aby vedela, že má právo a slobodu, kedykoľvek svoje rozhodnutie aj počas cesty ktorou sa vyberie zmeniť a že svojím rozhodnutím skrátka neuspokojí všetkých v okolí a nemusí to vôbec vadiť.
Hoci z mojej strany slabá náplasť k tomu, čo odo mňa chceli. Určite som nepotešil matku a asi ani klientku.
No terapia, ktorá by mala rozhodovať o tom, či sa má niekto druhý rozviesť, alebo sa liečiť moc terapiou nie je.
Úzdrava zo spoluzavislosti , ako aj zo závislosti trvá dlhšiu dobu a vyžaduje určité úsilie ( liečba, terapie , doliečovanie) no je to tiež jedna z možností, akou cestou sa človek môže vybrať .
