Avšak obzvlášť nebezpečným ľudským kmeňom(ktorí sa tiež hojne prebúdza na jar), sú naši postarší spoluobčania,ľudovými masami prezývaní-dôchodcovia alebo senilné geto. Ich charakteristickými znakmi je hojný výskyt v potravinách pri zlacnených výrobkoch, prípadne bezcielne státie na chodníku, pretože ich mozog zabudol kde bývajú alebo kde idú. Iní, tí šikovnejší, pobehujú ako muflóni vo výbehu po obytných zónach a s usilovnosťou nadržanej fretky hľadajú nové obete. Väčšinou ich napádajúcou technikou sú hlášky typu:,,Slečna pomôžete mi s nákupom?",pričom sa dozvviem všetky podrobnosti o ich vnučkách a vnukoch, iní ma začnú zasväcovať do tajov,,Andelov sveta" alebo vysvetľovať myslenie ,,Jehovových dcér".
Každý by si myslel, že sa moja retardovaná bunka po týchto pofidérnych zážitkoch spamätá, ale nie! Dnes som zase podľahla túžbe pomôcť členke senilného ghetta a odniesla som jej tašky do vchodu a následne do výťahu.
Tak sme sa natrepali do výťahu extrémnou rýchlosťou,asi ako leňochod pri ceste do svojej nory,aj s jej dvoma taškami akciového cukru.
Už chcem svojím pravým kýpťom stlačiť výťahový gombík, keď zrazu .. v poslednej mikrosekunde sa otvoria dvere výťahu.
Tetuška a ja čumíme na danný objekt asi ako prvý človek, ktorý zbadal Ítiho.
Och,zhnitá kukurica!...Predo mnou stojí živý Dávid(len bohužial oblečený:D), Herkules, Achiles, Alexander Veľký, Rómeo, princ z Popolušky!
Ach, začínajú sa vo mne prebúdzať skoré jarné pudy.
Živý Dávid vstúpi k nám do úzkeho priestoru výťahu a niečo rozpráva.
Sledujem jeho dokonalú siluetu tela, tie prudko ukradnuteľné slnečné okuliare, nesmrteľne skvelé vlasy a ten hlas...
Teta s akciovým cukrom niečo rozpráva o cukre a živý Dávid sa pozerá na mňa. Aha, asi by som mala počúvať čo vraví.
Živý Dávid:,,Na koľké poschodie idete?"
ja(stále zbožne čumím): ,,Na na na na na piate"
teta s akciovým cukrom: ,,Čo hovoríš môj?....nechala som si doma načúvací strojček."
ja:,,Teta ide na tretie"
živý Dávid:,,OK....Díky"...a pritom sa usmeje.
Ďalej zbožne čumím na živého Dávida asi tak intenzívne, ako keď hovnivál po dlhej diéte zbadá kvalitné a čerstvé hovienko.
Moje rozjímanie však naruší divný pach, ktorý sa v našom úzkom priestore šíri smrteľne rýchlym tempom.
Do skazenej smotany!...Čo to?...Žeby moje pazuchy?
Nie,vzduch pod pazuchami je čistý..Opatrne sa nahnem k tete s akciovým cukrom.Fuj!...To od nej ide ten smrad,pri ktorom by aj najlepší skunk v okolí mal komplexy.
Už aj živý Dávid sa začína nejako divne hmýriť v snahe vyhnúť sa čistému prdu!(zbytočne).
Naše ticho naruší teta s akciovým cukrom. Pozrie na mňa prasačími očami a zahlási tú osudovú vetu:,,To si si ty prdla moja?"
Nastane ticho, ktoré by nám mohli závidieť obyvatelia cintorína. Ticho však preruší pridusený smiech živého Dávida a druhá osudová hláška:,,To je v pohode,aj mne sa to občas stáva"
Ja(habkám):,,To to to to JA NIE!!!!"
teta s akciovým cukrom(zrazu všetko počuje):,,Neklam!!!....Cítim ťa!"
Kapitulujem.Rezignujem.
Zbito ako krtko po desať hodinovej šichte na novom kopci, vystúpim z výťahu. Lúči sa so mnou smiech živého Dávida a teta s akciovým cukrom a záverečnou vetou:,,Tak sa maj moja"...,,A neprď!"
P.S Týmto článkom som nechcela uraziť, ani nijak psychicky či dokonca fyzicky ublížiť nejakému postaršiemu spoluobčanovi. Ale holou pravdou (holejšou ako Michalengelova socha Dávida), ostáva fakt,že táto doba je krutá a plná nechcených indivíduí.