Po Islande s rodinou (juhozápadná časť ostrova)

Práve sa končil môj letný pobyt v Amerike, keď mi zavolal ujo s tým, že našiel výhodné letenky na Island. Ani som sa nepozrel do kalendára a hneď som mu povedal, aby ich kúpil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Väčšinou zvyknem cestovať sám, tak som si povedal, že menší výlet s rodinou môže byť príjemná zmena. Kým som sa vrátil späť domov, posádka sa rozrástla o môjho brata, jeho priateľku Veroniku a moju starkú. Vzhľadom na to, že som nešiel sám, som tentokrát cestu, resp. každý deň, naplánoval. Nevýhodou letenky bol termín, ktorý trval od 23.11 do 30.11, čo nie je pre Island najlepšia voľba, jednak kvôli počasiu (na ktoré sme mali nakoniec veľké šťastie), no tiež kvôli krátkym dňom. Počas letných mesiacov sú dni na Islande dlhé a denné svetlo trvá od 15 (koniec augusta) až 21 hodín (začiatok júna), zatiaľ čo v novembri nám ostávalo možno 5-6 hodín svetla. Letenky sme však už mali a boli sme rozhodnutí užiť si to aj tak. Keď som zobral do úvahy dĺžku cesty (6 celých dní), možnosť zlého počasia a tiež faktu, že starkú už po rôznych "adventures" vodiť nebudeme, rozhodli sme, že ostaneme celý čas v hlavnom meste Reykjavík, odkiaľ budeme robiť jednodňové výjazdy a pozrieme si teda juhozápadnú časť krajiny. Dopredu sme vybavili ubytovanie a prenájom auta, načrtol som krátky plán cesty a mohlo sa vyraziť. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
(zdroj: David Kosec)

Odlet

Ako som spomínal vyššie, nápad mal na svedomí môj ujo Vlado a vzhľadom na to, že som už mal čo to odcestované, sme sa spolu pasovali za organizátorov celej cesty. Tak to aj dopadlo. Nespomenul som, že sme obidvaja dosť nerozvážni a občas nedoťahujeme detaily. Tým pádom sme skoro zmeškali let, keďže sme si obaja (napriek tomu, že sme mali letenky v mobiloch) pomýlili čas odletu. Ako sme tak sedeli v jednej letiskovej kaviarni spolu s mojimi rodičmi, ktorí nás boli odprevadiť, môj otec sa zrazu zdvihol zo stoličky s tým, aby sme išli o pár minút skôr, len pre istotu. Tak sme teda pomaly kráčali na bezpečnostnú kontrolu, za ktorou som zbadal obrazovku s odchádzajúci letmi. Ten náš blikal na červeno ako "Last call". Povedal som to Vladovi, ktorému sa akosi nechcelo veriť, že by sme to mohli tak domotať a on mi tvrdil, že to nie je náš let a že si ešte ide kúpiť vodu. Ostatní sme však jeho nápad s vodou sabotovali a rozutekali sa k našej bráne, kde na nás nervózna letuška kričala "hurry hurry". Do lietadla sme s Vladom nastupovali poslední. Starká si pravdepodobne až v nasledujúci večer pripustila, že by sme mohli spraviť takú blbosť, ako zmýliť si čas odletu na tú istú hodinu. Ako sme večer sedeli na apartmáne, hovorí mi: „Davidko, ale to je vaša chyba, že sme skoro zmeškali". Len som kývol hlavou.

SkryťVypnúť reklamu

Ako sme prileteli, vyzdvihli sme si auto a zamierili smerom k Reykjavíku. Medzinárodné letisko sa totižto nachádza v menšom meste Keflavík, ktoré je od Reykjavíku vzdialené približne 50 km. Bola samozrejme tma, no popri ceste sme už videli typický vulkanický povrch Islandu.

Zľava: Vlado, brat, starká, ja a Veronika
Zľava: Vlado, brat, starká, ja a Veronika (zdroj: Stanislav Kosec)

1. Deň - Reykjavík

Na prvý deň sme si zvolili prehliadku Reykjavíku. Keďže sme mali vždy iba 5-6 hodín svetla, snažili sme sa organizovať deň tak, aby sme na prvé miesto prišli pri svitaní a z posledného odchádzali pri západe slnka. Aj napriek krátkym dňom sme sa pohybovali v pokojnom tempe a stihli sme si pozrieť najväčšie dominanty mesta. Určite netreba vynechať kostol Hallgrímskrikja, ktorý je štvrtou najväčšou stavbou na Islande a zároveň slúži aj ako výhľadová veža. Hore sa môžete odviezť výťahom, avšak často si musíte vystáť dlhý rad. Naša starká zostala aj na krátkej svätej omši, ktorá tam býva pravidelne a samozrejme, môže ostať ktokoľvek.

SkryťVypnúť reklamu
Kostol Hallgrímskrikja - jedna z ikonických stavieb Islandu
Kostol Hallgrímskrikja - jedna z ikonických stavieb Islandu (zdroj: David Kosec)

Ďalšou dominantou je pamätná socha Sólfar, alebo Sun Voyager, ktorá sa nachádza hneď pri pobreží a mala by symbolizovať príchod prvého obyvateľstva na ostrov. 

Sólfar, alebo Sun Voyager -  symbol príchodu prvého obyvateľstva na ostrov
Sólfar, alebo Sun Voyager - symbol príchodu prvého obyvateľstva na ostrov (zdroj: Vladimír Macák)

Kúsok odtiaľ nájdete koncertnú sieň Harpa, ktorá je podľa mňa najzaujímavejšou stavbou v meste. Často som tam chodil pri večerných prechádzkach a páčilo sa mi, že bola pre verejnosť otvorená nonstop a napriek tomu tam bolo stále čisto. Tuto by som len upozornil, že najmä v noci si treba dať pozor, pretože súčasťou stavby je aj umelá vodná plocha pred budovou, ktorá je viac menej zarovno s povrchom, čo sa vie pri zlej viditeľnosti vypomstiť. Takto skončil s mokrými topánkami Vlado a pár minút na to prehliadol túto plochu aj jeden cyklista, ktorý do nej vletel a dopadol oveľa horšie. 

SkryťVypnúť reklamu
Koncertná hala Harpa
Koncertná hala Harpa (zdroj: David Kosec)
Harpa - pohľad zvnútra
Harpa - pohľad zvnútra (zdroj: Vladimír Macák)

Menej úspechu už zožalo mnou vybrané jazero Tjornin, pri ktorom sme sa zastavili asi na 5 minút a so slovami, že vyzerá ako Maňanský rybník sme ho po chvíli aj opustili. Trošku ďalej od centra sa nachádza Arbaer Open Air Museum, čo je vlastne komplex starých domčekov a príbytkov. Toto bola pre nás možno najkrajšia časť dňa a bol som rád, že po mojom fiasku s jazerom sa toto múzeum ujalo. Môžete si ho prezrieť sami alebo si zaplatiť sprievodcu. My sme si to prebehli sami, pričom do niektorých domčekov sa dalo aj pozrieť. 

Arbaer Open Air Museum
Arbaer Open Air Museum (zdroj: Vladimír Macák)
Obrázok blogu
(zdroj: Vladimír Macák)
Obrázok blogu
(zdroj: David Kosec)

Keďže už pomaly zapadalo slnko, vybrali sme sa k Laugavegur, čo je dlhá ulica plná rôznych obchodov so suvenírmi, kaviarní a reštaurácií. Jednoducho „boulevard“, ktorý má snáď každé mesto. Keď sme už mali chodenia dosť, zamierili sme do menšej reštaurácie neďaleko nášho apartmánu. Pri výbere jedla nám na naše prekvapenie čašníčka odpovedala po Slovensky. Prehodili sme pár viet a zistili sme, že je pôvodom z Košíc a na Islande žije už niekoľko rokov. Reštauráciu sme teda tematicky pomenovali „u Košičanky“ a jedli sme tam takmer každý deň. Večer sme sa s Vladom ešte vybrali prejsť po meste a zistili sme, že všetko, čo sme cez deň obehali autom, s výnimkou Arbaer múzea, sa dá prejsť v pokojnom tempe aj pešo. S trochou optimizmu sme dúfali, že uvidíme aj polárnu žiaru, ktorá je jedným z hlavných cieľov snáď každého návštevníka Islandu. Túto noc nám dopriate nebolo. Ani sme v to moc nedúfali, keďže, ako sme sa dozvedeli, posledné obdobie ju bolo vidieť veľmi málo. Samozrejme Reykjavík ponúka aj mnoho iného, no ako som už spomínal, naše dni boli kratšie a tak sme nestihli navštíviť všetko.

2. Deň – Golden Circle

Keďže Golden Circle je pravdepodobne najznámejším okruhom Islandu a dá sa považovať za akýsi úvod do krajiny, nechceli sme dlho čakať a vyrazili sme po ňom hneď druhý deň. Ide o trasu, ktorá vedie cez tri dominanty, ktoré krajinu charakterizujú a viete ich prejsť autom v podstate za pár hodín. Prvou zastávkou je národný park Þingvallavatn, ktorý je miestom vzniku prvého európskeho parlamentu (930 n. l). Vzhľadom na to, že presne na tomto mieste prechádza hranica medzi severoamerickou a euroázijskou tektonickou platňou, má miesto veľmi silnú atmosféru. My sme sem dorazili podľa plánu pri východe slnka. Bolo oblačno, no spoza oblakov jasne žiarili prvé slnečné lúče a neďaleko viala vlajka Islandu. Toto bol náš prvý výhľad na východ slnka, naozaj ako z pohľadnice. V samotnom parku sme sa zdržali možno polhodinu. Prešli sme sa hranicou, pozreli si okolie a pobrali sme sa na druhú zastávku okruhu - Geysir

Národný park Þingvallavatn
Národný park Þingvallavatn (zdroj: David Kosec)
Hranica medzi severoamerickou a euroázijskou tektonickou platňou
Hranica medzi severoamerickou a euroázijskou tektonickou platňou (zdroj: Vladimír Macák)

Tento deň bol však pre nás špeciálny, pretože naša starká mala meniny, a tak sme deň predtým nezabudli kúpiť menšiu fľašku vodky a ešte trochu viac posilniť eufóriu z cestovania. Ako sme sa približovali ku gejzíru, nemohli sme si nevšimnúť mladíka, ktorý sa fotil popri ceste s holou riťou (našťastie otočený chrbtom). Starká pochopiteľne nevnímala súčasné trendy sociálnych sietí a so slovami „Deti moje, na čo už je len toto dobré“ zatvorila fľašku. A čo gejzír? Samozrejme, všetci sme videli tento úkaz prvýkrát a tak sme sa kochali, natáčali a tiež sledovali nejakého pána (zrejme youtubera), ktorý sa s kamerou v ruke neustále prihováral gejzíru a prosil ho, aby sa prebral čím skôr. 

Geysir - okolie
Geysir - okolie (zdroj: Vladimír Macák)
Akcia!
Akcia! (zdroj: Vladimír Macák)

Poslednou zastávkou bol vodopád Gullfoss, ktorý nám okruh uzatvoril. Ako som písal vyššie, Golden Circle sa dá prejsť za pár hodín. Uvidíte akýsi menší prierez Islandom, ktorý je naozaj na nezaplatenie. Stále nám ale ostával nejaký čas do západu slnka, tak sme využili nami zvolený doplnok a zamierili sme na juh k Kerið, čo je obrovský vulkanický kráter. Tam sme púť aj zakončili, keďže sa už začalo stmievať. Po večeri u Košičanky som sa ešte vybral do mesta k pobrežiu s tým, že možno tentokrát uvidím polárnu žiaru, no opäť som ostal bez úlovku. 

Vodopád Gullfoss
Vodopád Gullfoss (zdroj: David Kosec)
Kerið
Kerið (zdroj: Vladimír Macák)

3. Deň – Seljalandsfoss, Vík

Tretí deň sme zamierili už viac na východ od Reykjavíku. Hlavným cieľom bola dedinka Vík a jej okolie. Po ceste sme si však ešte dali krátku zastávku pri vodopáde Seljalandsfoss. Verím, že keď ste si niekedy pozerali nejaké fotky z Islandu, určite ste na tento vodopád natrafili. Je veľmi obľúbený u fotografov, keďže sa viete dostať do „vnútra vodopádu“, resp. pozrieť si ho z vnútornej strany. Nakoľko bol už koniec novembra, okolie vodopádu bolo namrznuté a my sme sa nakoniec museli uspokojiť len z vonkajšou stranou. Po pár fotkách sme už opäť sedeli v aute a pokračovali k nášmu cieľu. 

Starká pri vodopáde Seljalandsfoss
Starká pri vodopáde Seljalandsfoss (zdroj: Vladimír Macák)
Zastávka na ceste do dediny Vík
Zastávka na ceste do dediny Vík (zdroj: David Kosec)

 Vík je najjužnejšie položenou dedinou na ostrove a jej okolie ponúka krásnu scenériu. Neďaleko dediny vyčnieva mys Dyrhólaey, z ktorého je nádherný výhľad. Spomínam si, ako sme sa tam tak prechádzali a všade naokolo boli malé tabuľky, ktoré upozorňovali na zákaz šliapania po miestnej flóre, nakoľko niektoré rastliny sú chránené. Tak sme teda všetko pokorne rešpektovali, až sme zbadali starkú s nejakou z týchto chránených rastlín v ruke s tým, že by sa hodila do skalky. No nič, mali sme jej to preložiť. Ako sme opustili mys, zastavili sme sa ešte na takzvanej „black beach“, čo je pláž pokrytá čiernym sopečným pieskom a určite ju netreba vynechať. Keďže sa už začal ozývať hlad a naša Košičanka bola ďaleko, zamierili sme priamo do Vík, kde sme našli malú pizzeriu. Keď sme si vyberali pizzu, čašník nám opäť odpovedal po slovensky. Začínal som mať podozrenie, že na Islande obsluhujú výhradne Slováci. No samotný Vík na mňa osobne spravil svojou atmosférou ohromný dojem. Dedina sa nachádza na pobreží v akomsi malom údolí a má okolo 300 obyvateľov. Zopár malých domčekov, na vrchu jeden kostol, chladné počasie. Takto som si predstavoval malé usadlosti na Islande. Stále sme však nevideli polárnu žiaru, a tak som sa večer opäť vybral na prechádzku, no nič vidieť, bohužiaľ, nebolo.

Black Beach
Black Beach (zdroj: David Kosec)
Dyrhólaey
Dyrhólaey (zdroj: Vladimír Macák)
Obrázok blogu
(zdroj: David Kosec)

4. Deň – Snæfellsnes

Snæfellsnes je polostrov na východe krajiny a je často nazývaný ako miniatúra Islandu alebo Island v kocke, pretože tu viete nájsť všetky charakteristické prvky krajiny. Nakoľko sme sa kvôli nedostatku denného svetla museli držať len na juhovýchodnej časti krajiny, bol pre nás Snæfellsnes jasným cieľom. Ani sme to neľutovali. Moc sme toho nenaplánovali, viac menej sme polostrovom chceli len prejsť až na jeho okraj. Zvolili sme si cestu južnou stranou a kvôli výhľadom sme zastavovali snáď každých 10 minút. Z toho, čo sme videli, to pre mňa bola najkrajšia časť ostrova. Ako taký symbolický cieľ sme si zvolili malú rybársku dedinku Hellnar, ktorá sa nachádza na okraji polostrova. Tam sme nakoniec aj zakotvili na kávu v jednej malej reštaurácii. Cestou tam som však listoval akousi brožúrou z apartmánu a zistil som, že keď mierne odbočíme, natrafíme na prírodný prameň s liečivou vodou. Môjmu bratovi, ktorý bol otrávený z neustáleho státia kvôli výhľadom, sa to veľmi páčilo. Predstavoval si zrejme nejaký rozprávkovo krásny prameň vyvierajúci niekde pri dokonalom výhľade. Zabudol som sa zmieniť, že je to len hrdzavá kovová rúra v strede ničoho. Keď sme mu ju ukázali, myslel si, že je to vtip, no keď pochopil, že to je naozaj ten prameň, na ktorý čakal hodinu v aute.... Taký pohľad som u neho videl naposledy keď nedostal pod stromček to, čo chcel. Zvyšok dňa to ale napravil, nálada sa mu zlepšila a dokonca navrhol, aby sme na jednej pláži utekali pred vlnami. Pred tou druhou sme už neutiekli a domov sme šli po kolená mokrí. Starká mala konečne príležitosť nás symbolicky pokarhať. Tento deň bol pre nás výnimočný aj preto, lebo sme konečne videli polárnu žiaru. Keď som sa ako každý večer prechádzal popri rieke, videl som len malý náznak, no hneď som volal ostatným. Tí už ležali v posteli, no do 10 minút boli na mieste a žiaru sme konečne pozorovali v plnej kráse.

Jeden z výhľadov
Jeden z výhľadov (zdroj: Vladimír Macák)
Veronika a slávny prameň
Veronika a slávny prameň (zdroj: Vladimír Macák)
Obrázok blogu
(zdroj: David Kosec)
Kostol v malej rybárskej dedine Hellnar
Kostol v malej rybárskej dedine Hellnar (zdroj: David Kosec)
Polárna žiara
Polárna žiara (zdroj: Vladimír Macák)

5. a 6. deň

Na piaty deň sme si konkrétny plán nespravili. Proste sme zobrali auto, vydali sme smerom na východ od Reykjavíku podobne, ako keď sme mierili smerom na Vík, no tento krát sme zostali viac vo vnútrozemí. Občas sa rád túlam po krajine len tak bez plánu a toto bol pre nás presne ten deň. Zastavili sme vždy, keď sme chceli a išli pokiaľ nám to cesta dovolila. Vlastne, po istom kilometri už nedovolila. Narazili sme na tabuľu zákaz vjazdu, ktorý tam bol na isté obdobie. Dlho sme debatovali o tom, či ju prejsť, pretože výhľad za ňou bol krásny. Nakoniec ale vyhrala zvedavosť. Žiadne nebezpečenstvo tam na nás nečakalo. Iba krásna príroda Islandu. Veď posúďte sami.

Obrázok blogu
(zdroj: Vladimír Macák)
Obrázok blogu
(zdroj: Vladimír Macák)
Obrázok blogu
(zdroj: Vladimír Macák)
Obrázok blogu
(zdroj: David Kosec)

Posledný deň sme sa rozhodli konečne využiť ďalšiu dominantu Islandu: termálne pramene. Zamierili sme do pravdepodobne najznámejších: Blue Lagoon a tam symbolicky zakončili náš 6 dňový pobyt. Čo sa týka samotnej Blue Lagoon, určite stojí za návštevu, aj keď krajina ponúka veľa prameňov, ktoré sú priamo v prírode. Vstupenky si treba rezervovať vopred, keďže počet je limitovaný. My sme si ich rezervovali 2 dni dopredu a už vtedy boli niektoré termíny plné a to sme tam boli mimo sezóny.

Odchod

Ako náš výlet začal, tak aj končil. Zas sme nejako prehliadli termíny. Tentokrát našťastie nie termín letu, no vysťahovania sa z apartmánu. Tesne pred odchodom sme sedeli všetci za jedným stolom, pričom som nechtiac rozlial pohár Coly priamo na svoj mobil. V tom nám otvorila dvere nejaká staršia pani s návlečkami, no hneď ich aj zatvorila. Starká zhodnotila, že to bude nejaký podomový predajca. Hovorím si, že mohla aspoň zaklopať. O pár minút niekto na dvere ozaj klopal. Hovorím si, toto nie je možné, fakt nám nedajú pokoj? Bol som ešte dosť vytočený, keďže sa mi mobil kúpal v Cole a keď som videl nejakého pána vo dverách neuvedomoval som si, že sme mali byť už 5 hodín vysťahovaní. Pán sa predstavil ako Sam a ja som mu dosť nevrelo odvetil: „Ahoj Sam, ja som David a vážne na teba nemám čas, čo chceš?“ Sam nám vysvetlil, že by rád ubytoval nových hostí, no bol naozaj veľmi milý, dokonca nám napísal email, v ktorom sa ospravedlnil, že nás vyrušil. V odpovedi sme sa mu samozrejme ospravedlnili aj my, resp. ja.

Napriek tomu, že nám malo v podstate každý deň pršať a dni boli ozaj krátke, na výlet spomínam vždy veľmi rád a na Island sa chcem raz vrátiť. Pri cestovaní ma vždy dosť ovplyvňuje to, akých ľudí mám okolo seba. Preto veľakrát cestujem sám. Mám väčšiu možnosť voľby. Keď chcem byť sám, som sám. Keď nie, k niekomu sa pridám. Island bolo jedno z mála miest, kde som sa vybral takto organizovane, no vedel som, že ľudia, s ktorými idem, sa nezľaknú zlého počasia alebo krátkych dní. Jednoducho príjmu to, čo je a vedia si to užiť. Keď máte okolo seba takýchto ľudí, je v podstate jedno kam a kedy idete. 

Na záver ešte zopár fotiek:

V uliciach hlavného mesta
V uliciach hlavného mesta (zdroj: David Kosec)
Obrázok blogu
(zdroj: David Kosec)
Obrázok blogu
(zdroj: David Kosec)
Obrázok blogu
(zdroj: Vladimír Macák)
David Kosec

David Kosec

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rád sa túlam životom cez všetku jeho rozmanitosť a nevyspytateľnosť. Niečo zo svojich potulkov by som s vami rád zdieľal. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu