Skúsme si najprv ujasniť zopár vecí, bez ktorých sa nedá pochopiť, prečo tvoje videnie Izraela nie je len kritické, ale zauzlené v predsudkoch.
Izraelskú vládu nazývaš „režimom“. To samo o sebe veľa prezrádza. Izrael nie je režim v zmysle, v akom to slovo používaš pri autokraciách alebo diktatúrach. Je to stále parlamentná liberálna demokracia, s pluralitou strán, slobodnými voľbami, aktívnou opozíciou, slobodnými médiami a nezávislým súdnictvom, ktoré reálne zasahuje do moci politikov. Ak chceš byť presný, môžeš hovoriť o zlej vláde, o nezodpovedných politikoch, o radikalizácii časti scény. Ale slovo „režim“ si si nevybral preto, že je presné. Vybral si si ho preto, že má emocionálny náboj a má Izrael delegitimizovať už v základe.
Najviac sa pritom oháňaš Ben Gvirom a Smotrichom, o ktorých si do volieb v roku 2022 pravdepodobne ani netušil, že existujú. Áno, obaja sú radikálni extrémisti. To som napísal hneď po voľbách a nemám najmenší problém to zopakovať. Nie sú o nič lepší ani horší ako Kotleba, Mazurek, Uhrík, Machala a im podobní. Lenže keď sa takí ľudia objavujú v slovenskej politike, nenazývaš okamžite Slovensko fašistickým režimom. Nehovoríš, že celá krajina je skrz-naskrz prehnitá a z definície zlá. Pri Slovensku zrazu vieš rozlišovať medzi štátom, spoločnosťou, vládou a jednotlivými extrémistami. Pri Izraeli túto schopnosť zázračne strácaš.
A to je podstata problému. Na Slovensku majú fašisti a rôzni dezoláti podporu na úrovni, o akej sa Ben Gvirovi a Smotrichovi v Izraeli môže iba snívať. V Izraeli tiež existujú extrémisti, fanatici a hlupáci — ako v každej inej demokracii. Ale netvoria podstatu tejto spoločnosti. Netvoria ani väčšinu, ani „skutočnú tvár“ krajiny. Napriek tomu z nich robíš dôkaz o údajnej podstate celého Izraela. To by si si pri žiadnom inom štáte nedovolil. Presne preto to nie je len kritika. Je to selektívny morálny meter aplikovaný iba na židovský štát.
Premiér Netanyahu je klamár, cynik a politik obvinený z korupcie. Je dosť možné, že po najbližších prehratých voľbách skončí pred súdom a prehrá aj ten. A vieš, čo je na tom podstatné? Že práve toto je dôkaz, že Izrael nie je žiadna fašistická diera, ako ho maľuješ. Vieš si predstaviť, že by taký Mečiar alebo Fico niekedy naozaj stáli pred súdom a niesli reálnu zodpovednosť? Vieš si predstaviť, že by slovenské inštitúcie mali takú silu, tlak verejnosti a schopnosť dotiahnuť to tak ďaleko? Slovensko a veľa ďalších európskych krajín môže Izraelu iba ticho závidieť demokraciu a silu inštitúcií.
Poďme ďalej a pozrime sa na bezpečnostnú politiku. Izrael je v dlhodobom bezpečnostnom konflikte, kde ide reálne o prežitie a ochranu obyvateľstva — to je fakt, ktorý nemôžeš poprieť. To neznamená, že každý krok vlády je správny alebo mimo kritiky. Znamená to, že ak chceš byť poctivý, musíš brať do úvahy aj kontext a bezpečnostnú realitu, v ktorej sa tieto rozhodnutia robia. Ten kontext pri Izraeli systematicky ignoruješ, bagatelizuješ alebo prekrúcaš.
Navyše, samotná izraelská spoločnosť vedie o týchto veciach tvrdú a otvorenú debatu. Státisíce ľudí vyšli do ulíc proti vlastnej vláde. Médiá ju denne kritizujú. Bývalí predstavitelia armády a bezpečnostných zložiek otvorene spochybňujú kroky politikov. To nie je obraz fašistického „režimu“. To je obraz spoločnosti, ktorá má mechanizmy sebakorekcie a aktívne ich používa.
Na Slovensku šéfuje tajnej službe pologramotný syn vagabunda obvineného zo založenia organizovanej zločineckej skupiny. Ministerstvu kultúry šéfuje banda absolútnych dezolátov, rasistov a nacionalistických fanatikov. Rezort armády zase vedie nafúkaný gangster. To všetko ťa vedie k tomu, že ideš na námestie s transparentom „Dosť bolo Fica“. Čo je úplne legitímne. Ale keď v Izraeli príde nový minister a ty už na druhý deň hovoríš o fašistickom gestape či genocíde, tak to už nie je analýza, ale hystéria. Na Slovensku protestuješ proti konkrétnym ľuďom a konkrétnym krokom. Pri Izraeli okamžite kriminalizuješ celý štát, celý národ, jeho inštitúcie aj samotnú jeho existenciu v morálnej rovine.
A presne tu sa ukazuje, kde končí legitímna kritika a kde začína niečo, čo má k antisemitizmu veľmi blízko. Nie v tom, že kritizuješ izraelskú vládu. Tú kritizujú aj samotní Izraelčania, často omnoho tvrdšie. Problém je v tom, že pri Izraeli používaš jazyk, mierky a generalizácie, aké pri iných štátoch nepoužívaš, dokonca ani pri tom vlastnom. Zlyhania jednotlivcov meníš na obžalobu celého národa. Politickú krízu meníš na dôkaz, že samotný židovský štát je vadný už zo svojej podstaty. A potom sa čuduješ, že to ľudia čítajú ako predsudok, nie ako poctivú kritiku.
Môžeš si o sebe myslieť, že iba „hovoríš pravdu o Izraeli“. Ale ak na jediný židovský štát na svete aplikuješ štandard, ktorý by si nikdy nepoužil na Slovensko ani na žiadnu inú problematickú demokraciu, tak to nie je odvaha ani morálna jasnozrivosť. To je dvojitý meter postavený na predsudkoch.
A ak používaš dvojitý meter práve pri jedinom židovskom štáte na svete, tak to už nie je náhoda. To je problém. A ten problém sa volá antisemitizmus.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
