Je to zmenšený model toho, ako by mohol vyzerať stret medzi NATO a osou Rusko–Čína–Irán. Vzdialenosť vyše 1500 km, bez spoločnej hranice, využitie všetkého – od rakiet cez drony až po kyberpriestor.
Na jednej strane Irán: krajina závislá od ruských radarov, rakiet a protivzdušných systémov, stavaná na kvantitu a zahltenie cieľa.
Na druhej strane Izrael – blízky spojenec USA a vývojové laboratórium NATO – ktorý do reálneho boja nasadil to najmodernejšie: od F-35 cez kybernetiku až po presne navádzané zbrane.
Hlavne však ide o súboj medzi technológiami, ktoré tvoria základ ruského a čínskeho exportu, a tými, ktoré vyvíja a zdokonaľuje Izrael spolu s USA.
Hoci Izrael v NATO nie je, v praxi robí niečo, čo je pre alianciu neoceniteľné: testuje technológie v ostrej prevádzke, získava dáta, overuje obranu aj útok. To, čo si iné krajiny môžu skúšať na simulátoroch, Izrael robí naostro – a zatiaľ veľmi úspešne.
Napriek všetkej kritike, výzvam, propagande a politickým tlakom si Izrael zachováva schopnosť konať rýchlo, presne a efektívne.
To, čo sa z tejto vojny môžu naučiť stratégovia NATO, má hodnotu, ktorú ťažko vyčísliť.
Izrael dnes robí všetko preto, aby bol o krok napred – nielen pre seba, ale pre celý západný svet. Aj za cenu, že bude opäť nepochopený a kritizovaný.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
