Západný svet má jednu osudovú chybu: projektuje svoje vlastné hodnoty a morálne schémy na kultúry, ktoré ich vôbec nezdieľajú.
Západní politici, novinári aj aktivisti neustále predpokladajú, že ľudia všade na svete túžia po tom istom – po mieri, bezpečí, slobode a lepšej budúcnosti pre svoje deti. Táto predstava vychádza z vlastnej skúsenosti, no je úplne mimo realitu Blízkeho východu.
V mnohých častiach arabského a moslimského sveta totiž funguje úplne iný hodnotový systém.
Kde Západ stavia na individualizme, tam dominuje kolektívna lojalita ku klanu, rodine a viere.
Kde my veríme v kompromis, tam rozhoduje česť a pomsta.
Kde my vidíme mier ako cieľ, tam iní vidia boj ako zmysel existencie.
A kde Západ hovorí o hodnote života, tam časť spoločnosti uctieva kult smrti – smrť ako dôkaz viery, ako akt cti, ako vstupenka do večnosti.
Tento rozdiel je pre bežného západného človeka, odchovaného v prostredí sekulárneho humanizmu, prakticky nepochopiteľný.
Preto vzniká ilúzia, že ak ľuďom poskytneme ekonomickú pomoc, slobodu tlače a volebné urny, automaticky sa začnú správať ako Európania. Lenže kultúra, ktorá považuje martýrstvo za vrchol morálky, nikdy neprijme západnú logiku života, pokiaľ sa nezmení jej vlastný hodnotový základ.
Táto slepota nie je len dôsledkom naivity. Je aj dôsledkom propagandy, ktorá desaťročia systematicky infiltrovala západné médiá, univerzity a mimovládny sektor.
Katar, Irán, ale aj rôzne islamistické hnutia pochopili, že nemusia meniť realitu – stačí zmeniť vnímanie reality.
Západné univerzity plné „pokrokových“ akademikov prijali naratív, podľa ktorého sú všetky kultúry rovnocenné, všetky hodnoty relatívne a všetko zlo na Blízkom východe pochádza z „koloniálneho útlaku“.
Západné médiá tento rámec prebrali a zjednodušili ho do čiernobieleho príbehu o utláčaných a utláčateľoch – bez snahy pochopiť, že ide o úplne iný morálny vesmír.
Výsledkom je, že západná verejnosť nechápe, čo znamená „kult smrti“.
Nechápe, že pre radikálnych palestínskych bojovníkov, pre iránskych revolucionárov, pre Hizballáh či Hamas, smrť nie je tragédiou, ale naplnením poslania.
Že matka, ktorá oslavuje smrť svojho syna, nerobí to z pomätenosti, ale z presvedčenia.
A že ideológia, ktorá sa stavia na takomto videní sveta, sa nedá vyhrať debatou o ľudských právach ani rozvojovými fondami.
Západ sa opakovane snaží „opraviť“ Blízky východ – doviesť ho k demokracii, k mieru, k modernite.
Lenže tieto pokusy končia vždy rovnako: chaosom, radikalizáciou a ďalšou vlnou nenávisti. Nie preto, že by ľudia v regióne boli horší, ale preto, že žijú v úplne inom systéme hodnôt, kde sa cnosť a vina, hrdinstvo a smrť definujú opačne ako u nás.
Kým Západ nepochopí, že nie každý túži po rovnakom svete, bude donekonečna rozčarovaný z toho, že jeho predstava dobra vedie k opačnému výsledku.
Nie všetky kultúry sú kompatibilné. A nie všetky chcú byť.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
