Áno, oficiálne sa hovorí, že je to kvôli ich bezpečnosti – a to je aj napoly pravda.
Dôvody sú však zložitejšie, poďme si ich rozobrať.
Prvý dôvod je celkom zrejmý: novinár, ktorý by do Gazy prišiel, môže byť buď pod ochranou IDF – a tým by bola okamžite spochybnená jeho nezávislosť – alebo by sa pohyboval na území pod kontrolou Hamasu a musel by sa mu plne zodpovedať. A tu sú dva problémy: buď bude reportovať iba to, čo mu Hamas dovolí (nezávislosť opäť mizne), alebo ho Hamas – bez jeho vedomia – využije na svoju propagandu. No a v horšom prípade ho môže Hamas zastreliť ukoristenou izraelskou zbraňou a vinu zhodiť na Izrael. Nehovoriac o tom, že novinári musia hlásiť svoje pozície obom stranám, aby na nich necielili, čo ale dáva Hamasu do rúk ďalšiu zbraň v podobe pohodlného krytia.
Takéto obmedzenia pritom nie sú ničím novým – Izrael k nim pristúpil aj počas minulých konfliktov, napríklad v roku 2014 počas operácie Protective Edge, a podobný postup používajú aj iné armády v aktívnych bojových zónach (USA, Británia ale napríklad aj Ukrajina). Dôvodom je nielen ochrana novinárov, ale aj prevencia manipulácie zo strany nepriateľa. V minulosti sa totiž viacerí zahraniční reportéri po odchode z Gazy priznali, že počas pobytu nemohli nakrúcať miesta odpaľovania rakiet alebo ozbrojencov maskovaných medzi civilistami, lebo im to Hamas zakázal.
Čisto takticky je však hlavný dôvod ten, že novinári by sa armáde plietli do cesty. Hamas by ich – ako to robil už v minulosti – bezpochyby ubytoval niekde v blízkosti svojho veliteľstva, teda pri nemocnici, škole alebo mešite, aby ich použil ako živé štíty. Zároveň by si Hamas určite zabezpečil, aby jeho velitelia boli vždy nablízku nejakému novinárovi a znemožnili tak jednotkám IDF efektívne plniť bojové operácie bez toho, aby riskovali životy nevinných, ale aj svoje vlastné. Navyše, samotná prítomnosť kamier a priamych prenosov môže Hamasu v reálnom čase poskytovať spravodajské informácie o pohybe izraelských jednotiek. Po mnohých negatívnych skúsenostiach z minulosti je pre IDF dôležitejšia reálna stratégia a taktické priority než verejná mienka, ktorá je už aj tak masívne ovplyvnená propagandou Hamasu. Pre veliteľov jednotiek priamo na bojisku sú životy ich mužov vždy dôležitejšie než PR body.
To všetko si treba vedieť predstaviť v realite extrémne malého, stiesneného a neprehľadného terénu, kde sú teroristi premiešaní s civilným obyvateľstvom v husto zastavaných aglomeráciách podkopaných desiatkami kilometrov tunelov a kde je každá druhá budova či odstavený automobil podmínovaný nástražnými výbušnými systémami. Taktické operácie sú v takomto prostredí už tak extrémne náročné, a ak by sa do toho ešte plietli novinári, tak by to väčšinu operácií úplne znemožnilo.
Kombinácia VIP živých štítov a silného propagandistického ampliónu je presne to posledné, čo IDF teraz v Gaze potrebuje – nie preto, lebo nechce, aby svet videl čo sa v Gaze deje, ale pretože by to prakticky znemožnilo ďalší taktický postup a výrazne by to zvýhodnilo nepriateľa.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
