Za posledné dva roky sa svet drasticky rozdelil na dva hlavné tábory – tých, ktorí podporujú Izrael, a tých, ktorí vinia Izrael zo všetkého možného: od genocídy až po klimatickú zmenu.
Problém však je, že naša strana – teda podporovatelia Izraela – v poslednej dobe priťahuje veľmi pochybných „spojencov“. A tu vidím riziko, o ktorom treba otvorene hovoriť.
Hovorí sa, že „nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ“. No v realite sa to môže veľmi škaredo obrátiť proti nám. Poďme si to rozobrať na drobné a uviesť pár príkladov.
1. Krajná pravica a falošná podpora
Horliví podporovatelia Izraela z radov krajnej pravice – ľudia ako Tommy Robinson a jemu podobní. Títo ľudia nemilujú Izrael a už vôbec nie Židov. Za iných okolností by patrili medzi prvých, ktorí by dvíhali pravicu a posielali Židov do plynu. Ich islamofóbia a pokrivená predstava Izraela ako „krajiny, ktorá sa nemazná s islamistami“, je momentálne pre nich dôležitejšia a prioritnejšia.
Ale takáto podpora pre nás nie je dobrá, pretože nie je úprimná a pochádza od ľudí, ktorých hodnoty sú absolútne nezlučiteľné s čímkoľvek, čo Izrael a judaizmus predstavujú.
Do tejto skupiny patria napríklad aj: Marine Le Pen a Národné združenie (Francúzsko), Geert Wilders (Holandsko), Alternative für Deutschland (AfD, Nemecko)
2. Fanatickí evanjelickí kresťania
Ďalšou skupinou sú fanatickí kresťania, najmä evanjelikáli. Ľudia ako Charlie Kirk alebo aj mnohí členovia Trumpovho kabinetu (napríklad Mike Pence alebo Pete Hegseth). Títo ľudia veľmi horlivo obhajujú Izrael a každý jeho krok, obzvlášť teraz počas vojny.
To má svoje dôvody, ktoré zároveň vysvetľujú, prečo to robia. Podľa ich viery a videnia sveta musí nastať séria udalostí, ktorá je podľa nich predpovedaná v evanjeliách a povedie k príchodu druhého Kristovho kráľovstva. Na to, aby sa tak mohlo stať, musí byť najskôr celý Izrael zjednotený a v Jeruzaleme znovu postavený chrám. Následne vypukne posledná vojna, všetci zautočia na Izrael, príde Mesiáš, Židia uznajú Krista ako spasiteľa a nastane večné Božie kráľovstvo (ospravedlňujem sa veriacim, ak som to trochu zjednodušil).
Títo ľudia nemilujú Židov ani Izrael – pre nich je to len nástroj či prostriedok na naplnenie apokalyptických proroctiev. Aj preto vyjadrujú fanatickú podporu počas vojny, ale v mierových časoch sa o Izrael príliš nezaujímajú. (Tu treba jasne povedať, že existuje veľa kresťanských aj evanjelikálnych organizácií a jednotlivcov, ktorí podporujú Izrael úprimne a programovo – a týchto by som sa nechcel dotknúť. Hovoríme tu naozaj iba o fanatikoch ako Charlie Kirk a jemu podobní.)
Do tejto skupiny patria napríklad aj: John Hagee a Christians United for Israel (otvorene hovoril o tom, že holokaust bol „Božím plánom“, aby sa Židia vrátili do Izraela.)
3. Diaspora a nekritická propaganda
Táto skupina je veľmi nešťastná a pokúsim sa ju opísať maximálne citlivo, pretože sú to naši ľudia. Mám na mysli Židov a Izraelcov v diaspóre, ktorí cítia silnú potrebu podporovať Izrael a advokovať zaň tam, kde žijú. To je samozrejme nielen v poriadku, ale aj úctyhodné a – žiaľ – potrebné.
Problém nastáva, keď niektorí z nich prestanú používať kritické myslenie a dostanú sa do fázy, keď slepo a veľmi neobjektívne šíria pro-izraelskú propagandu, ktorá je už za hranou reality. Príkladom môže byť americký rabín Shmuley Boteach, ktorý v debatách u Piersa Morgana ale aj iných médiách (najmä počas vojny v Gaze) podľa mnohých napáchal viac škody pre izraelskú PR, než úžitku.
Podporovať Izrael je dobré a dôležité, ale ak sa v očiach ľudí v zahraničí ustália takéto indivíduá ako „hovorcovia Izraela“, tak máme obrovský problém. Paradoxne sa to môže otočiť presne proti nám – v zmysle, že ľudia môžu nadobudnúť pocit, že Izrael je fanatický náboženský režim, ktorý presadzuje vlastné vízie silou. (Jasné, že to nie je pravda – ale človeku niekde v Utahu alebo v Humennom sa to tak môže javiť.)
Do tejto skupiny patria napríklad aj: Morton Klein a ZOA (Zionist Organization of America, USA)
4. Extrémisti priamo z Izraela
No a úplne najnebezpečnejšou skupinou sú samotní Izraelci, ktorí sú právom doma považovaní za extrémistov a radikálov na úplnom okraji zdravej spoločnosti. Ľudia ako Daniella Weiss, zakladateľka a líderka nábožensky sionistických fanatikov, ktorých názory a rétorika (a bohužiaľ neraz aj skutky) sú tak odporne rasistické a násilnícke, že ich ani nebudem interpretovať (ak máte morbidnú potrebu, tak si ich vygooglite).
Títo ľudia, žiaľ, často vystupujú v zahraničných médiách a svojimi nenávistnými rečami voči Arabom vytvárajú obraz Izraela ako krajiny plnej rasistov a náboženských fanatikov. Takýchto veľmi “neužitočných idiotov“ máme, bohužiaľ, aj priamo vo vláde (ministri Itamar Ben-Gvir alebo Bezalel Smotrich) – a obrazu Izraela to neskutočne škodí.
Do tejto skupiny patria napríklad aj: Bentzi Gopstein (vedúci hnutia Lehava) alebo Baruch Marzel
Záver
Chcem zdôrazniť, že si nesmierne vážim každú úprimnú a vecnú podporu Izraela. Týmto článkom rozhodne nechcem nikoho uraziť, ale je dôležité, aby sme sa nenechali stiahnuť do temných vôd, kde jedného dňa zistíme, že väčšina tých, ktorí nás nahlas podporujú, to robia z dôvodov, ktoré by sa nám určite nepáčili.
Ukončím to anekdotou o vtáčikovi:
Sedí v zime na konári, zmrzne a spadne na zem. Pomaly umiera. Príde krava a pos*rie ho čerstvým lajnom – vtáčika to zahreje v poslednej chvíli. Okolo však ide mačka, vtáčika z lajna vytiahne… a zožerie.
Pointa? Nie každý, kto ťa pos*rie, je tvoj nepriateľ. A nie každý, kto ťa vytiahne z lajna, je tvoj priateľ.
