Duševné zdravie medzi mladými na Slovensku

Písmo: A- | A+

Na Slovensku nejakou duševnou poruchou trpí približne jeden z ôsmich ľudí. Minulý rok bolo zaznamenaných 533 samovrážd, z ktorých 4 boli spáchané maloletými deťmi a 15 samovrážd mladistvých od 15 do 19 rokov.

Štatistiky v rámci EÚ a ako je v nich umiestnené Slovensko

Podľa dát z Národného centra zdravotníckych informácií počet samovrážd na Slovensku medzi rokmi 2017 a 2018 stúpol. Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ má pomerne malý počet nahlásených duševných porúch.15,2% ľudí trpelo nejakou formou duševnej poruchy v roku 2016, pri čom v krajinách severnej a západnej Európy viac než 18% nahlásilo duševné problémy svojmu lekárovi/lekárke. No táto štatistika je pravdepodobne spôsobená stigmou o mentálnych poruchách, ktorá prevláda v krajinách strednej a východnej Európy a prístupu k mentálnej zdravotnej starostlivosti, a ľahšej diagnostike. Čím viac je spoločnosť otvorená verejnej diskusii o duševnom zdraví, tým viac ľudí sa zdôverí svojmu lekárovi alebo lekárke o svojich problémoch. 

Ignorovanie mentálnych porúch nás nevychádza lacno. Odhadom, podľa dát dostupných z OECD, náklady spojené s duševnými poruchami môžu na Slovensku vystúpiť až na 1,8 mld eur. V rámci EÚ nás tieto náklady stoja v priemere viac než 4% HDP ročne, čo je viac ako 600 mld eur. Priame náklady v zdravotníctve sa Slovensku spojené s duševnými problémami, ako náklady na lieky, návštevy u lekára, hospitalizácie a výdavky na fyzické problémy vyplývajúce z duševných porúch tvoria 480 mil eur. Nepriame náklady, ako sú nezamestnanosť, nižšia produktivita počas pracovnej doby, menej odpracovaných hodín a vyššia úmrtnosť ľudí v produktívnom veku nás stoja 800 mil eur ročne. 

Existuje veľké množstvo duševných porúch, ktoré sú všetky na spektre. To znamená, že závažnosť a negatívny dopad na život sa v rámci jednej duševnej poruchy môže stupňovať v závislosti od jednotlivca. Na Slovensku ľudia najčastejšie trpia úzkosťami, depresívnymi poruchami, a zneužívaním alkoholu a drog. Mladí ľudia tomu nie sú žiadnou výnimkou. Samovražda je po dopravných nehodách druhou najčastejšou príčinou úmrtia mladistvých. Tlak na človeka počas strednej a vysokej školy, kedy sa profiluje priebeh zvyšku života je enormný. A keď sa do toho pridajú ešte rodinné problémy a genetická predispozícia na duševné poruchy, bez správnej pomoci je to recept na katastrofu, za ktorú si mladý človek sám nemôže. No okrem depresie a úzkosti existujú aj závažnejšie mentálne problémy, ako sú ADHD (ktoré sa nevyskytuje iba u detí), schizofrénia alebo poruchy osobnosti. No a keď popri základnej duševnej poruche vyskytne aj príbuzná porucha, ktorá vyplýva z tej originálnej, tzv. komorbídna porucha, vysporiadanie sa s týmito problémami a ich liečba je ešte zložitejšia. 

No problémy duševného zdravia nie sú len o štatistikách a finančných následkoch. Najviac devastujúci je dopad duševných porúch na jednotlivca a jeho/jej blízkych. Duševné poruchy oberú človeka o vlastnú identitu, motiváciu a plnohodnotný život. Tí, ktorí denno-denne bojujú sami so sebou len o to, aby ráno vstali z postele, nežijú svoj život, ale len akúsi nahrážku života. Apatia, úzkosť a depresie zoberú človeku akýkoľvek pôžitok zo života. Radosť z nového rána a motiváciu naozaj žiť nahradia neustále myšlienky na všetko zlé čo sa môže stať, pochybnosti o sebe samom/samej, zúfalstvo a panika. Tieto myšlienky sa pretavia do nízkej produktivity, prokrastinácie a nechuti robiť aj tie najmenšie úkony, ako napríklad umyť si zuby. Toto sa potom odzrkadľuje v zhoršenom prospechu v škole, strate kamarátov a všeobecnej izolácii. Všetky tieto faktory ďalej prispievajú k pocitom depresie alebo nervozity, negatívnym myšlienkam, a kruh sa uzatvára v začarovanom kolobehu, z ktorého zdanlivo niet úniku. A toto sú následky relatívne „ľahkých“ duševných porúch ako depresia a úzkosti. Keď má niekto vážnejšie alebo zmiešané duševné problémy, ako schizofrénia alebo rôzne poruchy osobnosti, následky sú oveľa ďalekosiahlejšie. 

Je veľmi zložité sa s takýmito pocitmi vysporiadať a konfrontovať ich, alebo si ich vôbec priznať, k čomu prispieva aj stigma o duševných problémoch v spoločnosti. Spoločnosť, nie len na Slovensku, často vníma ľudí trpiacimi duševnými problémami ako lenivých ľudí, ktorí nemajú motiváciu nič v živote dosiahnuť, ako pozérov, ktorí sa na svoje problémy len vyhovárajú, aby nemuseli čeliť vlastným chybám a nedostatkom. No pravda nemôže byť ďalej. Ľudia s mentálnymi problémami sú často veľmi inteligentní a premotivovaní ľudia. Výskum amerických vedcov, ktorí skúmali výskyt duševných porúch medzi členmi Mensy (členom Mensa môžu byť ľudia s IQ 130 a viac) ukázal, žeľudia s IQ 130 a viac sú náchylnejší k duševným poruchám než zvyšok populácie. Stigma okolo mentálnych porúch ešte viac prispieva k ich výskytu a zhoršeniu. Kvôli stigme je omnoho menej pravdepodobné, že človek vyhľadá profesionálnu pomoc a len sa ďalej rúti do temnej priepasti vlastnej hlavy a zaostáva v škole, v práci, v živote.

Na Slovensku je duševná zdravotná situácia vysoko poddimenzovaná a ďaleko zaostávame za inými rozvinutými krajinami. Napriek vysokému finančnému zaťaženiu Slovenska kvôli mentálnym problémom,náklady na duševnú zdravotnú starostlivosť tvoria iba 2% celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť. Pre porovnanie, v Česku to je 5% a v Nemecku až 11%.

Prvým krokom k zlepšeniu duševnej zdravotnej starostlivosti je zvýšenie rozpočtu pre tento segment zdravotníckeho sektoru, zvýšiť počet psychiatrov a psychológov, a skrátiť čakaciu dobu ku psychológovi alebo psychiatrovi. Ďalej je potrebné dovzdelať našich odborníkov v oblasti psychológie a psychiatrie, veľa lekárov ošetruje svojich pacientov na základe zastaraných diagnóz a dávno prekonanými metódami. Psychológia a psychiatria sú vedy, ktoré sa sústavne a rapídne vyvíjajú, a všeobecný konsenzus medzi odborníkmi na rôzne diagnózy sa mení. V neposlednom rade je dôležité, aby sa mladí ľudia nebáli o svojich problémoch hovoriť. K čomu by prispela nižšia miera stigmatizácie duševných porúch, ktorá by sa dala dosiahnuť výukou žiakov už od základnej školy o dôležitosti duševného zdravia, napríklad v rámci hodín etickej výchovy, a prítomnosť školského psychológa alebo poradcu na každej škole.

Okrem profesionálnej pomoci môže k zlepšenie stavu človeka, ktorí trpí nejakou duševnou poruchou, pomôcť aj rodina a známi. Je potrebné, aby sa takýto človek mohol bez hanby a strachu zdôveriť svojmu okoliu o jeho/jej problémoch a nemusel/a ich dusiť v sebe. Najhoršie čo rodina a okolie môže spraviť, je obviňovanie takéhoto človeka za jeho/jej stav, za problémy, ktoré duševné poruchy spôsobujú v škole a v živote. V takejto situácii je potrebné blízkemu ukázať, že sa nemusí báť požiadať o pomoc a mať trpezlivosť. Spýtať sa či človek chce pomoc, a ak áno, akú. U každého to je individuálne. Niekedy len stačí poskytnúť rameno, aby sa blízky mohol na ňom vyplakať.

Ak trpíte akoukoľvek duševnou poruchou alebo máte samovražedné sklony, navštívte stránku Ligy za duševné zdravie, alebo zavolajte na jednu z liniek dôvery.

Online poradňa Ligy za duševné zdravie

Linky dôvery

Dávid Dej a Karolina Schwabova 

 

Skryť Zatvoriť reklamu