Jednoducho. V praxi existuje množstvo príkladov. Pre začiatok uvediem niečo z vlastnej skúsenosti.
Prípad A.
Ľudia s dennou tlačou. Len tak si stojíte na autobusovej zastávke a čítate dennú tlač. Jedna skupina stojacich si myslí, že sa hráte na americký film, druhá, že to nemáte v hlave v poriadku. Tak či onak, sa tie dve skupiny od vás vzdialia. Čo ak je to prenosná choroba? Ak by sme tento prípad previedli kľukatou cestičkou negácie dostali by sme A´- pozoruhodné osoby s lesklými papiermi v ruke z ktorých sa usmievajú kolagénové tváričky. Ku podivu, sa k týmto osobám jedna či druhá skupina nenápadne priblíži. Čo ak sú na papieri vytlačené nové žvásty o tom, ako niekto trafil sto krát za sezónu guličkou do sieťočky alebo si dal zväčšiť úsmev tak, aby sa nevmestil na obálku časopisu.
Prípad B.
Veľmi častý. Oveľa častejší ako prípad A. Že neviete o čom píšem? O zošitých kúskoch látky alebo o tom, ako neukazovať to, čo máš v hlave ale to, čo si mal v peňaženke. Presuňme sa do nereálneho baru. Za dvoma stolmi sedia dve skupiny ľudí. Stôl číslo 1. – tridsiatnici v oblekoch, gélom na vlasoch s pivom v ruke. „Určite si po ťažkom dni v ťažkej poctivej práci len skočili na jedno dobré slovenské chladené, čím podporujú naše pivovary. Dobrí chlapíci.“ Odtrhneme oči a pregúľame ich k stolu číslo 2. – punkáči s reťazami na deravých rifliach, nejakým škaredým tričkom a podivne farebnými vlasmi s pivom v ruke. „Že sa nehanbia! Určite tu celý deň len sedia, pijú a nič nerobia. Niekto by s tým mal niečo robiť!“. Ešte som sa nestretla s prípadom, aby niekto nezainteresovaný reagoval inak. Ale ak by sme sa v správnej chvíli započúvali do rozhovorov, zistili by sme, akú silu majú naše predsudky. Obleky by rozoberali podvody, klamstvá a podrazy zatiaľ čo tí nesympatickí záchranu životného prostredia, svetovú politiku a ponúkali by logické riešenia pri existujúcich problémoch. Niektorí priznajú, že sa mýlia a že predsudky naozaj majú svoju silu. Ale za kým by sme sa inštinktívne vybrali ak by sme potrebovali pomoc? ( punkáča na metre obchádzali, lebo by ste sa báli, že vám určite ublíži a obleku sa klaňali, lebo by ste verili, že mu nie je váš problém ľahostajný?)
Myslím, že dva prípady bohato stačia. Ale ak vám napáda aj nejaký iný, tak si pridajte aj Cé, Dé, Ef... Týmto som len chcela povedať, že je rozdiel v tom, o čom sme presvedčení a v skutočnosti. Tí, o ktorých by ani vtedy, keď by vás na hranici chceli upáliť, nepovedali že vedia o danej problematike viac než vy, len preto, že nie je oblečený podľa módy, ktorú nám ponúka umelo vyprodukovaný vzor ideálov ( čomu sa budem venovať v najbližšej dobe), nečíta žvásty o boháčoch, ktorí lietajú na Mesiac len preto, že chcú ukázať ako im záleží na tom, aby aj obyčajní ľudia poznali vesmír(ale nezáleží na vývoji nových liekov, vďaka ktorým by tí ľudia prežili) a tak podobne. Ale stále sú ideálmi ľudia, ktorí robia veci pre vlastné blaho, nie pre ľudstvo. Ak sa opýtate malého dieťaťa, čím chce byť, až vyrastie, neodpovie vám že ekologickým aktivistom, aby budúce generácie nemuseli behať po ulici s plynovými maskami a skafandrami proti UV žiareniu. Povie, že chce byť futbalistom, vychrtlou modelkou alebo právnikom chrániacim firmu, ktorá ničí všetko živé navôkol. Ešte stále sa vám zdá všetko za oknom v poriadku?
