mám podozrenie, že práve preto sa mi pravidelne stáva, že do roku a dňa ma osud postaví pred situáciu, o ktorej som v minulosti prednášala a ktorú teoreticky zvládam ľavou zadnou. teoreticky.
pred rokmi som mala veľmi jasné názory o tom, ako vychovávať dieťa. vtedy som ešte samozrejme dieťa vídavala iba na obrázkoch magazínov. medzi inými, pravidlo, že dieťa má spať vo svojej vlastnej posteli, u mňa nebolo ani hodné diskusii.
Alex spí pravidelne s nami v manželskej posteli už tretí týždeň. márne sa snažím prísť na to, kde došlo k veľkej chybe. asi keď mal Enrico obdobie hustých pracovných ciest. tak troška naliehal on, aby sme si ho priniesli k sebe, keď bol doma medzi jednou pracovnou cestou a druhou, a tak trošku aj ja, keď som bola bez Enrica a cítila som prázdno v posteli.
predošlá noc mala byť tá noc, keď som mala napraviť zlozvyk. ako som sa mýlila! Alexova neomyľná intuícia vedela pokiaľ moje sily siahajú, aj vzhľadom na predošlé prebdelé noci.
takže okolo tretej ráno sme zase spali v trojke, s viditeľnou dávkou zadosťučinenia na Alexovej tvári. naša ratolesť si privlastnila miesto v strede medzi nami dvoma a na striedačku nám udeľovala kopance a buchnáty. Enrico sa mi ráno sťažoval, že ho trafí vždy tam. či to bude tým, že je to najteplejšie miesto na tele? neviem, ktoré je najteplejšie miesto na mužskom tele. viem, že nás prinúti pomknúť sa na samý kraj postele a tak obaja s manželom spíme s vytŕčajúcimi končatinami von z jej obvodu.
viac fotiek k článku na www.babicsdenisa.com/blog
