prvé ráno som spravila základnú chybu; nechala som vyzváňajúci mobil na dosah ruky. amen. vypla som. otočila som sa na druhú stranu so strašne dobrým pocitom, že sa vzopieram budíku. ha!
druhý deň som budík zas položila príliš ďaleko, a keď som ho začula zvoniť, dobre, že som sa nezabila, ako som utekala, aby som ho vypla pred tým, ako sa zvyšok rodiny zobudí. to by som veľa z môjho skorého rána nemala!
tomu, kto sa pýta, aký je benefit na zdraví z toho, že sa človek budí skoro, aj bez toho, aby bol nútený, poviemsprávna otázka! asi žiaden.
ale ja milujem svoj ranný rituál a som naň skúpa, najradšej si ho užívam sama.
okrem čvirikajúcich vtákov ticho. cítim sa byť súčasťou prírody, jeden boží tvor. vnímam vlastný dych a tlkot srdca. pocit mať celý deň pred sebou, premyslieť si veci, kt. chcem počas dňa spraviť, sadnúť si raňajkovať, vypiť šálku kávy, kým sledujem východ slnka a ten úžasný dojímavý pocit vďaky za všetko: za nový deň, za rodinu, kt. ešte spokojne vyspáva, za to, že som.
