povedala mi, že bola z-n-o-v-a navštívíť svoje adoptívne deti...nie, nie je to žiadna miestna pipka, ani bohatá dedička imitujúca Madonnu či Angelinu Jolie, ale úplne normálna očná lekárka. vydatá, s dvomi vlastnými deťmi. koplo do mňa … usmiala som sa na ňu, najradšej by som ju za tento skutok bola objala. aké šťastie počuť takéto správy, vedieť, že dobrí ľudia existujú, dokonca s nimi spinningujem.
ja už roky správy nepozerám a nečítam, nezaujíma ma to.
a hlavne nechcem, aby mi mediá formovali názory, ovplyvňovali moje pocity a nálady.
deti zabíjajú deti, rodičia zabíjajú deti a viceversa, tsunami, tornáda, kríza, recesia, násilie, vojny. mám uveriť, že takto náš svet funguje. význam slova správa je niečo, čo je výnimočné, niečo mimo normálu. ale nemýlime sa, keď pokladáme dobro za normálne, prirodzené a zlo za výnimočné? nemali by sa prehodnotiť tieto dva koncepty a dať rovnakú váhu aj dobru?
skeptici povedia, že zlé správy predávajú. nie som si istá, aspoň zo mňa veľký prínos nemajú a ja nie som žiaden unikát.
samozrejme, že zlé veci sa stávajú, a budú, ale nemali by média nájsť rovnováhu medzi zlými a dobrými novinami?
volajte ma bláznom, ale podľ mňa je vonku toľko dobrých vecí, ktoré sú hodné reportu.
keď počujem zlú, tragickú správu, napríklad o ozbrojenej lúpeži či skorumpovanom politikovi, tak si poviem bože tí ľudia sú blázni, ako sa k tomu mohli dostať? ... a ľahnem si spokojná do postele, s pokojným svedomím. veď ja som tá dobrá!
opačný efekt má na mňa nejaký inšpiratívny, dobrý, pozitívny príbeh. začnem sa pýtať sama seba, či robím dosť, či som dnes na niekoho zbytočne na pošte v rade nevyštekla, či som sa nemala autom zastaviť pri starej pani, ktorá vláčila domov nákup a spýtať sa jej, či ju môžem odviesť domov. som dosť dobrým človekom len za to, že nekradnem?
verím, že dobro priťahuje dobro. že dobré skutky sa dejú na dennodennom poriadku, a mali by sme si dať tú námahu, dať o tom vedieť, šíriť tú správu a hlavne, dať tomu patričnú dôležitosť, vážiť si to. cez facebook, cez twitter, instagram … už sa nemusíme spoľahnúť na klasické média, aby sme sa dozvedeli o tom, čo sa deje vo svete, môžeme vďaka technológii zviditeľniť jeden malý, na prvý dojem nezaujímavý skutok, svoj, nášho suseda, či iba náhodného chodcu. a nie, nie je to chvastanie. je to s-p-r-á-v-a.
