Október- mesiac úcty k starším

Úcta tým vďaka ktorým tu sme.

Október-  mesiac úcty k starším
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Október- mesiac úcty k starším.

Každý máme svojho dedka či svoju babku, ktorých nadovšetko ľúbime. Viem, že niektorí z nás už ich nemajú, pretože odišli tam, kde si budeme všetci rovní bez rozdielu, kto sme a kým sme boli. Tam končí všetka pýcha, bohatstvo, klam a egoizmus. Ale zostaňme v ríši živých, do ríše večného pokoja máme ešte čas, síce nevieme, kedy ten čas príde, ale, keď príde, nič s tým nenarobíme.

Dedko a babička, najlepšie bytosti, ktoré môžeme mať. Naši druhí rodičia. Síce tu sú s nami len na krátko, ale v nás zostanú navždy. Určite mi dáte za pravdu, že u starých rodičov bolo ,aj je cez prázdniny najlepšie. Máte napečené koláčiky od výmyslu sveta, jedla kopec. Keď vstanete ,už je všetko nachystané. Len poďme na chvíľu do minulosti a potom späť do súčasnosti. Minulosťou môže byť aj včerajšok, ale my pôjdeme ešte ďalej. Predstavme si, že máme rok 1940, druhá svetová vojna je v plnom prúde, ľudia sa musia schovávať v domoch, pivniciach, hocikde, aby ich nezabili, a aby prežili. V tomto období sa rodia naši starí rodičia, ktorí nevedia, čo ich vlastne čaká. Nikto nevie, ako to dopadne. Prežívajú strach, ktorý je neopísateľný. Môj starý otec mi rozprával, ako sa museli schovávať v pivnici, kde aj spávali, pred nemeckými vojakmi. Mal len v tej dobe 3 roky, jeho mamina, moja prababička a aj pradedo ich ochraňovali, aby prežili. Keby sa v tej dobe niečo stalo ,nebol by som tu dnes ani ja. A to isté mohlo byť s nami všetkými. Len vďaka naším starým rodičom sme tu, kde sme. Keby neboli oni, neboli by naši rodičia a následne ani my. V roku 1945, presne 2.9. končí vojna ,a tým sú naši príbuzní zachránení. Vracajú sa späť do normálu a za to môžeme byť radi. Naši starí rodičia rastú, prechádzajú rôznymi skúškami v živote tak ako my dnes. A blížime sa k roku 1989, naši rodičia sú už na svete, ale naši starí rodičia nám v tom roku začínajú bojovať za slobodu. K zemi pôjde komunistická vláda. V uliciach sú davy ľudí, ktorí bojujú za slobodu a demokraciu. Nakoniec vláda komunizmu padá a naši príbuzní a aj my sa stávame slobodnými.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Položme si otázku. Máme to niekedy vôbec na pamäti, že niečo také sa udialo? Myslím si, že nie. Pretože v dnešnej dobe si ich mnohí nevážia za to, čo pre nás spravili. Niektorí si z nich robia posmešky na sociálnych sieťach, vonku na ulici či niekde inde. Ale spomenú si na nich, keď im príde dôchodok, vtedy sú pre nich dobrí a zrazu si ich všímajú , ale do tej doby, ako keby pre nich neexistovali. Zamyslite sa nad tým, pretože sú tu len na chvíľu, nie na večnosť. Sám vidím, že v dnešnej dobe chýba úcta, pokora, porozumenie. V dnešnom svete sa každý pozerá len sám na seba, ale nie na ostatných. Starí ľudia sú tí , ktorí nám niečo vybudovali, vybojovali a vďaka nim sme tam, kde sme.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď cestujete v autobuse či vo vlaku a nastúpi starší človek a nemá si kde sadnúť, tak ho pustite, ukážete, že vám na nich záleží. Starí ľudia sa čudujú, že ich niekto pozdraví, pretože dnes sa nezdraví nikto. To je smutné. Vážme si starých rodičov, dokiaľ sú tu snami, keď odídu, už bude neskoro. Ale verte, vtedy si každý uvedomí hodnotu života a času na tejto Zemi, keď niekoho stratí, ale žiaľ už s tým nič nespravíme. Aj my raz budeme starí a budeme chcieť, aby sa k nám správali s úctou, ale musíme pre to niečo urobiť, začať od seba. Ak zmeníme seba ,môžeme zmeniť aj ostatných. Ale viete najväčšiu chybu v živote robíme, že si myslíme, že máme čas. Čas je síce zadarmo, ale je k nezaplateniu. Nemôžeme ho vlastniť, ale môžeme ho naplno využiť. Nemôžeme si ho nechať, ale môžeme ho utratiť , akonáhle ho stratíme, už ho nikdy nezískame späť. Uvedomme si to a ten čas strávme s našimi najbližšími. Ak môžete, napíšte, zavolajte alebo navštívte dedka či babku, určite ich to poteší. Ak už tu nie sú, spomeňte si na nich, alebo im bežte zapáliť kahanec. Určite na nás dávajú zhora pozor.

Denis Jánošík

Denis Jánošík

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Zdravím, volám sa Denis. Rád píšem básne, aj rôzne citáty. A tiež, rôzne články. Dúfam, že Vás zaujmú a spríjemnia Váš deň. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu