Prídem, zvítame sa, sadneme si v kuchyni. Spýtam sa, čo nového a mamenka mi povie: predstav si, zomrel starý Hold, ale čo ten, ten bol starý, ale aj Lader, ešte ani päťdesiat nemal a Korn sa už upil, už sa netrápi.
Raz som prišiel a nikto nezomrel. Teda zomreli, ale tých som nemohol poznať, tak mi to radšej ani nehovorila. Ale povedala mi, že Betin syn Paľo postavil a komplet zariadil fitness centrum. Veľa
ľudí tam chodí, aj ženy, dokonca až z Hruškovca a Ompitála takí svalovci na bicykloch. Ľudia sa čudujú, že
tam len tak železá dvíhajú, ale vinohrad nepokopú.
Beta je protivná suseda, teda suseda oproti cez ulicu, nie je vôbec protivná, ale uznajte, oprotivná je ešte čudnejšie. Inak je veľmi milá. V mladosti bola profesionálna hádzanárka. Vlastne nebola profesionálna hádzanárka, za socializmu boli všetci predsa amatéri. Jednoducho: hrala pvú ligu. Jej syn Paľo je po nej, majú športovanie v krvi.
Prišiel tatenko, bol nasypať sliepkam zrno.
Potom prišla Beta, chcela si požičať mlynček na mak. Potešila sa, že ma vidí, nadšene sa rozhovorila o fitness. Predstav si, akí sú naši chlapci šikovný, vyhrali okresný prebor, aj krajský. A bez dopingu. Všetci sypú, iba naši nie, naši sú čistí a aj tak vyhrali okresný prebor, aj krajský.
Verím jej, načo by sypali, keď aj tak vyhrali.
Všetci sypú, iba naši sú čistí.
Asi je to ako s politikou: všetci klamú a kradnú, iba naši nie, naši sú čistí.
A my? My už im môžeme iba veriť.
Alebo nie.
Autor: Fero Jablonovský
