reklama

Pravdivá rozprávka o dvojjazyčných deťoch

Benőke a Hanga. Úplne obyčajné deti. Od ostatných sa líšia iba v jednej maličkosti.

Pravdivá rozprávka o dvojjazyčných deťoch
Benőke a Hanga, dvojjazyční súrodenci (Zdroj: Diána Marosz)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

„Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna mama a jeden ocko, ktorí žili so svojimi dvoma deťmi v malej dedinke medzi horami, v ďalekej-preďalekej krajine kdesi na druhom konci sveta. Benőkeho a Hangini rodičia sa narodili v dvoch rôznych krajinách a hovorili dvoma rozličnými jazykmi. Dohodli sa, že svoje deti naučia oba jazyky. Ocko, ktorý sa narodil v Krumplande a rozprával po krumplácky, sa rozhodol, že on bude s deťmi rozprávať iba takto. Mama, ktorá sa narodila vo Feferónsku a jej materinský jazyk bola feferónčina, si zas predsavzala, že so svojimi deťmi bude hovoriť po feferónsky. Veď pre každého človeka je prirodzené, ak môže so svojimi deťmi hovoriť vo svojom materinskom jazyku.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takto sa začína dvojjazyčná kniha s názvom Benőke a Hanga, dvojjazyční súrodenci, ktorá vyšla v októbri tohto roka vo vydavateľstve Vasárnap.

Bola raz jedna tvrdohlavá Feferónka, ktorá sa vydala za Krumpláka do divokého Krumplandu. Všetko mala pekne premyslené. Svoje deti bude vychovávať po feferónsky, krumpláčinu sa naučia od ocka a od krumpláckeho okolia. Hm... nemyslíte, že táto mamička bola nielen tvrdohlavá, ale aj trochu naivná? Keby vopred vedela, čo všetko ju čaká, možno by si to trikrát rozmyslela. A možno ani nie. Pretože táto mamička mala veľmi rada výzvy. A keď bola presvedčená, že bojuje za správnu vec, tak ju nič neodradilo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nevybrala si práve najvhodnejšie miesto na život: Ližinčania, obyvatelia mesta, kde rodina žila, boli totiž známi tým, že Feferónov nemali moc v láske. Feferónska mamička bola však presvedčená, že s láskou a trpezlivosťou sa dá všetko zvládnuť. Mala pravdu?

Niekedy o tom sama pochybovala. Keď videla, že jej deťom sa vysmievajú kvôli národnosti, nebolo jej to jedno. Snažila sa však od začiatku, aby jej deti pochopili, že hodnota človeka sa neráta podľa národnosti, ani podľa farby kože a podobných vecí. Hodnota človeka spočíva v jedinečnosti a dobrote jeho duše. Pestrosť je dar, nie deficit.

Raz táto feferónska mamička videla zaujímajú diskusiu. Tri veľmi sympatické dámy sa rozprávali na tému národnostne zmiešaných rodín. Pretože dve z nich boli spisovateľky a vychovávali viacjazyčné deti, moderátorka sa ich spýtala, či už niekedy napísali detskú knihu o dvojjazyčnosti. Dámy odpovedali záporne. A to dalo našej mamičke chrobáka do hlavy. Začala písať knihu pre vlastné deti. Rozhodla sa zaznamenať ich dobrodružstvá na ceste dvojjazyčnosti. Možno im to pomôže lepšie spracovať ťažké situácie, ľahšie prijať svoju inakosť, mať otvorené srdce, ktoré dokáže odpustiť a nesúdiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mamička teda pripravila knižku na „domáce použitie“ a darovala ju svojim deťom. Tým sa však jej príbeh neskončil. Všimli si ju niektorí rodinní priatelia, ktorí si mysleli, že by mohla poslúžiť aj iným dvojjazyčným rodinám. Alebo rodičom, ktorí sa zaujímajú o viacjazyčnú výchovu.

Benőke a Hanga, dvojjazyční súrodenci
Benőke a Hanga, dvojjazyční súrodenci (zdroj: Diána Marosz)

Mamička po dlhom váhaní nakoniec zavesila jednotlivé kapitoly knihy na internet. Tam si ju všimla jedna výnimočná žena, ktorá bola šéfredaktorkou týždenníku Feferónov v Krumplande s názvom Vasárnap. Presvedčila mamičku, aby rozprávka vyšla v pokračovaní v časopise. A tak to aj bolo. Čitateľky a čitatelia si Benőkeho a Hangu rýchlo obľúbili a tešili sa na ďalšie a ďalšie kapitoly. Mamička bola šťastná. Aj šéfredaktorka bola šťastná. Čo keby sme to vydali ako ozajstnú knihu? navrhla mamičke, ktorá bola trochu maloverná, ale nakoniec súhlasila. A čo keby bola kniha hneď dvojjazyčná? Vtedy by si ju vedeli prečítať aj feferónske aj krumplácke deti a ich rodičia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovo dalo slovo, potom nasledovali činy. Cesta od nápadu do vydania knihy býva však tŕnistá a dlhá. A hlavne nákladná. Bez nadšených a nezištných ľudí by to nešlo. Našťastie v redakcii Vasárnapu sú samí nezištní a nadšení ľudia – robiť menšinové noviny by sa inak ani nedalo.

Krumplácky preklad knihy je dielom ďalšej skvelej ženy, ktorá sama vychováva dvojjazyčné deti.

Kniha vyšla začiatkom októbra. Stihla sa ešte odprezentovať v hlavnom meste Krumplandu. Ostatné plánované prezentácie boli zmarené, zasiahla tretia vlna pandémie...

Na záver niekoľko čitateľských reakcií:

„Táto kniha, ktorej každá strana svedčí o prežitých-prebojovaných dňoch, môže slúžiť aj ako učebná pomôcka. A pre tých, ktorí žijú v jednojazyčnom prostredí, je to rozprávka na zamyslenie: ako to je, keď nás okolie neprijíma na sto percent?” (Zs.V., Budapešť)

„Mne sa najviac páči, že sú to skutočné príbehy. Kniha rieši problémy spôsobom, s akým som sa v literatúre ešte nestretla. Navyše s tými istými problémami bojujem aj ja. Táto kniha v mnohom prispieva k zlepšeniu slovensko-maďarským vzťahov.” (M.P., Vacov)

„Nie sú to rozprávky v tradičnom zmysle, skôr hravé pomôcky v nezvyčajnej životnej situácii, z ktorých sa môže poučiť aj dospelý čitateľ. Dostane tipy, ako odovzdať vlastné kultúrne dedičstvo svojim deťom tak, aby v nich pri tom nerušene ostalo aj kultúrne dedičstvo druhého rodiča.” (T.B., Bratislava)

Ilustrácia z knihy
Ilustrácia z knihy (zdroj: Diána Marosz)
Diána Marosz

Diána Marosz

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  78
  •  | 
  • Páči sa:  209x

Som Maďarka z Maďarska, ktorá sa zaľúbila do slovenčiny. Rada objavujem veci, ktoré spájajú naše národy. Milujem stredovekú hudbu, prírodu, literatúru, ľudové umenie a krásu vo všetkom. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu