<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Diana Smolíková</title>
    <link>https://blog.sme.sk/dianasmolikova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Je čas - alebo trocha motivácie na každý deň</title>
      <description>Kedy sa konečne prestaneme sťažovať na nedostatok príležitostí, nedostatok tých správnych chvíľ, momentov.. kedy prestaneme byť konzumentmi a staneme sa TVORCAMI ?! Tvorcami toho perfektného načasovania, chvíle, momentu, príležitosti ...</description>
      <guid isPermaLink="false">965c12fd-059d-4744-a533-8f87075641c8</guid>
      <pubDate>Thu, 28 Aug 2014 19:21:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dianasmolikova/nezaradene/je-cas-alebo-trocha-motivacie-na-kazdy-den</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tanec na dvoch scénach - zas a znova o Izraeli</title>
      <description>Na tanec treba dvoch, na vojnu tiež len jeden nestačí. ( kto čítaš rozumej )Takisto nikto nie je len čisto vinný, a nikto čisto len nevinný. V hádkach, či vojnách fungujú tie isté princípy. Ako aj každá minca má dve strany ( akože aj každý „človečí“ pohľad je veľmi subjektívna záležitosť) tak treba chápať aj situáciu na blízkom východe.</description>
      <guid isPermaLink="false">7dba7f94-a404-45f2-8da5-909bb5ab0aee</guid>
      <pubDate>Thu, 07 Aug 2014 10:03:41 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dianasmolikova/nezaradene/tanec-na-dvoch-scenach-zas-a-znova-o-izraeli</link>
    </item>
    <item>
      <title>Správnosť sa nenosí.. aneb nad východom slnko zapadá</title>
      <description>Vedeli ste o tom ? Počuli ste ? Asi nie. Nezáujem a miera všímavosti moderného človeka rapídne klesá. Možno až príliš. Ale zaujíma nás to ? Takže v tomto článku trošku preverím vašu všímavosť a záujem.</description>
      <guid isPermaLink="false">09e95343-ff00-4192-9da7-78e79a668d7a</guid>
      <pubDate>Mon, 21 Jul 2014 19:42:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dianasmolikova/nezaradene/spravnost-sa-nenosi-aneb-nad-vychodom-slnko-zapada</link>
    </item>
    <item>
      <title>Raz po mne pomenujú autobus</title>
      <description>Čo je horšie ako cestovať autobusom ? Azda len cestovať autobusom s 60 ročnou tetuškou - babičkou, a s nákupnou taškou plnou vecí, ktoré v živote nespotrebuje, ale však zľava.....</description>
      <guid isPermaLink="false">f099f1fb-0fb6-430f-9a46-81fab4001b49</guid>
      <pubDate>Wed, 04 Jun 2014 16:02:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dianasmolikova/nezaradene/raz-po-mne-pomenuju-autobus</link>
    </item>
    <item>
      <title>Maľovanie úsmevov</title>
      <description>Chcela som napísať článok o tom, ako maľovať úsmevy. A nie hocijaké, špeciálne. Ale rozmyslela som si to. Na ulici aj tak každý len kývol hlavou nad ponukou úsmevu, a nikto sa ani len nezastavil. V tejto uponáhľanej dobe sa nikto nezaujíma o úsmev, šťastie. Veľmi žiadaná ale zdanlivo nedosiahnuteľná komodita.</description>
      <guid isPermaLink="false">65fe6f23-b67c-4619-b40d-db4007f9a903</guid>
      <pubDate>Mon, 17 Feb 2014 08:57:42 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dianasmolikova/nezaradene/malovanie-usmevov</link>
    </item>
    <item>
      <title>"Tato, máš velké blucho ! "</title>
      <description>Tento článok píšem z pohľadu staršej sestry, príležitostnej pestúnky i obete útoku pastelkami, gumičkami a hrebeňom v detských rukách. Ale i z vďačnosti...  z vďačnosti za nový, svieži náhľad na veci, ktoré by mi nikto iný nepovedal s takým čírim a úprimným úmyslom ako oni...</description>
      <guid isPermaLink="false">0eb3b545-b68a-453d-98c3-4b3f69849390</guid>
      <pubDate>Fri, 15 Nov 2013 16:22:22 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dianasmolikova/nezaradene/tato-mas-velke-blucho</link>
    </item>
    <item>
      <title>pasivita dnešnej doby</title>
      <description>Ako korisť hľadiaca do očí smrti. Ustrašená, neschopná sa vzoprieť, pohnúť. Áno, presne takí sme. Ustráchaní, len ticho a nadávajúc podvoľujúci sa mocnejším. Stojíme v smrteľnom kŕči, neschopný vyjadriť svoj názor, vzoprieť sa väčšine. Nikto tak nechce žiť, no smutné je, a je to pravda, že tak žijeme. Bez odvahy niečo spraviť, dokázať.</description>
      <guid isPermaLink="false">420dc8b3-276c-499d-aa21-874e20f357fd</guid>
      <pubDate>Sun, 06 Oct 2013 17:03:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/dianasmolikova/spolocnost/pasivita-dnesnej-doby</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
