Utvrdzujem sa v tom, že svet ako taký prináša dosť radikálne zvraty. Povedzme aj čo sa týka mojej osobnostnej stránky života. Identifikujem to ako dosť dobrý pokus vykoľajiť sa. Dostať na druhý breh, ochladnúť. Vyvíja sa to rýchlo. Neprestajne. Uvedomujem si, že môj život realizujem vážkovite. Strata času, bezvýznamné reakcie. To všetko sa spája s akýmsi deficitom, ktorý vo mne narastá a čoraz viac prehlbuje môj nezáujem o realizáciu...
Teritórium neorosí čo i len o malinkatý zvrat, chybu, narušenie. Pochopiť znamená vystúpiť z davu, potlačiť hurónsky rev a počúvať...pocítiť. Sladkastý šepot, obhajujúci zmysly korešponduje s mojou taktickosťou. Mám chuť sa teatrálne zasmiať, zahlásiť „wow, dobrý koniec“. Toľko eufórie, koľko sa zmestí do jednej vety, úsmevu či dotyku. Oči smrteľníka nepresvetlia dušu, rentgenové žiarenie nepomôže jej identifikácií, a ani diagnóza na jej opätovné zotavenie.
Objaviť vnútro neznamená odkryť jeho tajné stránky. Treba preskúmať aj najmenší detail, obohatiť sa o všetko intenzívne, čo ponúka.
Úpenlivo prosí o ďalšie, no posledné znovuzrodenie. Umára sa v napätí a nervozite. V sklamaní a pocite viny. Stráca kontrolu. Seba deštruktívne prepady spôsobujú opakovaný kolaps.
Situácia oťažieva, on upadá... Zachytáva zopár evidentne dôležitých momentov, a opäť úpenlivo prosí o odpustenie.
Má pravdu. Utiecť, či si ponechať len zopár útržkov z minulosti? Skutočne to chceš?
Máš nárok na viac. Pôžitok, ktorý príde neskôr nepocítiš. Zablokuješ systém. Neuznávaš rady druhých, zabúdaš stáť o to, čo ti predtým spôsobovalo toľkú rozkoš. Rozoznávaš už len tie bežné a prípustné. Každodenné faktory znehodnocujú tvoje vnútro. Prečo sa nepohneš...
Nekonkretizujem, lebo nemám ani námatkovo šajnu, čo máš momentálne v hlave. Čiastočne sa na seba podobáme. Očakávame od toho viac. Prekliate momentky, nedajú nám normálne pozitívne uvažovať, strácame sa v kontexte až príliš hrdinsky sme na seba narazili... Roky plynú, ľudia v nás sa striedajú, komplikácie narastajú a o starostiach ani nehovorím. Predsa len korektúra sa podarí, ak budeš bojovať. Predsavzať patričnú ideológiu.
Nerozmýšľam nad tým, čo ďalej. Každopádne zvažujem. Beriem to z tej lepšej stránky. Jeden filozof povedal „Život je moc krátky na to, aby sme ho premárnili zbytočnými úvahami o ňom“.
Príkladom si aj ty sám, taktiež ja a ďalších xy ľudí, ktorých bežne stretneš v MHD. Upokojuje ma pocit, že všetko to, čo robím, robím s plným nasadením a zdravým rozumom. Nemusím sa hanbiť, ak nastane prešľap. Korigujem to, tou správnou cestou...
