Tunel

Som šťastná a smútim smejem sa a blúdim s hlavou plnou myšlienok, uväzniť sa v svojich vlastných zákonoch, Je v putách telo, či srdce? A city bežia v nekonečných vagónoch Žiaľ, bez stanice...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Srdce a rozum sa málokedy zjednotia,
U mňa nikdy snáď.
Srdce chce jedno, a rozum druhé mať.

Niekedy mám pocit, že sama pre seba si žijem
A myšlienky mám v tmavom, úzkom tuneli.
Prečo preboha do tvojho vniknúť museli?

Podľa mojich zákonov už nemám právo na lásku,
No podstata priestupku mi uniká.
Bojím sa však priznať, strhnúť masku.

Prečo zatváram sa niekom, kto mi najviac verí?
A do prachu hádžem kľúč od NAŠICH dverí?

Už nevidím budúcnosť, spadol z okuliarov rám.
Nariekať je márne, no desí ma predstava, že ostaneš sám!
Bojím sa a ničí ma žiaľ
Tie putá sú večné?
A súčasťou môjho vesmíru NAVŹDY SI SA STAL!

dianka mašlejová

dianka mašlejová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem svoj vlastný svet, a predsa nie som introvert.K životu potrebujem slobodu, no občas sama navliekam putá.Ako Livingston túžim lietať nad morom, ale vždy mať pred očami cieľ.Tak trochu zasnená realistka s hudbou v duši...... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu