Do ticha tmavej noci
nadobúdam pocit
že nie som víla z prachu zrodená.
So slnkom zapadá moja slza
do vlastnej krvi vlieva sa
predtucha, bázeň, strach aj ston.
Prečo som taká divná
vo chvíli blaženosti, o ktorej píše básnik
som slepá voči všetkej bázni
a plačem sĺz len potoky
zo strachu z lásky
poznania krásy
zo strachu straty samoty ...