„Pán vodič, ale vy nemáte platnú estékáčku!“ Víťazoslávne sa na mňa obrátil príslušník vtedy Pittnerovho ministerstva.
„Prosím? Jak nemám platnú? Ja som dostal to auto od našich, že s ním môžem jazdiť. Ja mám všetko v poriadku.“ Nechápavo som krútil hlavou a tváril som sa veľmi „inteligentne“.
Ich to nezaujímalo, že vraj musím zaplatiť pokutu a tak. Ja som stále mlel dokola, že nič nechcem platiť, že som len študent, že nemám peniaze, že to auto si dávam do poriadku, že papiere musia byť v poriadku, že to bude nejaký omyl a tak. Oni si stále mleli to svoje, že pokuta, ináč prídem o papiere a čo ja viem čo ešte. A tak stále dokola.
„Nemáte ani dvesto korún?“ Spýtal sa ma jeden z nich.
Už som vedel, že to bude jediná cesta, ale nemal som ani floka. Nechcel som, aby mi zobrali papiere, nevedel som, čo mám robiť. Začala sa ma zmocňovať panika.
Našťastie, už bola doba mobilov, reku zavolám otcovi, nech dojde a prinesie 200 korún, nech mám pokoj. Tak hovorím: „Počkajte, zavolám si.“
Posunul som sa trocha ďalej od nich a vytáčam číslo môjho otca. Po chvíli zdvihne telefón a ja mu vravím: „Čau, práve ma zastavili policajti, chcú odo mňa dvesto korún. Chcú mi zobrať papier, neviem, čo s nimi. Môžeš sem dojsť? Som pri dostižke..."
"Aký policajti? Kde?" Nechápavo sa vypytoval, ako by som mu to vravel hotentótsky. Ja som bol nervózny jak pes, tak som mu odštekol: "No tu pri dostižke, pochôdzkari, dojdi!"
V tom prišiel ku mne policajt, pchá mi papiere do ruky a vraví, nech sa pracem kade ľahšie a nech si dám to auto čo najskôr do poriadku. Skladám telefón, beriem si papiere a prchám. Nechápal som, čo taká náhla zmena v ich správani.
Neskôr som si uvedomil, že asi počuli môj telefonát a nie zrovna najpríjemnejšie frázy: nejaký pochôdzkári, môžeš sem prísť?, dvesto korún“... A hlavne, vôbec netušili, s kým som volal.
A tak som nevedomky totálne zmagoril policajtov a nevedomky som sa z toho vysekal.
Ale možno si to celé len domýšľam, možno sa len zľutovali nad nechápavým študentom.
Možno.
Ale nikomu to nehovorte, to už by som nebol hrdina, ktorý sa z toho (aj keď nevedomky) vysekal sám.
