Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Hospodárske smrečiny môže zachrániť ťažba aktívnych chrobačiarov. (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

re:

super clanok, ale budes kamenovany ekofasistami a podobnymi hipikmi.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ale

Nenasiel som v clanku nic proti hipikom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

problém je v tom, že

Štátne lesy neťažia len postihnuté jedince, ale všetko do tla. A to je o niečom úplne inom, ako píšeš.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ad: ale

- V tom je ten problem.
- ale aj oni majú svoje limitacie. Nie je to legislativne vyriesene. Momentalne to asi nemaju ako zabezpečiť. Je to problem systemu. Jedinci sa snazia podla svojich schopnsti a moznosti. Vyzera to tak ze nemozu uspiet, pokym sa neodstrania chyby systemu.

Rasto
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Poviem to takto človek tym lesom ubliži nie pomôže, tu zamienku že idu odstraniť chori strom poznam. Ale treba vyrubať k tomu choremu stromu cestu a aj k druhemu aby sa tam dostali lesaci :)
Teraz som bol v tatrach na tej kalamite trčia tam same štipaky aj 5m nad zemou, ktore su rajom pre škodcov dreva a stale ich neodstranili a su na zelenej luke a na rovine dobre drebo zobrali a chore nechali to je realita.
Prišli vyrezali dobre drevo predali a chore nechali!!!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Stipaky

V 3. stupni museli nechat 10 % biomasy na zakalde rozhodnutia MZP. To su tie stipaky. Teraz uz v tom dreve nie je
lykozrut.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ponechať tam tie "štípaky" bola striktná požiadavka pravoverných ochranárov. Žiadali ponechať aj viac.
Inak veta"teraz som bol v tatrách na tej kalamite" má svoje čaro. Sú 4 roky po kalamite, a tá plocha vyzerá takto už tri roky. Vidieť, že sa vyznáš...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

To si dobre roztriedil a pomenoval.

Lenže. Žiadne zásadné katastrofy neboli v minulom storočí. A neviem o tom, že by les bol tragicky zdevastovaný do roku 1989. Katastrofy začali až vstupom ochranárov. S ich jedine pravou metódou "príroda si sama pomôže ". Iste, možno tu budú zase rásť o párstorokov prasličky a plavúne.
.
A nie veľmi súhlasím s verziou o nepôvodnosti druhov. Je to určite pravda, ale ako bude ten les vyzerať ? Však krásne sú práve tie nepôvodné smreky a jedle.Však oni určujú charakter našich hôr. Načo by sme ich mali cielene likvidovať ? My to pripadá, že ochranárom sa najviac vyhovujú brezové hájiky. Ale však to je zároveň likvidácia súčasného ekosystému. Ja ho chcem zachovať dnešnej podobe. Proste sa mi páči ako je. A preto radšej súčasný stav so zásahmi aj v 5 stupni ochrany, ako nechať zárasť Slovensko odolným listnatým paškvilom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ad: amaterekonom

- Kolap ihličnatých lesov je všeobecny jav aj tam kde sa hospodari aj tam kde je to bez zásahu. Je tam aj koicidenicia s ochranarskym hnutim, ale smreciny kolabujú aj tam, kde nie su chranene uzemia.
- zasahy v 5 stupni nezastavia premnoeznie lykoruta. V rezervaciach je len maly zlomok napadnutych stromov. Nema zmysel znicit tieto uzemia. Keby sme tam zacali tazit budeme jediny barbari v Europe. Potomkovia by nam znicenie povodnych lesov neodpustili.
- Minuly stav smrecin nebolo mozne udrzat ani mimo rezervacii. Po kalamitach vznikli porastove steny. Smreciny sa budu postupne rozpadavat aj bez lykožruta. Tempo by bolo o trochu mensie, ale po vichriciach to moze znovu spadnut na velkych plochach.

Rasto
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

musím sa amateraekonoma zastať - ak do roku 2000 nebol žiadny "kolapsihličnatých lesov" a teraz (po zmene legislatívy na poli ochrany prírody) je všadeprítomný, tak sa asi niečo predtým robilo inak a natíska sa podozrenie, že teraz "soudruzi z NDR někde udělali chybu".
Ad "porastové steny" - lykožrút ich ignoruje. V TaK, kde nikto neťažil a steny sú len okolo kalamitných plôch lykožrút napáda aj tie (niektoré stále ešte nie), ale napáda aj vnútro porastov vo veľkej vzdialenosti od stien.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ad: Mato

- Kolapsy boli aj pred tym. Napriklad Krušne hory a Krkonoše. Po roku 2000 prisla nova vlna: Kanada, Europa, Čina.
- V TaK islo o porastove steny mladych porastov. Na starych to funguje.

Rasto
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nesúhlas. Krušné Hory a Krkonoše

boli z kyslých dažďov, ktoré vznikali pálením uhlia v TE. V ČSSR to bolo 100 milionov ton ročne ! Dnes už je našťastie uhlie vyrabované. Ináč videl si niekedy mesačnú krajinu okolo Mostu ? Zážitok. Černobyl sa nechytá.
.
Ja sa v tom nevyznám. Ja len chcem aby výstup tej operácie bol Tatry ako do roku 1989. Trebárs bez stupňov ochrany, trebárs rozrýpané LKT. Mne sa také proste páčia. Tak ako sa mi páčia umelé porasty borovíc na Záhorí. Nechcem žiadnu listnatú nepriechodnú džungľu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

LKT

Aj keby si cely TANAP rozrypal LKT, stav pred tokom 1989 tam nedosiahnes. Nie je to tecnicky mozne.
Klimatické zmeny pôsobujú posun vegetačných pasem. Rastie frekvencia nicivých výchric. Dosiahol by si tym
eroziu a bezlesie na velmi dlho. Skus pororovat ako ta to v TANAPe bude vyvijat tam kde sa to tazilo a tam kde
nie. Tazilo sa na miernych stvahoch. Kedy si tazil v Tatrach na strmych svahoch, erozia moze spôsobit vznik
bezlesia.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

a ja chcem presný opak.Žiadne LKTčkami rozrýpané smrečiny a chcem mať jasne zadefinované stupne ochrany. Nepriechodná listnatá džungľa má byť nahradená neprechodnou ihličnatou? V rezerváciách ani v NP sa aj tak nemôžeš pohybovať mimo vyznačených turistických chodníkov, tak čo ťa trápi nepriechodnosť nejakých porastov? Aj kosodrevina je nepriechodná, treba ju tiež vyťažiť, aby sa ti páčilo v TANAPe?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

lenže lesy nie sú iba v rezeváciách. Tie záhorské určite nie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

myslím, že moja reakcia bola omnoho menej absolútna ako ta ekonomova, a to som sa snažil ju dostať do opačného názorového spektra. Skôr ako parafrázu na jeho egocentrický náhľad na problém. Ale ešte že si to stihol aj ty okomentovať, otovril si mi tým oči - ďakujem.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

myslím, že bola absolútnejšia...
ty si zástanca "totálnej schizmy" medzi ochranou prírody a zbytkom sveta. Jasne vyčleniť, čo sa nechá bez zásahu (a kde bude zakázané špekulovať, či to znamená pre niekoho prínos :-)) a zbytok krajiny, ktorého sa takto vlastne vzdáš. Ekonom, alebo trebárs ja, sme zástancami polyfunkčného modelu, ktorý je v našej krajine obvyklý. To, že niektorýí sentimentálni ochranári k nám vnášajú modely z krajín, v ktorých existuje súvislá divočina, ešte neznamená, že takéto modely nám aj niečo prinesú. A to hovorím o kultúrnych hodnotách, nie o peniazoch. tatry sú napr. veľmi zlou študijnou plochou na sledovanie toho "aký les tam chce mať príroda". Sú obkolesené poľnohospodárskou krajinou, v ktorej bolo prirodzené šírenie drevín (a ďalších druhov) takmer zastavené už koncom neolitu. Takže tam nevzniká "čo tam chce príroda", vzniká tam "to, čo je v rámci daného stavu možné".
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ad: Mato

Mato, vas polyfunkcny model nie je funkcny. Najprv sa zda ze funguje. Potom po sanitarnej tazbe dojde
k nasuseniu statickej stability porastov. Pride vietor. Ked vytazite polomy, ostane Vam holina. To sa stalo
Kyrilom na Sumave

Rasto
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

tvoja teória je založená len na popieraní nedávnej minulosti, V Osrblí sa napríklad kalamita zvládla. Postihla vtedy aj iné lokality, napríklad Fabovu hoľu. Tá potom ostala v pohode až do 2004, keď tam pribudla ďalšia malá kalamita,ktorú sme už nechali ležať a dnes je už Fabova hoľa pekná hrdzavá :-(.
Áno, ak by kalamity pribúdali, postupne by sa Fabova hoľa celá vyťažila. Ale pri tempe akým to pokračovalo, by to trvalo sto rokov a zatiaľ by už na prvých kalamitných plochách bol znova zelený odrastený les. Takto vyhynie celá Fabova hoľa do 5 rokov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Osrblie.

- Osrbie bolo v zmiesanych lesoch mimo 5 stupna o.p.. Islo o nieco uplne ine.
- Nezabujdaj na zmenu klimy.

Rasto
 

1 2 3 4 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME