Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ujo z našej ulice (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

vďaka Gabi,

tie o ľuďoch mám najradšej.
Dojalo ma to.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Tazky

je udel ludi, ktorych vnimanie sveta je vyrazne citlivejsie v porovnani s ludmi, ktorymi je obklopeny.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

sila!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Čau

videl som ťa na streche :)))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

juj,aké

smutné, gabs!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Neprislo

mi to ako len smutne. Bolo v tom vsetko. Cely zivot a mostalgia odchadzajuceho...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Iba neviem co,

co napisat. Moje.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Najväčším

darom človečenstva je to, keď dokážeme vnímať , čo cítia iní...Krásne čítanie, Gabi. Vďaka.A dobrú nocku.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

velmi pekne

...Gabi velmi krasne pises......a gratulujem ku knihe, precitala som ju za 4 hodiny, aj na zachod som ju brala so sebou....pis pis pis
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

gabina

smutné, smutné, ale také zo života.

si zlatá, že si sa rozhodla svoje "skúsenosti" podať ďalej ... kniha, funko ... držím ti palce.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dakujem za Vaše reakcie, milí priatelia...
Ujo má stále ruku v sádre. Každé ráno, keď sadám do auta a veziem decká do školy a škôlky, stojí pred bránou a vyzerá, akoby niekoho vykúkal. Myslím, že už ani veľmi nemá koho. Jasné, vždy mu zamávame a on odmáva a usmeje sa.
Keď isem o dvadsať minút domov, ešte stále tam stojí...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Gab,

ešte koľkokrát ma dojmeš?
Sakra, si dosť dobrá.
To si strašidelne krásne citlivo napísala - bez zbytočného pátosu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Zamávanie

Osudy ľudí - každý iný a toľko podobných...niektoré smutné, dojímavé, iné - tiež, ale boli aj veselé a šťastné, len si spomeňte.
Tiež stretám toho tvojho uja z ulice. Tiež žije sám, tiež chodí na nákupy a má o čom rozprávať. A možno by sa aj jemu vygúľala slza z oka, keby niekto o ňu stál.
A poznám aj tetu. Aj ona...
Žijeme v uponáhľanom svete, kde nevidíme človeka. Nevidíme jeden druhého a valíme sa ďalej po svojej trase.
Ďakujem Gabine, že ukázala človeka.
Všetci máme vo svojom okolí ľudí, ktorí čakajú aspoň zamávanie. Aspoň pozdrav a pár slov. Pochopenie. Možno sú celkom blízko, a možno v našej rodine.
Čo keď raz budem kráčajúcim ujom ja sám ???
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME