Sobota, 18. november, 2017 | Meniny má Eugen

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Inteligencia (1.) (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 5 6 7 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dosť dobre napísané. Tiež som chodila do TPMND, ale naša škola týmto triedam poskytuje čoraz menej privilégií a snaží s aich priblížiť na úroveň ostatných tried. Akurát, že nám z rozvrhu vypadli niektoré výchovy a mali sme viac hodín jazyka, ale stále to nebolo ono. Na druhom stupni sa učitelia snažili skôr o to, aby sme učivo pochopili, a nie o to, aby nás bavilo. To je podľa mňa základná chyba aj v žiakoch, a j v učiteľoch. Učivo treba vysvetliť tak, aby blo istým spôsobom zaujímavé a žiaci si zase nesmú vytvoriť nechuť k predmetu, keď ešte ani nevedia, o čo ide.
Na druhom stupni je tiež o dosť náročnejšie venovať sa každému žiakovi osobitne, učitelia na to nemali ani čas, ani chuť, takže pre všetkým bolo ľahšie zovšeobecňovať. Jednoducho - som rada, že už nechodím na základnú:)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

super

napísal si to výborne. podstatnú časť zakladnej a celú strednú školu som mal pocit, že sedím vo väzení, bola tam neskonala nuda. na výške to bolo konečne normalne. prajem ti veľa štastia a pohody, aj keď to máme trochu ťažšie ako ostatní.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Hej, vysokoškolský systém je slobodnejší... pre obe strany. Ako učiteľ by som tiež radšej mal na hodine len tých, ktorí majú pocit, že im to bude na niečo užitočné. Ale druhou stranou mince je, že keď to dotyčný nebude vedieť na skúške, tak ho bez dlhšej diskusie vyhodím, a keď neurobí ani na opravný termín, letí zo školy; a je to čisto jeho problém, nie môj.

Škoda, že to na strednej škole takto nejde. Základný problém je v tom, že žiak proste *musí* v danej triede sedieť; učiteľ je zaňho zodpovedný. Nebyť tejto zodpovednosti, učitelia by iste nenamietali, ak by sa niekto namiesto vyrušovania na hodine išiel radšej prejsť na školský dvor.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

mne nestacila ani slovenska vysoka skola. Musem som odist do zahranicia. Az tu sa citim normalne :)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Súhlasím, že je dôležité vysvetľovať predmety zaujímavo. Ale ako píšeš, vyžaduje to obojstrannú spoluprácu -- keď niekto apriori zaujme postoj, že sa o dané učivo nezaujíma, vtedy sa ťažko robia zázraky. Niektoré veci treba najprv vyskúšať, až potom sa dá diskutovať o tom, aké to je.

U nás sa na informatike snažíme písať k jednotlivým témam skriptá, aby každý žiak mohol postupovať vlastným tempom. Niektoré témy už takto máme spracované, ale nie všetky, lebo... je to proste hromada roboty. Potom to ale závisí od žiaka; či je ochotný si ten text čítať, zamyslieť sa nad ním, robiť cvičenia... alebo ho iba znudene prelistuje a hľadá príležitosť ako si nepozorovane zapnúť facebook. Každý systém sa dá nejako zneužívať. Pokiaľ by všetci pracovali samostatne, bolo by aj viac priestoru prebrať s každým jeho otázky osobitne.

Z matematického hľadiska totiž nie je problém, aby učiteľ venoval žiakovi 100%-nú pozornosť, ale nemôže to robiť 100% hodiny. Ak mám v skupine napríklad 9 ľudí, môžem sa každému z nich naplno individuálne venovať 5 minút, pod podmienkou, že zvyšných 40 minút nebude robiť nič, čo by si vyžadovalo moju pozornosť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

velmi pekne zhrnute mnohe myslienky a postoje k tejto otazke. a najma by som vyzdvihla prave tu moznost byt s rovnako "postihnutymi" (ono to je v podstate postih) a nemat pocit, ze som ta divna, ak ma to fakt bavi, ak sa nad vecami zamyslam, mam vlastnu iniciativu...kedze som na inu skolu nikdy nechodila - az teraz na vysoku, tak som si na to prilis zvykla. vidim to na spoluziakoch - matfyz - matematika, ze je to rozdiel. byt menej socialne zrela (male deti take zial su!) tak by som asi dost trpela tym, aky postoj ma ku mne vacsina spoluziakov. a to snad nie je pocit, aky chceme pestovat v sikovnych detoch, aby sa hanbili za to, ze ich bavi rozmyslat!
a ano, komplex menejcennosti bujnie. neviem preco. siokvni praveze byvaju so sebou velmi casto nespokojnejsi nez priemer. lebo vidia, kam nikdy nedosiahnu. zvacsa sa najde niekto sikovnejsi. alebo si to aspon myslia.
proste je to strach z neznameho. pretoze ludia sa tym nezvyknu prezentovat. povedat na aku skolu som chodila je socialna samovrazda zvacsa. prischne mi hned vela nalepiek. a pritom, kopec mojich znamych je podla mna pre vacsinu ludi neidentifikovatelnych - maju bezne zaujmy - sport, umenie, hraju na rozne nastroje, chodia do prirody, tancuju...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Áno, nadaní ľudia sú postihnutí tým, že sú v spoločnosti menšinou. Ak si nevytvoria svoje "ghettá", budú sa stále musieť prispôsobovať normám väčšiny... a na oplátku si akurát vypočujú, že sú namyslení. To je ako keby sa vysokí ľudia museli v prítomnosti druhých neustále hrbiť, inak by boli automaticky obviňovaní, že sa vyťahujú; bolo by to považované za charakterovú vadu.

Je rozdiel medzi tým, ako človek vníma sám seba, a ako ho vnímajú druhí. Úspešný človek môže byť sám so sebou nespokojný, pretože vidí, koľko zo svojich snov ešte nenaplnil, a koľko možno ani nikdy nestihne. Druhí však na ňom vnímajú to, čo už dosiahol, a či je to viac ako dosiahli oni. Každý vie, že ak dosiahne úspech, budú mu mnohí závidieť. Lenže aj tak ťa závisť často zaskočí, lebo príde skôr ako si myslíš... ešte len vidíš svoj vysnívaný cieľ na obzore, ale pre druhých si už na obzore ty. Napríklad snívaš o tom, že raz budeš mať titul a dobrú prácu, ale druhí už závidia, že si na výberovom gymnáziu.

V detstve som chodieval na matematické sústredenia a tábory. Keď to niekto počul, väčšinou prevrátil očami, či nemám dosť učenia v škole. Pritom sme tam hrávali volejbal a baseball, lozili po skalách, spievali pri táboráku, a podobne. A okrem toho sme ešte mali prednášky a porátali veľa príkladov, samozrejme. A bolo nám úplne skvele, dokonca aj tým, ktorí s matikou nemali nič spoločné, ale napriek tomu sa nechali od kamaráta na takýto tábor ukecať. Bol som aj na normálnych táboroch pre normálne deti; väčšinu času sa tam všetci nudili. Možno aj preto, že sa nikto neodvážil navrhnúť niečo zaujímavé, pretože bolo skoro isté, že ho ostatní vysmejú. Vysmievať sa zo všetkého odlišného je totiž základný prejav toho, že si "in", že patríš k stádu. Rehot na perách, a v srdci sa zvíjaš od nudy. Nezávidím im to.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Inteligenciou postihnutí, spojme sa! ;)

Výberové školy sú podľa mňa super, sama som chodila na šesťročné gymnázium. Učitelia nás navyše podporovali, čo sa týka či už osemročného alebo šesťročného gymnázia. Tam som síce nebola tak hviezdna ako na základke, ale myslím si, že je vždy lepšie byť priemerný medzi lepšími, ako lepší medzi priemernými. No a na výške som konečne stretla vyučujúcich, ktorý vedia povedať "neviem".

Nie som síce na matfyze a matematická inteligencia je pre mňa z kategórie nepochopiteľných (matfyzákov mám rada, a keď rozprávajú pochopiteľnou rečou, tak si zvyčajne rozumieme)... Povedz, že si medik a väčšina rovesníkov si to preloží ako hyperinteligentné-šprtavé-príšerne namyslené niečo, s čím sa vrámci potreby si zachovať o sebe dobrý pocit radšej nejdem ani baviť. Alebo si Ťa postaví na piedestál. Teda tiež sociálna sebevražda (matfyzáci, máte aspoň tú výhodu, že vám ľudia nezačnú rozprávať o svojich ťažkostiach a sťažovať sa na doktorov).
Človek, ktorý uvažuje, alebo uvažuje a robí veci inak, okrem toho často vytrháva ostatných zo zabehnutého komfortu - a to ľudia tuho neradi. Bránia sa, prinajmenšom si inovátor vyslúži označenie "divný" a je z kolektívu tak vyčlenený, ako je len možné, kým sa neskonformizuje.
No a rozprávať sa s bystrým, svižne uvažujúcim človekom, ktorý vidí pod povrch vecí (pre mňa = inteligencia), to je hotový intelektuálny orgazmus ;). Proste na jednej vlne, ako keď spolu hrajú dvaja hudobníci a ladí im to.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

8 rocne gymnazia

Tu je, podla mna, vyborny clanok o tom, ze 8 rocne gymnazia sa prilis premnozili.
http://www.tyzden.sk/sk/tema/d...
Ale ani ja, ani clanok, nepopiera, ze tie najlepsie 2, ci 5% deti by mali mat sancu studovat v specialnej skole. A ciste moj nazor je, ze deti treba naucit, ze su odlisne a naucit ich to akceptovat. A poukazat na prikladoch, ci pribehoch, ze ak napr. vytvoria tim, kde kazdy je dobry v niecom inom mozu sa vyborne doplnat a nie sa navzajom sikanovat... Proste naucit ich vhodne spravat sa (akceptovat sa navzajom), lebo nie vsetci maju rodicov, ktori im to dokazu vysvetlit, ci dat im vhodny priklad.
Proste myslim, ze chybaju najma skveli ucitelia, ktori by nielen ucili, ale aj vychovavali. A vedeli by deti zaujat tak, ze ich slova by mali skutocne u deti vahu. Ale to je asi fikcia....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

A v čom je vlastne problém, ak sa osemročné gymnáziá "premnožia"? Podľa mňa to jednoducho znamená, že rodičia dávajú prednosť takejto forme vzdelávania. Je na tom niečo zlé?

Z finančného hľadiska -- keď žiak nebude na osemročnom gymnáziu, bude na základnej škole; náklady sú plusmínus rovnaké. A ak nie, prečo teda neponúknuť rodičom možnosť doplatiť si *rozdiel* medzi nákladmi na žiaka na druhom stupni základnej školy, a na prvom stupni osemročného gymnázia? (V skutočnosti je to asi naopak; ak žiak vyštuduje 4 triedy ZŠ a 8 tried gymnázia, prispieva naňho štát o rok kratšie ako keď vyštuduje 9 tried ZŠ a 4 triedy gymnázia.)

Prečo je problémom selekcia žiakov v nízkom veku? Do akého veku je korektné predstierať, že sú všetci rovnakí? Mimochodom, existujú aj výberové základné školy, to už je v poriadku? Navyše, či žiak zostane do konca na ZŠ, alebo ide na osemročné gymnázium, to ešte definitívne neurčuje jeho dráhu. Aj zo základnej školy môže ísť na štvorročné gymnázium, a skončiť na univerzite s rovnakým titulom.

Argument, že osemročné gymnáziá berú základným školám "nielen smotánku, ale aj lepší priemer", je o čom? Mal by byť teda "lepší priemer" obetovaný, len aby sa "podpriemer" na základných školách necítil osamelo? (Inými slovami, dieťa s IQ 130 má právo na vzdelanie primerané jeho inteligencii, ale dieťa s IQ 120 už musí študovať spolu s deťmi s IQ 80, len aby sa tieto necítili diskriminované?)

O "záruke, že dieťa na osemročnom gymnáziu dostane dobré vzdelanie a bude patriť medzi intelektuálnu elitu" si myslím svoje. Nie je škola ako škola. Ale prečo tie dobré nemôže od zlých vytriediť trh? (Keby to uverejnil iný časopis ako Týždeň, som si istý, že všetci priaznivci Týždňa by túto základnú chybu v úvahe ľahko zbadali.)

Je pravda, že niektorí žiaci, ktorí idú na osemročné gymnáziá, neskôr zlyhajú. Ale to je normálne; takisto ako že niektorí sa dostanú na univerzitu, a potom odtiaľ vyletia. Ak je nevýhodou skorej selekcie, že nie je definitívna, nuž ani tá neskoršia nie je. Dokonca aj absolvent univerzity s červeným diplomom môže neskôr v živote totálne stroskotať. Taký je život.

Argument fínskym školstvom je zaujímavý, ale musel by som o ňom vedieť niečo viac než iba jeden článok z Týždňa. Realita sa môže líšiť od oficiálnej verzie. Možno sú pre fínskych rodičov pojmy "gymnázium špecializované na matematiku" a "gymnázium špecializované na šport" zrozumiteľným kódovým označením pre "gymnázium pre nadaných" a "gymnázium pre menej náročných". ;-) Výber predmetov na základnej škole však považujem za správnu vec. Možno je to celkovo tak, že všetky deti síce študujú v tej istej budove, ale jedny sa úplne flákajú, a druhé naozaj študujú. Rád by som sa na to podrobnejšie povypytoval niekoho, kto na takej škole naozaj učil.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

IQ je iba jedna strana osobnosti

Clanok som prihodil, kvoli tomu, ze sa mi zdal velmi dobre spracovany a ciastocne doplna tvoju temu. Nie som odbornik, ani rodic. Ale to, ze vlastne 8 roc. gymnazium usetri rok z dochadzky som nevedel. Vnasa to trochu ine svetlo do temy gymnazii.
Trochu nesuhlasu: Zlyhat na strednej skole je predsa len zdrvujucejsie, ako zlyhat na vysokej.
Ale cela tema skolstva aj inteligencie je tazka a siroka. Typy ludi teda aj deti su prilis rozne. Mozes mat ziaka s IQ 130. Ale, ked to bude lenivy asocial, urcite ho na svojej skole nebudes chciet. Ak chapes inteligenciu ako vysoke IQ + EQ tak to uz je trochu ine. A nadanie zasa nemusi suvisiet iba s IQ. Moj pribeh: Ja mam asi IQ 110 mozno viac. Nerobil som oficialne testy, iba ake take orientacne (kde mi vyslo aj okolo 120-130, ale tomu neverim). A viem aj dost dobre vychadzat s ludmi. Na zakladnu skolu v malom meste spominam v dobrom. S fyzikou a matikou som problem nemal, ked som dal opisat ulohu, ostatni sa potesili :-) Bol som skor tichy a nikdy sa nepovysoval. Nikto ma nesikanoval, skor ma este chranili, ak sa nasiel nejaky hajzlik z inej triedy. Mozno som mal iba stastie. Zakladnu som skoncill v 89-tom. Od svojich 10-tich rokov som pravidelne cital casopis Elektron dnes je jeho ekvivalentom Quark (aj ten citam, odkedy vychadza). Pripadne som si cital nejake zaujimave popularnovedecke knizky. Alebo ucebnice z vyssich rocnikov. Takze da sa aj sam, bez specialnej skoly. Uznavam, ze byt medzi najlepsimi je motivujuce a dava to ine moznosti na rozvoj, ako byt medzi priemerom a podpriemerom. Ale moze to byt aj strasne deprimujuce, ak zistim, ze som z nich najhorsi. Moze to znacne narusit sebavedomie a buduci zivot. Pre decko moze byt vyhodne zostat na beznej skole a prejst ju relativne lahko a uzit si detstvo aj ina ako dlhym studiom kazdy den. (Len zasa sa moze stat namyslenym...) Ale vzhladom na to, ze asi nie je nikto nadany na vsetko, aj ono sa na niecom ponamaha viac, napr. dejepis a memorovanie kopy udajov. A ak je aj decko nadane, ale rodicia za vela nestoja, asi sa s nim do mesta so specialnou skolou stahovat nebudu. Lebo aj tom to je. Je vela malych miest a dedin, kde vyrastaju vynikajuci a nadpriemerny ludia, ale nemaju sancu dostat sa napr. do dalekej BA na super zakladnu, ci strednu skolu. Rodicia by to napr. nezvladli financne. A aj odtrhnut sa pocas detstva od kamosov tiez nepotesi.
Cize nacal si tazku temu. Ale Tvoj clanok sa mi celkom pacil. (Mohol byt sice kratsi, ale viem, ze napisat nieco kratke a vystizne je tazka a dlha praca. Aj toto si uricte pisal aspon 2 hodiny :) Ak chces nieco spolu s kolegami dosiahnut, treba sa dostat k ludom majucim vplyv na skolstvo. Dostat sa k debatam s nimi. Je to idelaisticke, ale inak mozes pisat, kolko chces blogov. Ja ocenujem Tvoju snahu o osvetu. Ale ak si to neprecita clovek, ktoreho to oslovi a aj ma vplyv v skolstve, dosiahnes malo. A peniaze su problem aj pre obycajne skoly, nielen pre specialne. Trochu podrypnem: Ak ste taky dobri, rodicia vasej skole urcite radi priplatia a teda prezijete :-)
Co sa tyka odsudzovanie ludi s nadpriemernym IQ, ci talentom, mam pocit, ze trochu prehanas. (Vzdy sa najdu zavistlivci. A aj tym hokejistom a misskam zavidia.) Mozno je to tym, ze mas maly odstup, lebo si priamo si angazovany v probleme. A mozno Ta stale srdia nejaky zadubeny uradnici, kladuci vasej skole a praci polena pod nohy...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

doplnok

Do specialnej skoly urcite patria deti, ktore v beznej skole nie su zvladnutelne, ci maju privelke problemy. S ostatnymi... to je tazsia otazka
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Len ako pikoška: Vieš, prečo sa stále mení dĺžka dochádzky na základnej škole -- chvíľu osem rokov, chvíľu deväť? Je to preto, že niektoré učňovky sú trojročné, a keď ich žiak vychodí, má po osemročnej ZŠ iba 8+6+3= 17 rokov. Čiže už nechodí do školy, ale ešte nie je plnoletý a nemôže sa zamestnať. Čo s tým? Najjednoduchšie riešenie je predĺžiť *všetkým* žiakom ZŠ o jeden rok. (Hoci už za mojich čias, keď boli ZŠ osemročné, nebolo v ôsmej triede čo preberať, len sa opakovalo.) Keď vidíš, podľa akých kritérií sa v školstve rozhoduje, už sa ničomu nečuduješ.

Samozrejme, že ak je žiak lenivý asociál, alebo povedzme psychopat, na škole ho nechceš. Ale to sa netýka len nadaných detí, tú istú logiku použiješ aj na športovej, jazykovej, alebo umeleckej škole. Na škole pre nadané deti je inteligencia podmienkou *navyše*, nie náhradou za iné vlastnosti.

Nie je mi jasné, prečo predpokladáš, že nemôžeš mať IQ 120-130. Možno je to len niečo, čo si neuviedol, ale často som sa stretol s tým, že napohľad inteligentní ľudia apriori odmietajú predstavu, že by mohli mať vysoké IQ, práve kvôli tomu, že veria nejakým mýtom o nadaných ľuďoch a hovoria si: "keďže ja nie som schizofrenik, a viem dobre vychádzať s ľuďmi okolo seba, určite nie som jeden z nich". V skutočnosti ale väčšina ľudí s vysokým IQ nie sú schizofrenici, a dobre vychádzajú s ľuďmi okolo seba. ;-)

Myslím si, že má zmysel písať pre verejnosť. Školstvo riadia politici -- ide im o hlasy. Navyše, nikdy nevieš, či niektorý z čitateľov blogu nie je budúci minister školstva. V prvom rade som ale chcel osloviť rodičov... lebo môžeš mať hocijakú skvelú školu, pokiaľ budú rodičia žiť v ilúzii, že nadané deti nepotrebujú primerané prostredie a kontakt so seberovnými, alebo by im to priam mohlo škodiť, potom tú školu robíš zbytočne. Naopak, ak si rodičia vyžiadajú školy pre nadané deti (ako sa to stalo v prípade našej školy), tak tu tie školy budú; ak nie štátne, tak súkromné. Ale aj trh môže zabezpečiť iba to, po čom existuje dopyt.

To odsudzovanie ľudí s nadpriemerným IQ sa väčšinou nedeje otvorene, skôr sú to názory typu: "vysoké IQ nič neznamená, nemajú právo na nič, nech sa v prvom rade učia zapadnúť do kolektívu, aby nespyšneli". Kopa ľudí reaguje podráždene na informáciu, že sa takíto ľudia stretajú v Mense, alebo majú špeciálne školy. Nepovedia rovno, že im to vadí, skôr to obaľujú do fráz, že je to "nezdravé", "zbytočné", že sú "netolerantní", atď. Pritom stretnutia futbalistov alebo filatelistov za nezdravé a netolerantné neoznačujú. A s takýmto názorom sa stretneš aj na blogu, aj na ulici, aj u úradníka, aj u politika, ba dokonca občas aj u psychológa, ktorý odmietne povedať dieťaťu, že má vysoké IQ, aby mu to "neuškodilo". Takým by som na mieste roztrhal diplomy.

Súhlasím, že ľudia závidia každému, kto v niečom vyniká. Ale zdá sa mi, že bežného človeka vyššia inteligencia irituje omnoho viac ako vyšší športový výkon. Možno je to aj tým, že si každý uzná, že nevie bežať tak rýchlo ako zlatý medailista. Na druhej strane, mnohí sú o sebe presvedčení, že IQ nič neznamená, pretože sa sami považujú za najchytrejších na svete.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ja som si tu "chybu" vsimla, aj ked to bolo v tyzdni :-)
vyznavam nazor, ze detska mysel je ako spongia. Ked sa detom vhodnym sposobom podavaju informacie tak ich nasavaju v ohromnych mnozstvach. A ked sa casto pise, ze deti su pretazovane, tak podla mna su iba preto "pretazovane", ze sa im informacie nespristupnuju vhodnym sposobom.
Je to lahko poznat podla toho, kolko informacii deti navstrebavaju mimo skoly, vo volnom case. Casto nas deti prekvapuju, co vsetko v hlavickach maju, ale "naucili" sa to za pritomnosti zaujmu, a teda "bezbolestne", ale aj tak je to "ucenie", imho, iba my (dospeli) to za klasicke ucenie nepovazujeme.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Aký je optimálny spôsob učenia?
- vnútorná motivácia (úloha je sama osebe zaujímavá, za prácu nie je odmena ani trest),
- jasný cieľ (zrozumiteľný a dosiahnuteľný),
- primeraná náročnosť (ani ľahké, ani ťažké),
- pocit kontroly nad situáciou,
- sústredenie (žiadne rušivé vplyvy, ani práve netreba nič iné držať v hlave).

Ľahšie sa to popíše ako dosiahne. (Niektorých žiakov je ťažké motivovať, iných utíšiť, aby sa ostatní mohli sústrediť.) Ale keď sa to podarí, dá sa naučiť úžasne veľa, bez pocitu námahy, a je to príjemný zážitok.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nuz,

ja nie som pedagog, snazila som sa pri vychove nasich deti byt co najviac pouceny laik. Ked sme dobiehali (pre chorobu) vymeskane vyucovanie, tak som sa snazila vzdy najst v ucive nieco fakt zaujimave, a to ostatne a nutne sa akoby same nabalilo rychlo a vlastne "bezbolestne". Viem, ze sa to tak neda vzdy v triede, kde su dve desiatky ziakov. Ale co si spominam z detstva, tak najlahsie sme sa ucili tie predmety, pri ktorych sme videli zaujatie k predmetu u samotneho ucitela. Prave taky ucitel bol schopny z uciva vytiahnut tie zaujimavosti a tym u nas vzbudil zvedavost k dalsim vedomostiam.
A suhlasim aj s poslednou vetou: pocit, ze nieco "viem!" moze byt okrem toho naozaj prijemneho zazitku aj uzasne silna (a pritom nekrcovita) motivacia ucit sa dalej.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

hmm..

pises, ze IQ nie je to najdolezitejsie, ze sa to ma spajat aj s EQ. Jasne suhlasim, ale prosim, uvedom si, co to s nadanym dietatom robi, ked je v skole vysmievane za dobre vysledky. To je ako zacarovany kruh, pretoze sa take dieta casto streta s odsudzovanim, vytlacanim na okraj kolektivu, co to narobi s jeho EQ?
a este s tym doplacanim na sukromnych skolach. Nase deti chodili, bolo to uz davnejsie, neviem aka je tam situacia teraz, kedze sa ma to uz netyka. Ale to co sme doplacali nebolo v prospech deti, hoci sme si to mysleli. Vtedy bola taka legislativa, ze sa vlastne z toho doplatku financovalo aj socialne zabezpecenie ucitelov, lebo na rozdiel od statnych a cirkevnych skol, za ucitelov na sukromnej skole stat za ucitelov socialne neplatil, ale musela to uhradzat skola ako kazdy iny sukromny podnikatel.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Suhlasim...

... ze nezapadnut do kolektivu a nemat v nom ani ziadneho spojenca-kamosa je zdrvujuce. Vtedy je jedina moznost ist na inu skolu - ak je nadane tak najlepsie na skolu pre nadane deti. Alebo proste do skoly, kde sa detom venuju natolko, ze sa nemoze stat, aby za sikovnost bolo ponizovane. Aj v tom .tyzdni bol priklad jednej zaujimavej skoly. Snad nebol prikrasleny. Chcel som naznacit, ze su rozne situacie - od neposlusnych, cez introvertov az po celkom nenapadnych nadanych inteligentov a nie vzdy musi byt nutne menit skolu. Lebo aj na obycajnej skole sa moze dieta citit dobre. A aj ucitelia nemusia byt ovela horsi od specialnej skoly :-)

A k tomu priplacaniu: Ak je ucitelsky zbor fakt dobry, stoji za to im priplatit. Ze to neslo na deti? Aaaale urcite islo :-) Ak tam boli fakt dobri ucitelia, bez toho priplatku by ich tam asi skola neudrzala. A myslim, ze dolezitejsie ako vybavenie, je vyborny ucitel.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

;-)

nelutujem a nefrflem za to priplacanie, iba som to tak spomenula. Keby sa to opakovalo, rozhodneme tak isto, a nielen my rodicia, ale aj deti :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

S tým fínskym školstvom je to zložité

Podľa výsledkov v medzinárodnej matematickej olympiáde, slovenský tím väčšinou poráža fínsky s veľkým náskokom. Počas šestnástich ročníkov, na ktorých sa naše družstvo zúčastnilo, nás Fíni porazili raz. A tento rok sa najlepší Fín umiestnil v poradí jednotlivcov na 238. mieste. Celkovo sme od vzniku samostatného Slovenska získali tri zlaté, dvadsaťpäť strieborných a štyridsaťtri bronzových medailí, zatiaľ čo Fíni za ten istý čas získali dve strieborné a dvadsaťpäť bronzových. Podobne na medzinárodnej fyzikálnej olympiáde sme za posledných desať rokov získali dve zlaté medaily, šesť strieborných a jedenásť bronzových, zatiaľ čo Fíni získali jednu striebornú a osem bronzových. V medzinárodnej olympiáde z informatiky sme počas trvania Slovenskej republiky získali dvadsať zlatých, dvadsaťšesť strieborných a sedemnásť bronzových medailí pričom Fíni za ten istý čas získali päť zlatých, sedemnásť strieborných a dvadsaťjeden bronzových medailí. Je možné, že fínsky školský systém pomôže najslabším, aby neboli tak úplne slabí. Ale rovnako pomôže najlepším, aby neboli tak úplne dobrí. Uvedené výsledky tomu aspoň nasvedčujú.
 

1 2 3 4 5 6 7 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME