Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Inteligencia (2.) (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

hmmm

ked uz si zhanas informacie, nenajde sa tam aj nieco o tom, ako sa vysledok testu meni ? aka je bezna odchylka pre jedneho cloveka, v povedzme 5 testoch v hodinovych, dnovych, mesacnych intervaloch ?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

presné čísla Ti nepoviem, nemám dobré zdroje. len chcem povedať, že sú tu v hre dve veci: 1) ako sa v priebehu času mení inteligencia, a 2) ako sa aj pri konštantnej inteligencii menia výsledky testov. na odlišných výsledkoch sa podieľajú oba faktory.

ide o to, že každý test - napríklad aj písomka v škole - je v istom zmysle štatistickou vzorkou. asi takto: predstavme si, že v rámci daného učiva sa nachádza povedzme 100 informácií, čiže učiteľ by vedel zostaviť 100 rôznych otázok, ktoré by úplne pokryli učivo. daný študent by vedel odpovedať na 50 z nich. čiže keby bol preskúšaný od A po Z, mal by 50%. z časových dôvodov ale učiteľ z tých 100 možných otázok vyberie na písomku 10. ak budeme zjednodušene predpokladať, že otázky sú navzájom nezávislé, dajú sa vypočítať pravdepodobnosti, koľko z týchto náhodných 10 otázok študentovi "sadne".

najväčšia pravdepodobnosť bude, že mu sadne 5 otázok, ale ľahko to môže byť aj 4 alebo 6, a dokonca s pravdepodobnosťou cca 1:2000 mu môže "sadnúť" aj 0 alebo 10. čiže aj keď študentove vedomosti zostávajú na úrovni 50%, pri ďalších písomkách mu môžu vychádzať rôzne výsledky, pretože mu vždy "sadne" trochu iný počet otázok. toto je čisto štatistický jav. výsledok sa môže zmeniť hocijako, ale tie väčšie zmeny sú menej pravdepodobné. nie som v štatistike natoľko doma, aby som vedel povedať presný vzorec.

v istom zmysle je aj IQ test takáto skúška, kde je človek schopný vyriešiť nejaké percento problémov daného typu, ale tiež mu môžu náhodne "sadnúť" lepšie alebo horšie. keď chce niekto akože presne vedieť svoje IQ, zvykne sa napríklad ísť na test počas jedného roka trikrát a zrátať priemer.

testovať v hodinových intervaloch je nezmysel, to by sa dotyčný úplne vyčerpal. (to sú tie metodologické komplikácie. človeka nemôžeš viackrát nezávisle testovať, lebo už samotný fakt, že si ho testoval, ho nejako ovplyvňuje.) inak, pri serióznych IQ testoch bývajú aj pokyny, že test sa musí robiť v určitých denných hodinách, aby výsledok neovplyvňovala ospalosť.

ďalší problém je, že keď človek robí veľa IQ testov, jeho výsledky v IQ testoch sa zvyšujú, ale samotná inteligencia nie. treba mať na pamäti, že inteligencia je jedna vec, a výsledok IQ testu je druhá vec. podobne ako teplota vzduchu je jedna vec, a číslo na teplomere je druhá vec... keď pošúchaš rukou teplomer, zvýši sa síce ukazovateľ teploty, ale izba sa tým nezohreje. ani opakovaním IQ testov sa nezvýši inteligencia, len sa zníži schopnosť IQ testu ukazovať skutočnú inteligenciu. dá sa to dokázať tým, že ak inteligencia štatisticky súvisí s nejakou inou veličinou X, tak keď niekto robí veľa IQ testov, zvyšuje sa síce nameraná hodnota IQ, ale hodnoty veličiny X sa tým nijako nezvyšujú.

sorry, mám pocit, že Ti namiesto odpovedí dávam samé výhovorky. ale aj o tomto je seriózna veda. ak chceme, aby naše namerané údaje boli spoľahlivé, musíme si uvedomovať, ktoré faktory ich spochybňujú.

keď napíšem len svoj amatérsky odhad (a naozaj mu neodporúčam veriť)... myslím si, že u ľudí s priemerným IQ tá odchýlka bude menšia, pri extrémnych hodnotách bude väčšia. odhadoval by som to na plusmínus 5 až 15. to je len efekt toho, ako sa dotyčný vyspal a ako mu sadli otázky. z dlhodobého hľadiska sa môže inteligencia meniť, ale merateľne asi až po niekoľkých rokoch. za normálnych okolností; niečo iné je mozgový úraz, choroba, opitosť, a iné násilné zásahy do fungovania mozgu, ktoré môžu IQ prudko znížiť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

dik :)

napriek tomu ze som sa nedovedel, naco som sa pytal :) ano, tie faktory si praveze uvedomujem, preto som dal aj taky zastrel intervalov, lebo je velka pravdepodobnost, ze pri hodinovych krokoch bude clovek mat (zalezi aj od unavy, ale vseobecne opakovanie uloh zvysuje efektivitu pri ich rieseni, teda vznika akasi "riesitelska rutina") v tom poslednom odchylku kludne aj tych 15. len ma zaujimalo, ci ked uz si robis mini research, ci si nenarazil aj na tento typ udajov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

nenarazil, a preto sa ich odo mňa ani nedozvieš ;-)

chcel som len povedať, že keby si bol veľmi dobrý v štatistike, možno by si si tie údaje vedel nejako približne spočítať aj sám -- práve podľa toho modelu, že "test = náhodný výber z množiny všetkých možných úloh". ešte by si potreboval vedieť počet úloh v jednom teste; to sa dá nájsť niekde na webe.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ku kazdemu IQ testu ktorý bol štandardizovaný, sú uvedené chybové odchýlky, je to priamo v manuáli, ktorý ale dostane do rúk len psychológ. Odchýlka 15 bodov je príliš veľká, ak by bola taká veľká, nebol by to validný test, pretože táto odchýlka znemanná celé jedno pásmo IQ, teda napríklad z dieťaťa s normálnym Iq spraví dieťa s Iq na dolnej hranici normy, teda subnormné a to už je problém. Mimoriadne u detí je však jedným z podstatných faktorov pri testovaní IQ kontakt, aký dokáže testujúci s dieťaťom nadviazať. Je to uvedené aj v manuáli k testu, takže dieťa, ktoré si s psychológom "nesadne" môže podať oveľa nižší výkon než u iného psychológa, s ktorým si vyhovuje. tu je veľkou nevýhodou aj systém "bielych plášťov" kedy sú deti testované psychológom v bielom plášti, čo u nich môže evokovať zlé skúsenosti s lekármi a jednoducho sa zablokujú, a tiež to, že obvykle dieťa vidí psychológa pri testovaní prvý a často aj posledný krát. Bežný rodič nevie, že výkon dieťaťa môže byť značne ovplyvnený osobnosťou testujúceho, takže prijme verdikt, ktorý dostane, čo je niekedy na škodu dieťaťa.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

viliam: ked chapem tomu spravne tak by sme nemuseli urobit ziadny IQ test a stacila by nam gausova krivka určeny priemer sto a standardna odchylka 15 k tomu aby sme určili napriklad ze iq 130 ma každý 50 človek?
inač na tejto stranke http://www.eskimo.com/~miyaguc... su tie precentily trochu inač čim to je ?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ak tomu správne rozumiem (ale môžem sa mýliť), v súčasných testoch je percentil definíciou IQ. čiže ak vieš percentil, podľa gaussovej krivky je jednoznačné IQ, a naopak.

na tej stránke použili odchýlku 16. rôzne testy používajú trochu iné štandardné odchýlky. preto je lepšie, keď je pri teste uvedený aj percentil, lebo ten je jednoznačný, alebo keď je uvedené niečo v štýle "dotyčný má IQ 150 pri odchýlke 16" a môžeš si to prepočítať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

este jeden dotaz ktorý ma zaujíma. osoba A ma 20 rokov spravy iq test v ktorom spravne označi 30 odpovedi a vide jej IQ 135. Osoba B ma 50 rokov robi ten isty iq test spravne oznaci 26 odpovedi a vide jej IQ 145. s toho vidno ze iq osoby B je vyssie ako osoby A pritom osoba A bola schopna vyriešiť test lepšie. Ako sa teda prejavi to vyssie iq osoby B (okrem toho že je na tom lepsie v porovnani so svojimy rovesnikmi ako osoba a so svojimi rovesnikmi)ak sa to neprejavi v rieseni testovych otazok. Samozrejme chapem ze keby to fungovalo vyhodnocovanie iq bez ohladu na vek tak by clovek zacinal na iq 80 dostal sa na 130 a potom klesal
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

dovolim si ja

pri IQ je dolezitym faktorom aj vek. pocita sa (ostatne, biologia nam dava za pravdu) ze mozog (resp. jeho schoponsti) casom (teda vekom) degraduje. IQ treba brat ako udaj patriaci do isteho kosa(suplika, kolonky, batoha).
-
a uplna ceresnicka je, ze IQ hovori len jedno: je to schopnost in potentia chapat svet a pracovat s informaciami. (zjednodusene, ale v praxi asi najdolezitejsie). nehovori to nic o pracovnych, ludskych, socialnych ci dalsich schopnostiach.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

súhlasím s tým, ako si to napísal. 20-ročný človek s IQ 135 môže vedieť riešiť IQ testy lepšie ako 50-ročný s IQ 145. každý je porovnávaný len so svojimi rovesníkmi. (niečo podobné platilo aj v starom vzorci; 5-ročné dieťa s mentálnym vekom 6 rokov dokázalo menej ako 7-ročné dieťa s mentálnym vekom 7 rokov, hoci to prvé malo vyššie IQ.)

ak chceš nájsť nejakú súvislosť medzi povedzme IQ 140 u 20-ročného človeka, a IQ 140 u 50-ročného človeka, ja by som asi povedal, že je to pravdepodobne ten istý človek. dobre, počas života môže IQ trochu stúpať aj klesať. ba ani to celkom neplatí, lebo ľudia s veľmi nízkym IQ v priemere žijú kratšie (veľmi nízke IQ je často spôsobené nejakou vážnou zdravotnou poruchou), takže aj tá populácie 50-ročných je iná ako niekdajšia populácia 20-ročných.

povedal by som, že z matematického hľadiska sa s takýmito číslami dá pekne hrať, ale nemali by sme sa z nich snažiť vyčítať viac, než tam naozaj je. IQ hovorí, koľkých svojich rovesníkov dotyčný človek prevyšuje, a aj v tom je určitá chyba merania. to je asi všetko.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

co vlastne meriaju iQ testy?

rozdiel medzi 20rocnym ADAMOM s iQ 135 (30 spravnych odpovedi) vs 50 rocnou EVOU s iQ 145 (26 spravnych odpovedi) je podla mna cisto AKADEMICKY.

Ja TO CHAPEM TAKTO:
Ak by sa tejto 50 rocnej zene EVE dal tento test v jej 20 rokoch, tak by ho spravila na 145 bodov (cca 35 spravnych odpovedi) cize to porovnanie je namieste pretoze nas mladik ADAM v jeje veku (ked bude mat 540 rokov) nezvladne ani tych 26 otazok, ale len 20!

Skor je zaujmave sa zmysliet nad tym, aky je rozdiel medzi 130 a 140 iQ u rovnako sttarych ludi.
ked napr u mna bol rozdiel medzi prvim a druhym 22 bodov (cas medzi nimi cca 2 /3 roky) (118/140) .

na prvom som bol pod stresom a v zivote som take otazky neriesil. Druhy krat som vedel co ma caka, a viac som si veril a nebol som pod ziadnym stresom, pretoze uz som vedel ze som trupka :-)

Preto akekolvek testy su len mierne smerodajne, pretoze az zivot ukaze ako clovek obstal...

skor VIDIM PROGRES a VYZNAM tychto testov ako to uz bolo v prvom clanku naznacene u DETI.

je DALEKO viacej dvolezitejesie podchytit nadane deti, aby sikanou od hlupych spoluziakov ci neschopnych ucitelov sme tento ich potencial nepremarnili...

ako testovat dospelakov, ktory to robia skor z recesie :-)
Alebo zeby dufali ze MENSA slovensko da ich ZIVOTU novy smer?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Suhlasim

S tymto nazorom suhlasim asi najviac. Tiez treba povedat, ze na deti sa tie testy pomerne lahko kalibruju, avsak na dospelych, a najma na tych, ktorych chce zdruzovat MENSA, sa kalibruju tazsie. (A ved, to vlastne povedal uz aj autor.)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

no neviem aky iq test si to robil ale ten rozdiel je priepastny a myslim ze nervozita nesustredenosť unava ta mozu obrat maximalne o 10 bodov, skor by som si ten rozdiel vysvetlil zlym zapisovanim odpovedi v pripade ze si ho robil pisomne ako nervozitou
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ORIGINAL MENSA TEST...

...som robil. (cize som bol par rokov clenom mensa slovensko)
neviem ci mas v zadku konektor na USB,-) ale pokial nie, tak nechapem preco si mysis, ze:
---
"ze nervozita nesustredenosť unava ta mozu obrat maximalne o 10 bodov"
---
ludia niesu stroje, niekto pri strese sa uplne zablokuje, niekto skolabuje...

ja tusim(uz su to roky) pri tom prvom teste som si absolutne neveril (zdalo sa mi to moc lahke/tie prve otazky)a preto som ich desat krat som po sebe skontroloval ci to mam spravne - ci v tom nieje chytak...

v druhom som sa stym nebabral a okamzite po tom co som nasiel spravnu odpoved som ju zaznacil a uz som sa o to nestaral ci som dobre alebo som nieco prehliadol...
:-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

tiez som robil ten test a bol som dost nervozny napriek tomu otazky idu od najlahsich po najtazsie a tie lahke v pohode zvladnes aj pri nervozite na konci su otazky ktore zvladnes mozno za 20 minut a tak ich riesenie nema zmysel z hladiska casoveho limitu . takze mi pripada primereny interval v maximalnom rozsahu 10 iq bodov co predsavuje zhruba 3 testove otazky/napr si nervozny zvladnes 27 otazok nie si nervozny 30. Osobne mam pocit ze aj keby som ten test mal doma nikto by sa vysledok nedozvedel tak by som ho lepsie nespravil ( mozno o jednu otazku) . Preco to pisem? tym ze sa na vysledku tvojho testu podpisala nervozita tak ako sa podpisala si myslim ze ide o extremny pripad a v vysokej vacsine pripadov sa osoby podstupujuce test dozvedia svoje iQ s dost vysokou presnostou
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pekny clanok

Dostal som sa k nemu trochu neskor, avsak pacil sa mi.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

k veci clanok,

prave som hladal percentily, dakujem. Nicmene som si precital prvu aj druhu cast tohto blogu, a Vas styl pisania sa mi nepaci. Citit z toho narcismus (a myslim ze nie som jediny, coz teda bude asi o nieco pravdepodobnejsia verzia nez ze vy ste skutocne "skromny clovek" ;), ale budiz. Co mi vsak nesedi najviac, nie je ani vas manicko-povysenecky ton (nechcem urazit len konstatujem), ani kontroverzne temy typu elitarstvo alebo ponosy na EU (centra excelencie su myslim aj pre neplnoletych, plus mate naozaj MNOZSTVO moznosti ako od EU ziskat peniaze na nadane deti, plus exituju organizacie ako http://www.echa2008.eu - nemate zac), dokonca ani preberanie poriadne kontroverzneho konceptu EQ, ale vase zvlastne metafory.

totiz hovorit vztahu "IQ 100 : IQ 60" analogicky ku "IQ 140 : IQ 100" sedi mozno tak statisticky. Zabudate na to, ze pri nizkych hodnotach IQ, u ludi, ktorych plnym pravom oznacujeme ako mentalne retardovanych, je to (ANO) omnoho viac nez iq - casto pridruzene genticke poruchy, pri este nizsich hodnotach hraniciace s neschopnostou sa o seba postarat (co len fyzicky) - neda sa svietit. Ovsem clovek s iq 140 (mimo to ze neziskava ziadnu extra schopnost sa o seba fyziologicky postarat), nespravi bez motivacie (skor nez EQ) ani krok. Tiez si myslim ze jeho schopnost informacneho a kulturneho prehladu (Gc) vobec nebyva v takom nepomere k priemeru ako je to pri 100 vs 60 (alebo 20). Z tohto hladiska je velmi kontraintuitivne davat do pomeru velmi nizke hodnoty iq k velmi vysokym hodnotam iq, z hladiska akejsi vynimocnosti - nizke iq totiz sposobuje "spolocensku vynimocnost" s omnoho vacsou pravdepodobnostou nez vysoke.

a este jedna vec. Myslim si, ze kazde dieta nad iq 90 by malo chodit do skoly pre nadane deti - limit pri 130 je sialene zabijanie potencialu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vďaka za reakciu. Súhlasím, že nízke IQ býva dôsledkom vážnych porúch v organizme, čiže títo ľudia mávajú problémy nielen s intelektom, ale so všetkým, vrátane dýchania a obehu krvi, takže zomierajú v nízkom veku. Je to niečo iné, než iba odlišný spôsob fungovania mozgu. Okrem toho môže inteligencia klesnúť v dôsledku nejakého mozgového zápalu, alergie, atď; tam zvyšok tela nemusí byť tak vážne postihnutý.

V opačnom smere to takto očividne nefunguje, lebo keby bola analógia úplná, tak by členovia Mensy museli zároveň suverénne vyhrávať všetky športové disciplíny a súťaže krásy, a dožívať sa v priemere 200 rokov. Takýto jav zatiaľ nebol pozorovaný. ;-) A z laického pohľadu možno mentálne retardovaného občas rozoznať na prvý pohľad, zatiaľ čo nadpriemerne inteligentného tak ľahko nerozoznáme. Úplná analógia tu teda nie je.

Na druhej strane, podľa výskumov, ktoré robil Terman, nadané deti sú vo všeobecnosti vyššie, zdravšie, a lepšie sociálne prispôsobivé ako priemerné. Istá súvislosť tu teda bude, aj keď nie taká výrazná ako na opačnom konci spektra. Napadajú mi ešte dve vysvetlenia, prečo tieto rozdiely tak výrazne nevidno:

1) Retardovaných aj nadaných ľudí posudzujem podľa toho, ako sú schopní fungovať vo svete "vytvorenom pre priemerných". Porovnanie by bolo férové, keby sme takisto posudzovali aj priemerných ľudí podľa toho, akí úspešní budú v prostredí vytvorenom pre retardovaných alebo nadaných.

Predstavte si priemerného človeka, ktorý by celý život od narodenia musel žiť v ústave pre retardovaných; o vonkajšom svete by ani nevedel. Iste by medzi nimi nejako vynikal, no nerozvinul by svoj potenciál natoľko, ako by mohol v bežnom živote. Bol by schopný inteligentne diskutovať... ale nemal by s kým, takže by sa ani poriadne argumentovať nenaučil, atď. Bol by schopný robiť iné veci ako ostatní... ale v danom prostredí by na to nemal veľa príležitostí. Znamená to, že by intelektovo klesal na ich úroveň, ba možno by sa až hanbil za svoju odlišnosť, pretože by mu komplikovala vzťahy.

Skutočný potenciál nadaného človeka sa teda môže prejaviť iba v prostredí, ktoré si vytvoria sami nadaní ľudia. Aj bez toho môže vynikať, ale pravdepodobne nie naplno. Tento cieľ mala dosiahnuť Mensa... podľa mňa neúspešne; prečo, to by bolo na dlhšiu diskusiu. Skúste si ale predstaviť ostrov, na ktorom by žili iba ľudia s IQ nad 130, vytvorili by si tam vlastnú civilizáciu, vlastné zákony, skrátka vlastnú kultúru. V tomto svete by sa už priemerne inteligentný človek asi cítil trochu stratený. Mal by problém sa s ostatnými dohovoriť, pretože tí by na rozdiel od nášho sveta neboli zvyknutí ustavične sa prispôsobovať na jeho úroveň. U nás však nadaný človek stále žije s vedomím, že NORMA, to sú tí druhí. Priemerný človek určuje nadanému, čo je "normálne", nie naopak.

2) Ľudia si na druhých väčšinou všímajú slabé stránky, nie silné. Ak je niekto génius, ale má škrekľavý hlas, každý si zapamätá škrekľavý hlas. Ak je to hlupák s krásnym hlasom, každý si zapamätá, že je to hlupák. Taká je ľudská povaha. Preto si na retardovaných ľuďoch všímame, že sú retardovaní... zatiaľ čo na nadaných si zase všímame to, čo je ich slabá stránka, a kvôli tomu prehliadame ich inteligenciu. Na nadanom človeku si jeho inteligenciu všimneme až vtedy, keď bude zároveň nadpriemerný po všetkých ostatných stránkach... a takých ľudí zase medzi nami veľa nechodí. A dokonca aj na tých, ktorý by vynikali po všetkých stránkach, by si ľudia najviac všímali iné stránky ako inteligenciu. Napríklad Arnold Schwarzenegger je podľa mňa mimoriadne inteligentný, ale koho to zaujíma?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

uhm,

suhlasim v mnohom, len si myslim, ze to, ci clovek dokaze vyuzit svoj potencial nezalezi primarne od vysky IQ alebo podmienok v okoli, ale od osobnostnych crt. A ohladom "mensa ako iny svet" - ludia si podla Jensena hladaju dokonca aj celozivotnych partnerov v rozmedzi +-20 bodov iq, takze nevidim dovod preco by si bezny mensan nemal naprosto v pohode rozumiet s minimalne cca 20% populacie. A ten vas posledny clanok (int. 4) sa mi pacil najviac, mozno aj preto ze ohladom bw robim svoju dizertaciu :)
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME