Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Inteligencia (4.) (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 5 6 7 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

jo vyzera to na zaujimavy blog...prestudujem ked bude cas...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

hm

Zaujimavy a prinosny clanok! K+ :) Ja len, ze gen inteligencie, inteligencia nie je prilis urcita, nejak konkretne definovana a ak ano, tak jej zistovanie akoby bolo vzdy tak nejak odlisne. Proste je tvorena vseobecnymi dohodami co je znakom inteligencie a co nie. (Nieco tak neurcite nemoze mat svoj gen, podla mna je to skor suhrou viacerych genov a niektore to mozno len viditelnejsie mozu ovplyvnovat, i tak by neboli genom inteligencie.)
Vraj je to schopnost riesit problemy. Ale to sa testuje vo vymedzenych kategoriach, kde nie je mozna praca so suvislostami, napr. aplikacia poznatkov z jedneho oboru na ini, ktori s nim zdanlivo vobec nesuvisi.
Mozno to nie je len schopnost riesit problemy, ale aj skusat rozne riesenia.
Nakoniec vieme objavit co nevieme dokazat alebo nevieme napr. presvedcivo obhajit. Teda podla mna sa inteligencia prejavuje uz v tom ako veci vnimame, nie len v tom ako ich dokazeme nasledne popisat.
IQ ma vytvorit standart ktorym merame urcitym sposobom nestandartnost, co je dost velky paradox.
Neviem co si kto pod IQ predstavuje, co prenho vyjadruje, co si od toho slubuje.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Myslím, že inteligencia nie je daná len dohodou. Sú za tým nejaké matematické zákonitosti. Asi takto: predstav si, že sa zaujímaš o nejaké dve vlastnosti, napríklad kto je aký dobrý v matematike, a kto má akú dobrú slovnú zásobu. Urobíš test na jedno aj na druhé, a zadáš oba testy veľkému množstvu ľudí. A teraz si porovnáš, či je medzi výsledkami jedného a druhého testu nejaká štatistická súvislosť -- korelácia. Kladná korelácia znamená, že ak bol niekto úspešný v jednom teste, má väčšiu šancu byť úspešný aj v druhom teste. Keď sa toto stane, vedie nás to k domnienke, že obe schopnosti majú niečo spoločné. Keď si oba testy rozdelíme na menšie časti, a spočítame korelácie, môžeme tým presnejšie zisťovať, čo je to spoločné niečo.

No a inteligencia (g-faktor) je vlastne to, čo majú spoločné jednotlivé testy: matematické, priestorové, slovné, atď. Je to nejaká "všeobecná schopnosť chápať a riešiť problémy", ktorú keď človek má, tak mu pomáha pri každom type problémov. Okrem toho môže mať ešte špeciálny talent na niektorú z tých oblastí.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ludia so zdravo vyvinutym organom mozgu maju takmer rovnaky potencial dosiahnut podobne vysledky v IQ testoch. Vsetko potom zavisi od socialnych podmienok, pristupu k vzdelavaniu a trenovani tohto organu. Mnoho vyznamnych vedcov minulosti bolo aristokratov alebo pochadzalo z cirkevneho prostredia, tj. svoju energiu nemuseli vynakladat na sebazachovu. Nazdavam sa, ze s EQ je to obdobne akurat vzdelanie je nahradene spravnou vychovou, ktora v dietati nepotlaci urcite emocie nasilne ale necha na nom samom skrze sebaprezitie rozpoznat, ktore skutky su spolocenske.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ako názor je to pekné, chýba už len experiment, ktorý by to potvrdil.
Ak vyjdeme z tohto predpokladu, mala by sa dať vytvoriť nejaká výchovno-vzdelávacia inštitúcia, kde by deti mali úvodnú lekársku prehliadku (či majú zdravo vyvinutý mozog), a pri ukončení by urobili testy IQ a EQ s vysoko nadpriemernými výsledkami. Treba už len zostaviť projekt a nájsť sponzora.

Čím by si vysvetlil, že väčšina detí nemusí vynakladať energiu na sebazáchovu, vzdelanie majú približne rovnaké, a napriek tomu dosahujú v oblasti vzdelania rôzne výsledky?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

možno sa navonok javí, že nemusia vynakladať energiu na sebazáchovu, ale v skutočnosti to vzhľadom na stav rodín a vzťahov môže byť úplne inak.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ja si dokonca myslim

ze pravidelny az trvaly boj o zachranu inteligenciu (ok, mozno skor schopnost inteligenciu prakticky vyuzivat, nie som si isty ci sa to da oddelit) zvysuje.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Samozrejme, ze evolucia funguje a dva uplne identicke organizmy nenajdes. Aj pri teoreticky uplne zhodnych podmienkach mozu nastavat drobne odchylky, ktore by mohli zapricinit zaostavania. Napr. niektore deti zacnu komunikovat omnoho skor ako ine a ziskavaju tak drobny predstih. Ak by som s takymito "nadanymi" detmi zacal komunikovat a neprisposobil tempo ostatnym, mozu ziskat vyhodu, ktora ostatnym moze zabranit v dalsom napredovani. Je to o individualnom pristupe a zhodne podmienky nemusia byt este garantom toho, ze sa naplno rozvinie potencial jednotlivca.
To co som chcel povedat je, ze podmienky akym bol testovany jednotlivec pocas zivota vystaveny mozu zohravat vyraznejsiu rolu ako jeho skutocne dispozicie. Priklad som uviedol napr. vzdelancov v stredoveku kde vacsina mala vyrazne priaznivejsie socialne podmienky ako ich sucasnici. Takisto sa neda prehliadnut rozvoj vedy v byvalom socialistickom bloku a vseobecny narast vzdelanosti u beznej populacie a to aj v medzinarodnom meritku.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Mnohí významní vedci boli aristokrati... ale neplatí to naopak, že by mnohí aristokrati boli významní vedci. Keď si porovnáš, koľko bolo vtedy aristokratov, a koľko bolo vedcov, tak by som povedal, že to percento vedcov bolo dosť malé. Čiže to vôbec nevylučuje teóriu, že predpoklady na niečo úžasné má povedzme 1% populácie... akurát v minulosti, keď sa príslušník toho 1% narodil v aristokratickej rodine, mal šance na vzdelanie, a keď sa narodil v roľníckej rodine, tak tie šance nemal. Zatiaľ čo dnes má príslušník toho 1% väčšie šance aj s "obyčajným" pôvodom. To nič nemení na tom, že to 1% môže byť dané geneticky.

V bývalom socialistickom bloku sa veda rozvíjala, ale takisto sa rozvíjala aj mimo neho. Vďačíme za to všeobecnému vzdelaniu, zrušeniu cechov, ale povedal by som, že aj studenej vojne... čím dôležitejšie sú moderné zbrane, tým viac musia aj vojenské režimy investovať do vedy. A trochu je to aj taký lavínový efekt... keď už je všeobecná gramotnosť a knižnica na každom rohu, tak sa ľuďom ľahšie študuje. A teraz, keď je internet v každej domácnosti... Čím lepšia infraštruktúra, tým lacnejšie možno vzdelávať ďalších ľudí. To ale tiež nevyvracia hypotézu, že ľudia majú individuálne biologicky určený strop, pokiaľ sa môžu dostať -- akurát v minulosti sa mnohí k tomu stropu ani nepriblížili, zatiaľ čo dnes je to jednoduché.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vilo, budem teraz improvizovat lebo by som si musel zopakovat niektorie partie z pravd. a stat. ale to co popisujes sa mi zda byt zakonom statistiky (teda konkretne centralnou limitnou vetou) a za vhodnych podmienok (?) aplikovatelne nielen na IQ a aristokratov ale aj na ine miery (ako napr. farba oci, hustota vlasov, atd.) a vzorky (narodnostna vzorka, vekova, atd.) Ja som skor mal na mysli faktory, ktore ovplyvnuju charakter vysledneho rozdelenia ako je stredna hodnota a rozptyl ...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

samozrejme pripustam, ze vzdy bude nejake 1%, ktore sa bude vychylovat od priemeru avsak otazka stoji tak, ci ten rozdiel medzi IQ 50% a IQ toho 1% musi byt taky stredoveky ....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nuž, vo vede rozhoduje experiment. Či experiment ukáže tak alebo onak, ja sa výsledku brániť nebudem. Ale keď mám posudzovať podľa vlastnej skúsenosti, tak niektorí ľudia proste na nejaké veci inteligenčne majú, a iní nemajú. To vidno. Čo z toho je dané geneticky, čo výchovou, a čo nejako inak... to už treba zistiť.

Načrtol som experiment, ktorý by mohol dokázať, že rozdiely medzi intelektovými schopnosťami ľudí sú dané výchovou. Už len treba, aby ich niekto realizoval.

Experimenty na jednovaječných dvojčatách vychovávaných v rôznych rodinách už realizované boli. Toť bod pre genetiku. Na druhej strane, povinné školstvo ukázalo, že plusmínus každý sa vie naučiť čítať a písať... čo by pred pár rokmi možno ľudí ťažko šokovalo. Takže aj výchove priznávam nejaké body. Na druhej strane to nie je dôkaz, že potenciál je rovnaký, pretože zatiaľ čo jedni sa naučili čítať a písať, čo kedysi vedeli iba najvzdelanejší, druhí sa zatiaľ naučili veci, o ktorých sa kedysi nikomu ani nesnívalo, takže to neznamená, že rozdiel sa zmenšuje. Ak tvrdíš, že rozdiel je maličký, bremeno dôkazu je na Tebe.

A ak nájdeš spôsob, ako z každého dieťaťa vychovať génia, slušne na tom zarobíš. Môžeš napríklad navrhnúť taký spôsob platenia školného, že Ti budú platiť len úplné minimum, ale podpíšu zmluvu, že ak raz vyhrajú Nobelovu cenu, dostaneš polovicu peňazí. To bude podnikateľská motivácia! ;-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja tvrdim, ze z kazdeho je mozne vychovat genia?! Ja iba tvrdim, ze daj zdravemu dietatu tych najlepsich ucitelov, uspokoj jeho potreby a bude spievat arie lepsie ako 80% populacie ...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Cim sa priblizi k hudobnemu geniovi.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

:)

lenže ten istý vstup investovaný do (geneticky) nadaného jedinca vedie k excelentne výnimočnému výkonu (menej než 1%), zatiaľčo "bežné zdravé dieťa" nezíska ani s najlepšími učiteľmi a neviemakým uspokojovaním potrieb absolútny hudobný sluch (genetická predispozícia) ani keď bude ako cvičiť ... jeho výkon môže byť nadpriemerný, môže osloviť masy, ale bude to vydrilovaný nadpriemer bez ľahkosti, spontánnosti a tvorivosti, ktorá presvecuje vrodený talent. Ako si napísal, ku géniovi sa priblíži - nič menej ale ani nič viac.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

som sice geneticky determinista, ale na studie monozygotickych dvojciat by som sa neodvolaval...

1. mat takmer identicke geny neznamena, ze aj fenotyp je takmer identicky - rozhoduje expresia genov ktora je ovplyvnitelna epigeneticky, ci sekvenciami ktore nekoduju proteiny.

2. pri dvojcatach zavisi ich fenotyp aj od toho, ci zdielaju tu istu placentu, tu istu pupocnikovu snuru, poradie pri porode, poradie v genealogii, pocet inych surodencov - aj male rozdiely v koncentraciach niektorych faktorov mozu mat drasticke nasledky - prave kvoli bodu 1.

3. je velmi tazke najst studie, ktore tieto faktory beru do uvahy a normalizuju, kedze takychto "cistych" parov je nepomerne menej (ak vobec nejake su pri ktorych sa to da tvrdit s istotou) - ako bona fide mz dvojciat.

preto zavery ci uz v prospech alebo neprospech nature na nurture su nedoveryhodne.
najblizsiu odpoved na to by mohol dat prisne ukontrolovany experiment s identickymi klonmi v umelom uteruse.

kritiku starsieho data voci kvantifikacii inteligencie a iq mozno najst vo famoznej knihe sj goulda - the mismeasure of man (1981) - ktora podobne aktivity klasifikovala ako sofistikovanejsiu formu kraniologie a gobineauho ci lombrosovho spiritizovania.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

hm

dik za poznamku, zaujimave (spoznat niekoho noveho), tak trochu vylucuje niektore teorie z clanku:
nasiel som, ze je to aj v cestine Jay Goulda Jak neměřit člověka
http://www.zoologie.upol.cz/os...
o Gouldovi: http://cs.wikipedia.org/wiki/S...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nerozumiem

tvojmu chapaniu genetickeho determinizmu, bude asi dost siroke, ked hned v prvom bode si odporujes s epigenetikou a naviac je plno stochasticity v genovej expresii:
http://www.google.sk/search?hl...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

presnejsie by asi bolo - cistronicky determinista ;)

geny a ich expresia su rozhodujuce pre fenotyp (bud 0 alebo 1) - ale su do mensej miery tuningovane epi faktormi ci stochastickymi procesmi - tie potom iba ovplyvnuju kontinuum medzi 0-1 bez toho, aby dosli k extremu. cim vyssia fyla, tym mensi vplyv.

iba pri vyssich organizmoch vstupuje imprinting a ustupuje stochasticka variacia - pre bakteriu moze byt variacia v expresii jedneho jedineho genu rozhodujuca pre jej fenotyp, pri mnohobunkovom organizme tazko kedze ide o komplex fenotypov ktore sa vzajomne ovplyvnuju.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

zle upresnenie

Tvoje chapanie determinizmu je pomerne siroke, ale ty si upresnil geneticku cast, navyse pojem cistron je uz pomerne zastaraly. http://genome.cshlp.org/conten...
 

1 2 3 4 5 6 7 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME