Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Inteligencia (4.) (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

som sice geneticky determinista, ale na studie monozygotickych dvojciat by som sa neodvolaval... 1. mat takmer identicke geny neznamena, ze aj fenotyp je takmer identicky - rozhoduje expresia genov ktora je ovplyvnitelna epigeneticky, ci sekvenciami ktore nekoduju proteiny. 2. pri dvojcatach zavisi ich fenotyp aj od toho, ci zdielaju tu istu placentu, tu istu pupocnikovu snuru, poradie pri porode, poradie v genealogii, pocet inych surodencov - aj male rozdiely v koncentraciach niektorych faktorov mozu mat drasticke nasledky - prave kvoli bodu 1. 3. je velmi tazke najst studie, ktore tieto faktory beru do uvahy a normalizuju, kedze takychto "cistych" parov je nepomerne menej (ak vobec nejake su pri ktorych sa to da tvrdit s istotou) - ako bona fide mz dvojciat. preto zavery ci uz v prospech alebo neprospech nature na nurture su nedoveryhodne. najblizsiu odpoved na to by mohol dat prisne ukontrolovany experiment s identickymi klonmi v umelom uteruse. kritiku starsieho data voci kvantifikacii inteligencie a iq mozno najst vo famoznej knihe sj goulda - the mismeasure of man (1981) - ktora podobne aktivity klasifikovala ako sofistikovanejsiu formu kraniologie a gobineauho ci lombrosovho spiritizovania.
pjotr
<< < 1 2 3 4 5 6 7 > >>

 

Mismeasure of Man som zatiaľ nečítal, ale podľa toho, čo som o tom počul, mi pripadá, že autor sa jednoducho robil zaujímavý, a jeho cieľom bolo napísať bestseller. Porovnávať testy IQ a kraniometriu, to je ako keby som kritiku modernej medicíny začal vysvetľovaním, že prikladanie pijavíc nemôže vyliečiť všetky choroby; ako keby moderná medicína z toho predpokladu vychádzala. Kritika dedičnosti IQ je ad hominem... akože keď si nacisti mysleli, že inteligencia je dedičná, tak my, aby sme ukázali, že nie sme nacisti, si musíme povinne myslieť opak. Blbosť. A zopár vedcov, ktorých Gould v knižke citoval, sa ohradilo, že ich citáty sú vytrhnuté z kontextu a prekrútené.

Samozrejme, keď sa niekomu tá knižka páči, je to vec vkusu. Napokon, nikto netvrdí, že inteligencia je na 100% daná dedičnosťou (preto som spomenul Flynnov efekt, aj to, že inteligencia sa počas života môže meniť), len že má AJ silnú dedičnú zložku, čiže nie je to IBA o výchove. By povedal by som, že pri plusmínus normálnej výchove je tá genetická zložka dôležitejšia. Čo sa týka extrémov, samozrejme keby Einsteina vychovávala vlčia svorka, asi by nebol objavil teóriu relativity. Ale naopak to nefunguje; neviem o žiadnej inštitúcii, ktorá by na bežiacom páse produkovala géniov, a považujem za dosť pravdepodobné, že v Sovietskom Zväze alebo v Číne sa pár ľudí o niečo podobné pokúšalo.
 

zbytocny prispevok

pri vsetkej ucte, vieme, ze vies o genetike. Studie dojciat su velmi dolezite pre dovody, ktore autor strucne a v podstate spravne zhrnul v clanku. Nikto neberie vysledky dogmaticky, ale phenotypicka konkordancia >0.8 je velmi, velmi vysoka.
PS. devil is in details - TAKMER...:)
 
Hodnoť

Pes a zajac

Čo majú spoločné pes a zajac? Zajac má dlhšie uši a je rýchlejší ako pes. Mňa by ani náhodou nenapadlo nič s cicavcami. Skúšal si sa pýtať ľudí okolo seba, aby si overil Flynnovu teóriu?
 

 

Neskúšal, len som napísal Flynnov názor... pre zaujímavosť, čo si myslí človek, ktorý dokumentoval tento jav. Okrem toho je v článku X ďalších vysvetlení, a iste by sa dali vymyslieť ďalšie.

Problém so skúšaním Flynnovej teórie vidím v tom, že *niektorí* by dali aj takú odpoveď, ako očakáva Flynn. A ja sa teraz neviem preniesť v čase o 100 rokov dozadu, aby som si overil, či bude takých menej.
 
Hodnoť

geniov

spolocnost vacsinou identifikuje nie podla vysledkov IQ testov, ale podla mimoriadneho uspechu v istej oblasti (nemyslim tych geniov v zmysle "clovek s IQ vyssim ako x", ale geniov v tom beznejsie pouzivanom v zmysle (Einstein, Feynman, Mozart), u ktorych IQ mozno nikdy nebolo testovane). Takato genialita je urcite do istej miery ovplyvnena vychovou - napriklad neverim, ze by Judit i Zsuzsa (ci dokonca vsetky tri sestry) Polgarove by boli "genialne" bez pricinenia ich otca. A je zabavne, ako sa moj pripad odlisuje od muzsko-zenskeho stereotypu - na psychologickych testoch, co sme robili na gympli som skorovala najviac v castiach zameranych na analyticke myslenie a 3D predstavivost a najmenej vo verbalnej :)
 

hm

Nejde o to mat potencial, ale ho aj vyuzit. A keby ten potencial bol dany geneticky, potrebuje byt vyprovokovany niecim, i vychovou, svetom okolo. Naco sa delit na dve skupiny ludi, ktori davaju za pravdu bud vychove alebo genom, ked rozhoduje obe.
Geny nam daju vybavenie do zivota, ale pricinu zivota nakoniec vzdy urci ine. Mozno su nase schopnosti determinovane genmi, ale to ako ich vyuzijeme, na aku zivotnu cestu sa dame, to je vo hviezdach :)
 

 

Akým spôsobom rozlíšiš, do akej miery pán Polgar prispel ku genialite svojich dcér výchovou, a do akej miery genetickým materiálom? ;-) Práve kvôli tomuto sa robia výskumy na dvojčatách a adoptovaných súrodencoch.

Súhlasím s tým, že mimoriadny úspech v živote je dôležitejší ako výsledok testov IQ. Problém vidím v tom, že ten úspech vidíme, až keď je po všetkom. Dokážeme posúdiť, že povedzme tento 30-ročný človek je génius, ale nedokážeme podľa rovnakých kritérií odhadnúť, že toto 10-ročné dieťa má potenciál stať sa géniom, a preto by sa mu napríklad oplatilo zasponzorovať kvalitnejšie vzdelanie. A čo je dôležitejšie, bez skúmania inteligencie nedokážeme rozlíšiť inteligentné dieťa od zaostávajúceho... obe sa budú v škole nudiť; jedno síce preto, že mu je všetko dávno jasné, a druhé preto, že ničomu nerozumie... ale prax ukazuje, že učitelia často nevedia odlíšiť jedno od druhého. :-(

Pre dospelého človeka zase plní Mensa tú rolu, že ho kontaktuje s ľuďmi, s ktorými sa môže baviť na svojej úrovni, keďže takých je v populácii málo. Môže ich nájsť aj inde, napríklad ak robí na nejakej univerzite, asi ich má okolo seba dostatok, ale nie každý nadaný človek pracuje v takomto prostredí. A tiež ak ich vyhľadáva vo svojej práci, zbytočne si tým zužuje okruh známych. Mensa dáva príležitosť stretnúť rovnako inteligentných ľudí, ktorí v živote robia niečo úplne iné.
 

priklad, ktory som uviedla

som nemienila ako dokaz faktu, ze vychova sa na genialite podiela. Ak by som mala statisticke udaje o vyskyte geniov (cokolvek sa pod tym mysli), mohla by som povedat viac. Suhlasim s tym, ze potencial na vyborne analyticke myslenie je pravdepodobne dedicny, no nechce sa mi verit, ze ak chapeme genialitu ako napriklad vynimocnu schopnost napr. analytickeho myslenia (sachovi velmajstri by v takomto beznom chapani boli povazovani za geniov), tri deti v jednej rodine by boli vynimocne az takymto extremnym sposobom, i keby ich rodicia boli vysoko inteligentni. Preto si skor myslim, ze sestram Polgarovym okrem vysokej inteligencie (nie nutne geniality v zmysle extremne vysokej inteligencie) k reputacii geniov vyrazne dopomohol trening. Alebo inymi slovami, podobnym treningom by bolo mozne docielit podobne vysledky u mnohych vysoko inteligentnych ludi. Co mozno nasvedcuje faktu, ze byt spickovym sachistom nemusi byt prejavom "geniality", hoci mnoho ludi si mysli opak.

To vsak vyvstane otazka, koho oznacit za genia a kto iba disponuje schopnostami, ktore sa daju docielit tvrdym treningom, hoci navonok sa zdaju byt spojene s tvorivostou. Dobrym prikladom mozu byt vysledky medzinarodnych matematickych olympiad. Drzitela zlatej medaily odtial by jeho/jej blizke okolie mozno oznacilo sa genia. Ale je to vari tak, ze Madari ci Rumuni maju percentualne viac matematickych geniov nez povedzme Svedi? To asi nie.
 

 

Prečo dávaš genialitu ako protiklad k tvrdej práci? To, že k úspechu treba niekedy jedno aj druhé, ešte neznamená, že jedno je protiklad druhého. Keď na bicykli potrebuješ predné aj zadné koleso, to tiež neznamená, že sa cyklisti delia na tých, ktorí majú dobré predné kolesá, a ktorí majú dobré zadné kolesá. ;-) Takisto ak k dosiahnutiu titulu šachového veľmajstra potrebuješ talent aj tréning, to neznamená, že sa veľmajstri delia na talentovaných a usilovných. Skôr musia byť aj talentovaní aj usilovní, inak titul nezískajú.

Keď už si spomenula tú matematickú olympiádu, tak skromne ako príklad uvediem seba. ;-) Mal som na matiku aj hlavu, aj tréning. Základné matematické operácie som vedel už pred základnou školou, olympiády som robil pomerne úspešne už od piatej triedy. Ale napríklad geometria mi nikdy nešla -- tušil som, že väčšina príkladov sa rieši tým, že sa nájdu nejaké zhodné uhly a podobné trojuholníky, ale keď som pozeral na papier plný čiar, nevedel som, kde začať; ak to bolo možné, príklad som radšej riešil analyticky. Matika v škole -- bez problémov, ak nerátam chyby z nepozornosti, za ktoré som pravidelne dostával dvojky, a stále som si plietol slová "permutácia", "variácia" a "kombinácia" (vedel som, aký vzorec sa kedy používa, len ten názov som nikdy nevedel priradiť). Čiže školskú matiku som sa doma skoro vôbec neučil. Namiesto toho som si ale čítal všelijaké knihy z mimoškolskej matiky (dodnes som hlboko vďačný všetkým ľuďom, ktorí mi ich požičiavali), čím som možno strávil viac času ako iní školskou matikou. Nenazval by som to vyslovene "tvrdou prácou", lebo ma to bavilo, ale... tiež som si namiesto toho mohol pozrieť v telke akčný film, a to by ma bavilo tiež. A k tomu všelijaké korešpondenčné sútaže. Nebolo to vyslovene namáhavé, ale vyžadovalo si to určitý čas, a tiež vytrvalosť aj keď sa práve nedarilo.

No a myslím si, že veľa vecí funguje práve takto. Ak máš na niečo talent, musíš tomu venovať čas a rozvíjať sa. Nestačí len skonštatovať "okej, som v tom nadpriemerný, a teraz už na to kašlem a zapínam telku alebo facebook". S takým postojom z človeka zostane iba slabý nadpriemer... a po rokoch možno ani to. Keď budeš naopak robiť veci poriadne, dostaneš sa dosť ďaleko už len vďaka tomu, že väčšina ľudí, možno aj s väčším talentom, sa na to vykašle. Až keď si úplne na špici, až vtedy máš súperov, ktorí majú aj talent, aj vytrvalosť, tak tam treba tvrdo zabojovať.

Pokiaľ ide o Švédsko verzus Maďarsko a Rumunsko, v hre môže byť milión faktorov, o ktorých neviem, ale ako prvá vec mi napadlo toto: Švédsko je rovnostárska spoločnosť, v ktorej sa neoplatí vyčnievať, lebo ti štát dá 99%-nú daň a všetko ti vezme. Možno to už tak nejako všetci vnímajú, že pokiaľ si dosť dobrá, tak tým, že budeš lepšia, už nič navyše nezískaš. Švédsky matematik sa teda uspokojí s tým, že je dosť dobrý, kým východoeurópskeho neuspokojí ani druhé miesto. Možno že ani ich školy príliš nepodporujú talenty; ak je niekto dobrý z matematiky, možno namiesto voľna na prípravu na olympiádu dostane radšej poriadnu písomku z iných predmetov. Ale to je len špekulácia; musel by som tam žiť, aby som vedel povedať presnejšie. Možno ich spoločnosť matematiku nepovažuje za dôležitú, možno nemajú matematicky zamerané školy... neviem.
 

nepopieram,

ze na vysledkoch sa podiela talent i usilie. Akurat si myslim, ze niektori ludia, ktorych okolie povazuje za geniov (napriklad vynikajuci sachisti) nemusia tym talentom az tak vynikat, hoci ho maju nadpriemerne vela. Priklad: Ak je v populacii 1000 ludi 5 super sachistov, neznamena to, ze tito su na sach nutne talentovanejsi nez zvysnych 995 ludi. Mozno by sa podobnym treningom podarilo dosiahnut podobne vysledky u 100 najlepsich. Tento druh "geniality" teda moze byt podmieneny vychovou. No otazne je, ci sa taketo nadanie da nazvat genialitou, kedze ludi typu Einstein alebo Mozart je naozaj velmi malo. A tak je to aj s olympiadami v matike - ak by Svedi mali podobni trening ako Madari, mali by aj podobnu uspesnost. To mimochodom neznamena, ze deti sa v krajinach, kde olympiada nie je big deal, tvorivo nerealizuju. Realizuju, a to casto sposobom, ktory daleko viac pripomina pracu vyskumnika. Preto napokon krajiny, ktore vychovavaju uspesnych olympionikov a tie ktore nie, mozu mat opacny pomer v pocte uspesnych vedcov - tu namiesto Svedska pouzijem priklad Danska, kde som isty cas studovala a Slovenska ... Dansko vacsinou v statistikach IMO koncieva za nami, no uspesnych vedcov ma viac (ano, financie v tom urcite zohravaju svoje). Moj priatel (Rakusan, ktory strednu skolu vychodil v Egypte a v Brazilii) sa namiesto olympiad realizoval napr. hackovanim alebo pracou s databazami pre analyzu dat v maminom biologickom vyskume (v 14tich) a dnes je vo vede (teoretickej informatike) ovela uspesnejsi nez mnohe spicky z olympiad, ktore poznam - a nie je to jediny priklad (ono totiz, dostat presne formulovane zadania uloh s garanciou riesitelnosti v kratkom case naozaj nema nic spolocneho s vyskumom a tak je otazne, ci by sa vedecke nadeje nemali hladat inak, nez medzi uspesnymi riesitelmi olympiad. O (ne)korelacii vedeckych uspechov s uspechmi v ACM ICPC dokonca (vraj) existuje seriozny vyskum.) Hej, a viem, ze uz som sa poriadne odklonila od temy, ze pravdepodobne s nazormi toho druheho obaja suhlasime, a ze tento prispevok je viac-menej exibiciou mojich nazorov.
 

 

Ale, prosím Ťa, celý internet je exhibícia, snáď teraz nezačneme predstierať, že sa za to hanbíme? ;-)

Ja si to predstavujem zjednodušene asi tak, že za talent môžeš akoby dostať 0 až 100 bodov, za prácu 0 až 100 bodov, a na dosiahnutie úspechu potrebuješ súčet povedzme 160. Niekomu sa podarí mať talent za 100 a prácu za 60, inému talent za 60 a prácu za 100; každopádne obaja potrebujú jedno aj druhé, len v inej miere; a medzi tým je ešte celá škála, napríklad 80 bodov za talent a 80 za prácu. Pokiaľ sú ale ľudia dostatočne motivovaní, tak aj mnohí talentovaní začnú na sebe poriadne makať, a latka na prvenstvo sa zdvihne povedzme na 180 bodov. No a povedzme, aby sa niekto dostal na IMO z Maďarska alebo Rakúska, musí už doma ukázať skóre 180 bodov, zatiaľ čo Švédovi na to stačí 160 bodov... lenže s tým potom na IMO neuhrá zlato.

Tréning je podľa mňa potrebný, ale to neznamená, že každý, kto dostane potrebný tréning, môže priniesť z IMO zlato. Nie, na to treba aj talent aj tréning... ale keďže ten talent nevieš na 100% spoľahlivo rozoznať -- a aj keby áno, aj tak si každý zaslúži šancu -- tak dáš tréning každému, a uvidíš, čo z toho vyjde. Ale tréning má za úlohu zabezpečiť, že tí, čo majú 100 bodov talentu, do toho naozaj dajú aspoň 80 bodov práce, a prípadne, že niekto s 80 bodmi talentu dostane šancu investovať 100 bodov práce a postúpiť. Bez tréningu by mnohí mali pocit, že "nemusia"... a mali by pravdu, ale iba v domácom kole; prípadne by sa nevedeli dostať k dobrým študijným materiálom.

Ten výskum "ACM verzus vedecké úspechy" by ma aj celkom zaujímal. Súhlasím s tým, že veda je o inom ako súťaže. Ale na druhej strane, nebyť tých súťaží, možno by som sa tak nezamýšľal nad niektorými algoritmami. Aj v matematike som rád, že sú rôzne súťaže -- olympiáda zameraná na zložité príklady a dokazovanie, pytagoriáda zameraná na rýchlosť a schopnosť správne riskovať. Podobne ako doplnok k súťažiam na písanie algoritmov existuje naša viacmenej školská súťaž Špongia, kde sa tímovo programujú hry, a hodnotí sa aj nápad, grafika, hudba, hrateľnosť. Alebo je možnosť niečo naprogramovať ako SOČ. A súhlasím s tým, že programovanie "v reálnom svete" je niečo iné ako na súťaži. Ale možno problém nie je v tom, že ľudia robia súťaže, len v tom, že z nich zabudnú prejsť do reality.
http://www.smnd.sk/mikey/PHP/s...
 

Viliam :-)))

...Ale, prosím Ťa, celý internet je exhibícia, snáď teraz nezačneme predstierať, že sa za to hanbíme? ;-) ...
na tuto tvoju vetu musim reagovat, aj ked si ju napisal Mirke, preto lebo to suvisi s tou predpokladanou a ocakavanou skromnostou, co sme vcera spominali :-)
Tak si myslim, ze Mirka je presne priklad toho, co s mudrymi a inteligentnymi ludmi robi nasa priemerna spolocnost. Skoro v kazdom prispevku sa ospravedlnuje, ze si dovoli napisat svoj nazor. A pritom je to naozaj velmi sikovny, mudry a inteligentny mlady clovek a navyse !!! dievca :-)
Odhadujem, ze asi nema moc dobre skusenosti s tym, ked da najavo svoj nazor, tak sa prisposobuje a v prispevkoch akoby radsej dopredu sama spochybnovala, co napise, aj ked to nie su hluposti. Prave naopak.

Pre Mirku: dufam, ze si sa neurazila, lebo tymto prispevkom ta praveze chcem povzbudit, aby si sa nezdrzovala ospravedlneniami za vyslovenie tvojich nazorov :-) Myslim to v dobrom, ok? :-) Ty sa naozaj nemusis hanbit, ze by si pisala hluposti, imho. Fandim ti, drz sa, ok? :-)
 

Iné názory

Toto sa učí v našich školách. "Každý by mal poznať názory iných tzv. známych osobností a vedieť ich prezentovať na verejnosti. Nikoho nezaujíma, či s nimi súhlasíš a či máš vôbec chuť venovať sa tomu, čo niekto iný povedal, ale musíš to poznať". S týmto osobne nesúhlasím a myslím si, že je síce dobré vedieť, čo si o veciach myslia iný, ale nemôže to natoľko zastierať tvoj vlastný názor. Ešte nebodaj, aby si nepovedal niečo čo nekorešponduje s tým, čo niekto iný povedal.
 

nemyslim si,

ze pisem hluposti ... akurat sa mi zdalo, ze uz nie je jasne ani kto je za a kto proti (comu vlastne?) a teda, ze s diskusiou utekame off topic. A to co dokazem, som sa povacsine snazila aj ukazat - mam PhD v informatike z Aarhus University, ktora ma medzi europskymi univerzitami dost prestiz, takze si nemyslim, ze by sa ma snaha nevycnievat nejako vyrazne tykala. Ale vdaka za povzbudenie.
 

Ahoj Viliam,

Einstein sa obcas uvadza ako autor vyroku, ze (a teraz nehanebne za-parafrazujem) nadanie sa na uspechu podiela asi 5 percemtami. 95 % tvori drina. to len tak na margo toho tvojho konceptu 160= praca + talent....

mimochodom na strednej si ma chvilku ucil informatiku :) ake mile. svet je maly.
 

 

Podľa mňa sa mu to len zdalo. Talent (svoj vlastný) má každý človek ako konštantu. To, čo sa môže meniť, je tá námaha. Čiže keď si v roli Einsteina, vynaložíš hromadu námahy a dosiahneš úspech. Potom sa ti zdá, že za ten úspech môže námaha, ktorú si vynakladala každý deň. Lenže aj ten talent používaš každý deň... len si to neuvedomuješ, lebo to už je automatické.

Ak by som to prirovnal k tomu modelu (samozrejme nie je rozumné príliš naťahovať analógie), ak treba na úspech typu teórie relativity 190 bodov za talent+prácu, tak človek, ktorému príroda nadelí 100 bodov talentu, jednoducho skonštatuje, že "na úspech som potreboval 90 bodov práce, čo je hodne vysoké množstvo". Neuvedomuje si, že keby mal talentu menej, tých 90 bodov práce by ho nezachránilo. Inak by to vyznelo, že okrem Einsteina vlastne nikto nevynaložil dosť námahy na vysvetlenie problémov newtonovskej fyziky; všetci sa len flákali, alebo chvíľku makali a potom to vzdali.


Hej, svet je malý. A už zase učím informatiku. ;-) Maj sa pekne!
 

ale

talent ani nadanie sa v tomto pripade nijako nedaju kvantifikovat. od kial vies kolko si mal talentu v pomere s tym kolko si sa namakal? a ak je pravda to, co si tu kdesi v niektorom clanku napisal- a nechce sa mi to doslova opisovat- ze ludia, ktori su sami nadani maju potrebu to akoby ospravedlnovat, alebo tomu sami celkom neveria, tak sa cela diskusia o tom, kolko prace je nutne vynalozit na to, aby clovek dosiahol uspech aj napriek nadaniu/ talentu/ vyssiemu IQ zacne mozno javit v inom svetle. preco by inak Einstein pouzit pomer 95 - 5 ?

je to kazdopadne strasne zaujimava tema, ktorej by sa oplatilo venovat. mimochodom buduci semester idem na psychologiu tak sa k tomu asi aj dostanem... :)

to, ze znova ucis som si vsimla, kedze sa tym chvalis v popise a podla toho, co tu citam ta to hrozne bavi, co je super. ked si ucil nas, boli sme apaticki a nicim nezaujatelny kolektiv hormonalne nestabilnych pubertiakov. a nasa ucebna informatiky mala funkcne do kopy asi 4 pocitace pre 15 ludi. ale ja si do teraz pamatam ako si nam rozpraval napr. o scientologii a tak... maj pekny den! :)
 

preco by inak Einstein pouzit pomer95-5?

--
preco by inak Einstein pouzit pomer 95 - 5 ?
---
trocha som fusoval do fyziky a do OTR, a tak viem odpovedat preco to tak je (alebo povedal ak to povedal). hlavnu ideu OTR, ci STR clovek zbucha za pol dna, to je proste napad, takych som mal kopec. Dokonca som si STO pro isty ze viem co je skryta hmota vesmiru ktory vetci tak hladaju...(nobelovka by ma neminula) lenze jenda vec je skveli napad a druha ho dokazat! Najviac si albert na OTR podla zivotopisu vylamal zuby-cas na matematickom aparate, aby vsetko zo vsetkym sedelo. pouzival narozu geometriu priestoru, aby popisal gravitaciu hmotnych telis a ich posobenia na priestor okolo....
 

este k skumaniu inteligencie

... to mas asi pravdu. Mne sa sice zda, ze dieta dava zvycajne o svojom nadani vediet i bez specialnych testov (prejavom v kolektive, vysledkami v skole), no v niektorych pripadoch to menej osvieteny pedagog nemusi spoznat a nie kazde dieta ma stastie na uvedomelych rodicov, ktore jeho intelekt rozvijaju primerane potrebam. Problem vidim trochu v tom, ze vo vacsich centrach ako napr. Bratislava, kde je vacsina zariadeni na pracu s mimoriadne inteligentnymi detmi, ziju ludia vseobecne vzdelanejsi a tak tento problem tak casto nenastava. Naopak na vidieku by sa odborna diagnostika inteligencie mozno viac zisla, no potrebne zariadenia tam nie su a posielat 10rocne dieta daleko od domova je nevhodne. Otazne je, kolko nadane dieta tym, ze nechodi do specializovanej skoly naozaj strati. Napriklad, ja som odmala riesila korespondencne seminare, matematicke a fyzikalne olympiady atd., no na mojej uspesnosti v porovnani so spoluziakmi s vysky, ktori to nerobili a mozno si teda pritazlivost matematiky uvedomili trochu neskor, sa to neodrazilo ... hoci som si ista, ze som oproti nim ziskala vela uzasnych zazitkov z detstva.
 

<< < 1 2 3 4 5 6 7 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. Martin Borguľa: Kde je bývanie, tam vzniká rodina 365
  2. Jozef Sitko: Neslýchaná vulgárnosť Počiatka, Trnku, Jankovskej a ďalších! 265
  3. Stanislav Martinčko: Veľká radosť psa generálneho prokurátora D. Trnku ! 182
  4. Maroš Chmúrny: Zodpovednosť podľa Fica 164
  5. Jozef Šátek: Kto je zodpovedný za blamáž v prípade D. Trnku? 110
  6. Ivan Holko: Ktoré korenie je bezpečné pre psy? 100
  7. INEKO: Ako odvolať Bugalu či Kováčika 89
  8. Vanda Tuchyňová: Žilinský primátor vzdal zápas o hodnoty, volí tvrdý pragmatizmus 73
  9. Monika Nagyova: Denník starej dievky - Och, aké škaredé sú moje rúčky bez obrúčky 69
  10. Natália Blahová: Kto má morálne právo viesť túto krajinu? 67

Rebríčky článkov


  1. Andrea Fuglíková: Strategie vojenského výcviku, které můžete použít ve svém podnikání
  2. Martina Meriačová: Svojich tieňov sa viac nebojím. .
  3. Ľudovít Herman: Páčilo by sa mi byť homosexuálom...
  4. Štefan Vidlár: Predceda Andrej
  5. Milan Kulkovský: Nechcem byť Catmann, ale občas by to nebolo od veci...
  6. Ján Franz: Čiernobiela krajina
  7. Milan Lacúch: Uvidel som smrť!
  8. Július Kovács: Prečo Kotleba rastie, lebo neprotestuje pred prázdnymi budovami potme.
  9. Ľudovít Herman: Ja voliť nepôjdem. No a čo!
  10. Simona Mačorová: Sexuálna Výchova

  1. Vypovedal Haščák aj Bödör. Výrobca zbrane dostal podmienku (minúta po minúte)
  2. Šéf komanda potvrdil sledovanie Kuciaka, Threema bola získaná zákonne (minúta po minúte)
  3. Kuciakovi kolegovia ukázali na Kočnera, súd rozhodne o Threeme (minúta po minúte)
  4. Prieskum: Voľby by vyhral Smer pred ĽSNS a koalíciou PS/Spolu
  5. Čo dávajú jesť Kočnerovi a môžu sudcovia čítať noviny (ďalšie otázky o procese)
  6. Kotlebovci predčasne ukončili míting v Levoči, odporcovia ich vypískali
  7. Nemám úctu k prezidentke, povedal v parlamente Danko
  8. Danko povedal, že nemá k prezidentke úctu. Nemal by piť, odkazuje mu opozícia
  9. Princ Harry: Nie som ľahkovážny, inú možnosť som nemal
  10. NAKA zadržala bývalého šéfa odboru školstva košickej župy. Už je na slobode

  1. Igor Matovič navštívil smeráka Počiatka na francúzskej riviére
  2. Študenti lekárskych fakúlt posielajú Ficovi otvorený list
  3. Iniciatíva Kresťania proti nenávisti varuje pred Kotlebom a Harabinom
  4. Najväčší hriech Roberta Fica: Bödör mal k Ficovi častejší prístup než nejeden minister
  5. Bödör mal pre Kočnera zabezpečovať policajné lustrácie, aj ich spolufinancovať
  6. Židovský cintorín zničili deti. Liberáli vinili národovcov či tradičnú rodinu
  7. Ako vyzerá zodpovedná zmena v podaní Smeru
  8. Urobil Jozef Makúch z NBS-ky bankomat pre súkromnú firmu?
  9. Lajčák cez štátnu akciovú spoločnosť pomáha pred voľbami nekalo financovať Smer
  10. Ako sa generálny prokurátor Trnka nechal korumpovať Kočnerom

Už ste čítali?