Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Prečo písať spomienky? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

teda!

mas 7 deti? krasne. si cinorody nielen na blogu:-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja len štyri. To dedo mal kedysi 9 detí, dospelosti sa dožilo sedem. Jedno z nich je moja mama.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

aj to je slusnee

:-) ja uz viem, ze to bol dedo, lebo som si precitala cely clanok... najprv som zareagovala len na ten uvod... nepozorna som dnes, sorry.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To nič, aj moja sestra tak čítala romány - najprv prečítala poslednú stranu, či to dobre dopadne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

velmi pekne

k +
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vypustil som odtiaľ kopu mien spolužiakov aj s ich často nie príliš lichotivou charakteristikou, ale teda - to boli exoti. No na druhej strane - učiteľ bol boh, nepotreboval štatút verejného činiteľa.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

;-)

Spomienky vedia vždy zasiahnuť do čierneho, ktovie či po nás bude niekto čítať naše spomienky, žiaľ nie už zaznamenávané v osobných herbároch nášho života (pamätníkoch), ale moderne, v elektronickej forme, napríklad i na blogoch....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Pokiaľ ich o sebe píšeme my sami, sú pekné. :-)
O pár rokov môže maž každý celý svoj životopis (aj chorobopis atď.) na jedinej identifikačnej karte. Neteším sa na takú digitálnu dobu, radšej mám spomienky na dobu, keď ešte neboli televízory na elektrististický prúd, ale na plyn. Také dve lampy to malo plynové - kontrast a zvuk. Čmudilo to - ale bolo to farebné...(L+S)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

blog

ludia predtym pisali len na papier. ich myšlienky sa stratili zaroven s ich dokumentami. ale ty, aj ja mame oproti nim velku vyhodu. kedže naše blogy sa širia elektromagnetickym žiarením, tak prenikaju rychlostou svetla do vesmiru. budu putovat miliardy rokov. naše skvostne myslienky spoločne s pamatovaniahodnymi myšlienkami tvojho deda, bohužial pomiešane s odpadom, čo produkuju naši kritici tu budú na večne veky, amen.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Tak je.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ty brďo, ale nezaprie sa, že ti je rodina....podľa mňa ste si strašne podobní
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Možno trošku. Ale jeho fantasticky dobrú povahu nezdedil nikto, aspoň nie v tom objeme. Napr. nikdy sa neročúlil, nezvýšil hlas, nedal zaucho... tie prvé dve možno raz v živote, ako sa traduje. A to vychovával sám, ako skorý vdovec - päť chalanov!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

pekná sebakritika... :o)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Veru, vždy si na neho spomeniem, keď sa pre ***** rozčúlim. Jeho nič nevytočilo, nevykoľajilo. Nech sa stalo čokoľvek, začal slovami: "Nuž,..."
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Parádne napísané.

Myslím, že po dedkovi je Zdenka. .-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Tak sa to mení všetko... najviac bola na neho jeho dcéra - moja mama. A na tú je hodne aj naša Zdena. Ale čím sú tí jeho synovia starší, tým viac sa na neho podobajú. A pozri na ďalšiu ségru, na Marku - tá sa začína podobať na mamu stále viac - http://mariasimkova.blog.sme.s...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ty brďo,

mám ďalšiu adoptívnu sestru?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

A tuším ste aj rovesníčky - Marka (ak ma nezabije), je vodnár 1958.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Tak to bude musieť

poslúchať, je mladšia.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ale len o chlp.
Ony dve boli odo mňa staršie, ale dodnes spomínajú, ako som ich neposlúchal, radšej som namiesto utierania riadov alebo zametania strpel bitku. A potom s plačom: "Teraz to už duplom nezametieeeem!"
 

1 2 3 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME