Nedeľa, 19. november, 2017 | Meniny má Alžbeta

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Projekt Life – poučenie pre súčasnosť (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

zaujímavý článok.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Suhlas.. konecne sposob pri ktorom nasli spolocnu rec ochranari aj lesnici.. ozaj by nebolo zle to aplikovat vsade kde treba.. myslim ze takyto zasah je relativne prijatelny aj v bezzasahovych zonach..
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Lesná správa by tak mohla odkôrovaním napríklad zamestnať nejakých nezamestnaných.
Ale vážne, dobrý článok.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

odkôrňovanie

Milan, rovnako ako pesticídy, či ťažba, ani odkôrňovanie nemá opodstatnenie v územiach s najvyšším stupňom ochrany. Je to negatívny zásah do prirodzeného vývoja lesa a spoločenstiev organizmov, ktoré pre svoj vývoj potrebujú rozkladajúce sa stromy. Ak stromy odkôrníš, zabrániš nástupu a postupnej výmene rozsiahleho spoločenstva organizmov, ktorým strom s kôrou poskytuje priestor pre život. Ako prvé nastupujú
mikroorganizmi, zvlášť huby a hmyz. Tie svojou enzymatickou činnosťou rozkladajú celulózu a čiastočne i hemicelolúzu, čo vedie k vzniku cukrov, ktoré hmyzu slúžia ako potrava. Postupne sa v dreve mení vlhkosť a teplota, čo je dôležité pre organizmy, ktoré ho osídlili. Meniace sa potravné a mikroklimatické podmienky v konkrétnom mŕtvom strome, alebo jeho časti vytvárajú stovky ekologických ník pre stovky druhov hmyzu, pavúkov, húb, lišajníkov, slizoviek a iných organizmov. Pri tak rôznorodých ekologických nárokoch jednotlivých organizmov viazaných na mŕtve drevo, nachádza každá fáza rozkladu dreva svojich „záujemcov“. Na tom istom rozkladajúcom sa dreve tak postupne nastáva charakteristická výmena ekologických skupín rôznych druhov.
Odkôrnením kmeňa sa celý tento proces negatívne naruší, keďže prítomnosť kôry je pri rozklade dreva zásadná. Na odumretých kmeňoch kôra zabraňuje vysychaniu a teplotným extrémom vo vnútri kmeňa a umožňuje klíčenie výtrusov húb a ich ďalší rast. Bez kôry, v suchom prostredí výstrusy neklíčia, a aj keď vyklíčia, tak primárne mycélium pomerne rýchlo odumiera. Dôsledkom je značná sterilizácia dreva, zničené špecifické habitaty a následný pokles druhov, z ktorých mnohé sú ohrozené a zvácne, hlavne z toho dôvodu, že mŕtve drevo je nepochopiteľne pokladané v lese za príťaž a niečo, čo tam nemá byť.
Neviem, či sú na Slovensku výskumy, ktoré by sa odkôrňovaniu a vplyvu na divezitu nejak bližšie venovali. V Poľsku však prišli na to, že tam, kde sa odkôrňuje, neprežije približne 100 druhoh zriedkavých chrobákov a približne 50 druhov ohrozených húb.
Boj s lykožrútmi v chránených územiach, zvlášť v rezerváciách, narobí pre les viac škody ako úžitku. Ľudia síce na nejaký čas zachránia pred vyschnutím smreky, ale urobia tak na úkor stoviek, či tisícok vzácnych druhov, z ktorých mnohé sa pohybujú na okraji nenávratného vymiznutia.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

z druhej strany

vies, ako take odkornene vyschnute drevo krasne hori na taboraku? Jedna basen ...
cista romantika.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Trochu infantilné poznámky

pán Fyzik ... tak na úrovni ZŠ
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

vidis, ako vhodne

zvolena uroven? Hned si porozumel.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Súhlas

Na Slovensku sa za predmet ochrany v Národných parkoch a rezerváciách považuje Smrek. Všetko ostatné je vedľajšie. Ak sa zachráni smrek, "splnil sa účel". Les zostáva zelený, ako s obľubou vravia lesníci. Ale ako sa tento boj s podkôrnym hmyzom prejavil na biodiverzite, to už nikto neskúma. Na škodu veci. "Zelený les" bez biodiverzity je k ničomu. Ba predsa - dá sa tam ešte vyťažiť to drevo ... Stáva sa z neho hospodárska monokultúra, kde už niet v podstate čo chrániť. Hádam okrem toho smreka samotného.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Milý green,

myslím, že toto nie je dobre postavená otázka. Už som sa na to pokúsil odpovedať Jane. Smrek nie je nikde predmetom ochrany, tým je spoločenstvo, v ktorom sa smrek viac či menej prirodzene vyskytuje. Spoločenstvu je úplne jedno, či je smrek zelený alebo suchý, spoločenstvo funguje a súčasťou fungovania je smrek v akejkoľvek podobe.A ak uznáme, že úlohou národných parkov (stačí nakuknúť do zákona) je ochraňovať spoločenstvá, nemáme sa o čom škriepiť.
Problémom je len to, že naše NP zväčša nezodpovedajú nielen definícii IUCN, ale ani našej vlastnej (nikto ma nepresvedčí že to, čo sa udialo za posledných 5 rokov v TANAP, je možné priradiť k definícii zo zákona o OPaK...). Ďalším problémom je to, že ochrana prírody nie je správcom územia. A ani v rámci samotnej ochrany sa správa NP nedočká podpory z vlastných radov...
Faktom však je, že drvivá väčšina ľudí na Slovensku považuje za pekný les zelený, vyčistený od popadaných konárov, s cestičkami, prístreškami a ohniskami. V takejto spoločenskej atmosfére sa ťažko presadzuje idea bezzásahového lesa aj voči bežným návštevníkom, nieto voči lesníkom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Jana, v prvom rade

sa ospravedlňujem za chybu, ktorú som už opravil - na území NP Slovenský raj sa z projektu Life neodkôrňovalo v 5. stupni ochrany nikde (ináč aj tie stupne ochrany dokladujú "silu" ochrany prírody a prácu ministerstva ŽP, zmenili sa za posledných pár rokov niekoľko krát, už je v tom riadny hokej, na správe ľudia navrhujú, dohadujú s vlastníkmi a spracúvajú podklady pre vyhlásenie stupňov ochrany, ktoré sa potom nevyhlásia, lebo... vyzeráme ako nesvojprávni, keď pri LHP dohodneme s vlastníkmi bezzásahovú zónu a za 10 rokov do ďalšieho LHP sa ju nepodarí vyhlásiť... možno vieš niečo o snahe vytvoriť súvislých 10 tisíc ha bezzásahovej zóny kvôli Pan Parks, aj na to sme už zabudli).
No a čo sa toho zvyšku týka, ja naozaj nepotrebujem školenie o biochémii lesného kolobehu. Chápem Tvoje výhrady v prípade rezervácií, ale na území parku v 3. stupni ochrany - je lepšie odkôrňovať alebo striekať? Určite, ak by bola ako všade v normálnom svete Správa správcom územia, zasahovalo by sa po obvode parku. Takto sa musí zasahovať vnútri parku okolo najcennejších území, ak nechceme neustále čeliť výhradám a tlaku lesníkov. Príklad Nízkych Tatier najlepšie dokumentuje fakt, že sa nedočkáme podpory ani z vlastných radov, lebo toto je dohoda lesníkov a vedenia ŠOP. Pri zohľadnení všetkých týchto okolností vidím odkôrňovanie ako možnosť vyhnúť sa chemickým postrekom - a nerobme si ilúzie, aj Slovenský raj už bol s touto hrozbou konfrontovaný. Ja osobne súhlasím s tým, že s lykožrútom netreba bojovať minimálne v chránených územiach, ale realita v našej džamahírii, ktorej vládnu peniaze, peňeži, peníze je, žiaľ, iná.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

postreky pesticídmy

sú v Slovenskom raji plánované aj toho roku. Nie je to prízrak minulosti, je to skutočnosť, pred ktorú je národný park postavený i dnes. Otázku možno netreba stavať tak, či sa majú v chránených územiach robiť postreky, ťažiť alebo odkôrňovať. Skôr sa treba pýtať, či ktorýckoľvek z týchto postupov má aspoň minimálny vplyv na vývoj početnosti lykožrútov. Podľa rôznych odborníkov, vychádzajúc zo sledovania správania bezzásahových území, to význam nemá. Nie asanácia, ale počasie je rozhodujúcim faktorom. Asanácia by mala význam iba vtedy, ak by sa ňou podarilo vyhubiť viac než 60% populácie lykožrútov. Takú účinnosť nemajú postreky, ani neustála ťažba. Z toho vyplýva, že asanácia je zbytočná. Jediným zmyslom boja s lykožrútom, je ochrániť stromy dovtedy, kým sa ich nepodarí vyťažiť a predať. Takže ako vravíš, peniaze, peněži, peníze ....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nehovoril som

o prízrakoch minulosti - minulý rok až takou vzdialenou minulosťou nie je. O tohtoročných požiadavkách neviem nič, ale nečudoval by som sa, keby to tak bolo.
Najväčšou tragédiou je to, že správa NP sa síce postaví proti postrekom, ale je jej to trt platné. Tento jej odpor nepodporí ani vedenie ŠOP, o ministerstve ŽP ani nevraviac... a možno ani správa sa napokon nepostaví :-(
Ináč - a to už nie je len k Slovenskému raju - odborníci predpokladajú, že tohto roku lykožrút hravo dosiahne tretiu generáciu. Máme sa na čo tešiť...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

chichi

"veľká časť pôvodných lúk sa opäť prinavrátila svojmu účelu"

Ako ja nic, ale co su to "povodne luky"? Od kedy povodne?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Samozrejme nejde

o pôvodnosť lúky z hľadiska jej vývoja, ale z hľadiska udržiavania. Teda tej vete treba rozumieť tak, že sa podarilo prinavrátiť svojmu účelu časť lúk, ktoré boli lúkami vďaka človeku posledných niekoľko sto rokov, kým dobrí ujovia komunisti nevyhnali vlastníkov z Vernára zo svojich pozemkov... Dúfam, že sa teraz nechceš začať prieť o pôvodnosti ekosystémov v krajine, do toho sa nezapojím :-) Tak či tak to na základe niektorých výskumov vyzerá tak, že na rozdiel od vžitých názorov nebol v pôvodnej krajine pred príchodom človeka, resp. pred nástupom poľnohospodárstva, všade klimaxovým štádiom les. Čím, opäť zdôrazňujem, nechcem obhajovať pôvodnosť kopaneckých lúk z hľadiska vývojového - aj dnešný les dokazuje, čo tam rástlo pred kultiváciou plôch človekom. Ale práve touto kultiváciou vzniklo bohatstvo, ktoré je tam dodnes a vysadené rady smreka, žiaľ, nie sú ani poriadnym lesom a hodnoty lúk úplne potláčajú.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ved o to prave ide

povodnost luk ...
alebo co vlastne ochranari chrania - ci prirodzeny vyvin lesa (vyznacujuci sa napriklad naletovym zalesnovanim luk a vznikom cistin v prihodnych geologickych podmienkach) alebo stredoveky sposob hospodarania ...
alebo snad vytvaranie obrazu, aky si ochranari pamataju z rozpravania stareho otca alebo si z chraneneho uzemia spravili taku vacsiu zahradku na pestovanie exotickych druhov v udajne volnej prirode.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Povedal som

síce, že sa nedám zatiahnuť do takejto diskusie, ale predsa len - lúky sú prirodzenou súčasťou nášho prostredia a isto mi dáš za pravdu, že by sme bez nich ťažko prežili. Ak to uznáš, potom už ide len o to, aká tá lúka je - či intenzifikovaná (teda rozoraná a osiata málodruhovou umelou miešankou šľachtených druhov) alebo prirodzená v zmysle môjho predchádzajúceho príspevku. Tak ako nikto nebude chrániť umelo vysadenú smrekovú monokultúru na mieste pôvodnej dubiny, aj lúka stojí za záchranu presne taká, aká je na Kopanci - druhovo mimoriadne bohatá, s veľkým počtom vzácnych druhov...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ved hej,

cize zahradka ...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

aj v PR Muran

s najvyssim stupnom ochrany sa ide cestou zachrany smrekov. Navrhuje sa tam povolit tazba 815 kubikov a dalsich cca 300 odkornit, so suhlasom spravy narodneho parku. Aj vdaka tejto tazbe, ak ju povolia, sa vysledny sumar povolenej tazby v rezervaciach s najvyssim stupnom ochrany za posledne styri roky priblizi k okruhlemu cislu 1 000 000 kubikov. To, uz je celkom slusny vykon, nie? Strom po lykozrutovi sice vyschne, ale zostane v lese pre uzitok vtakom, hmyzu, machom, atď. Stromy po ťažbe končia na kamionoch, pre úžitok človeka a na škodu lesným druhom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

PR Muráň je,

žiaľ, bez vytáčania, úplne osobitný prípad, o ktorom by som sa tu nerád rozširoval. Poviem len toľko, že podmáčané a jarabinové smrečiny sú tam prirodzené lesné spoločenstvá. PR Muráň neleží na území NP a dnes už vďaka špeciálnemu prístupu ministerstva ŽP ani v jeho ochrannom pásme. Rezervácia leží uprostred bojovej zóny, v ktorej sa bojuje o čo najväčšiu plochu zjazdoviek v debilnom zámere Spišského raja a zároveň uprostred mora holín, na ktorých lesníci nestíhajú ťažiť smrek poškodený lykožrútom. Nechať relatívne malé územie bez zásahu by znamenalo mať 180 hektárovú holinu uprostred holín, čo by za normálnych okolností zrejme nebol až taký prúser, ale developeri nečakajú na nič iné, len aby mohli povedať - aha, žiaden les tam nerastie, lebo ich najsladším snom je potiahnuť zjazdovky až na vrchol Muráňa. Myslieť si, že by sa podarilo rezerváciu zachrániť, je naivné - v rámci procesu EIA (silne zmanipulovaného) na zjazdovku, ktorá sa tohto roku vyťaží až na severný okraj rezervácie, povedala pracovníčka MŽP SR úplne otvorene na verejnom zhromaždení - nejaký variant zjazdovky musí prejsť. Tak čo Ti mám na to povedať? Samozrejme, že sa v PR bude ťažiť a dokonca štát ešte platí mestským lesom za to, že drevnú hmotu ponechajú na mieste, ako náhradu za ušlý zisk. Stromy tu, na rozdiel od Tvojej poslednej vety, neskončia na kamiónoch, ostávajú ležať na mieste, to je podmienka. Nie je to ideálna situácia, súhlasím, ale čo je v živote ideálne? Keby tento štát fungoval ideálne, keby sa tu dodržiavali zákony, keby...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

holina

nikdy nevznikne ani tam, kde by všetky dospelé stromy zožral lykožrút. Holiny vytvárajú iba lesníci svojou ťažbou. A les zaniká práve ťažbou pri ktorej je ničená pôda, drasticky menené mikroklimatciké podmienky, ničené existujúce zmladenie atď. Les nezaniká uschýnaním stromov, v ktorých tieni a z ich živín bez problémov vyrastie nová generácia stromov a obklopená množstvom vtákov, hmyzu a cicavcov, ktoré žijú práve v tých uschnutých a rozkladajúcich sa stromoch. Verím, že to bol z tvojej strany len omyl písať o území bez zásahu ako o holine.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME