Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Iný príbeh (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Iba dobrý Človek :)

je schopný napísať takýto článok.
:-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

A možno je to happy end aj u tej druhej. Pekne si to napísal.
Tá hranica je veľmi ťako určiteľná. Najviac to záleží od možností danej rodiny aj daného človeka. nIekedy proste už nevládzeš alebo nemáš prijateľnú alternatívu. Ak by bola napríklad agresívna a utekala by z domu niekam, kam nesmie aby si neublížila, už by potrebovala dozor po celý deň a ten by jej mohol zabezpečiť buď niekto, kto by s ňou trávil 24 hodín, alebo zariadenie.
Nedá sa s vaničkou vylievať aj dieťa. Nedávno tu bol na návšteve chlapík z USA, ktorý rozprával, ako v 70. rokoch zrušili v USA ústavy, lebo chceli dať aj postihnutým všetky ľudské práva. Terza majú práva a umierajú na uliciahc, povedal. Znovu sa uvažuje o zavedení takýchto inšittúcií, pretože nie vždy je rodina schopná sa o nich inak postarať.
Viem že v UK je tiež trend rušiť zariadenia, ale zároveň dať rodine rovnaké množstvo fin. prostriedkov, ako by dali na ústav, nech si zabezpečia potrebné služby v prirodzenom prostredí. O klienta sa potom stará celý tím odborníkov, ktorých si platí sám a chodia za ním domov. Aj ked niektoré zariadenia zostali pre tých, ktorí nemajú kam ísť. To by bol určitý ideál, lebo u nás za 200 euro nemožeš byť schopný uživiť rodinu a ešte sa aj starať o postihnutého človeka.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

áno, tá hranica je veľmi krehká. A možnosti často tiež.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Tak som to aj myslel. Niekedy ak je chorý nebezpečný pre seba alebo okolie, nie je iné východisko. V tom prípade, čo popisujete vo svojom článku, ale pacientka má brata. Jej by asi teraz ublížil viac život s príbuzným, ktorý o ňu neprejavuje záujem, ako život v ústave, kde sa už začlenila do komunity.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

mozno by aj zaujem mal, ale dokazal by to ? najma ak je uz ona zvyknuta tolke roky na urcity stereotyp? casto sa stane ze pribuzni si vezmu zo zariadenia rodinneho prislusnika na vianoce alebo ine sviatky, a po dvoch dnoch ak nie na druhy den pribuzny skoncia na akutnom oddeleni alebo naspat v ustave. Nedokaze sa uz prisposobit v domacnosti, kde predtym zil, chyti uzkostny stav a uz nevedia co s nim.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vynikajúce. Tiež vidím skôr ideal v roznorodosti prístupu - pre niekoho je vhodná rodina, pre niekoho trebars ústav denného alebo týždenného typu / skôr pre deti, obdoba škôlok, kedy rodičia sú aj s deťmi, aj možu pracovať/ pre niekoho špecializovaný ústav. Vidím dve nebezpečné tendencie - všetko prenášať na plecia rodiny / v zmysle musí sa postarať, je to jej povinnosť / alebo všetko hádzať na štát v zmysle čo najväčšej pohodlnosti v živote.Niekde medzi to by sme sa mali trafiť...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

este navyse krestanska povinnost bez moznosti vycuvania za akychkolvek podmienok. V tychto pripadoch musi byt moznost otvoreneho konca: ak sa na to necitis alebo sa nieco zmeni, bude sa to riesit inak. Lebo obvykle su ostatni rodinni prislusnici velmi radi "z obliga" a nikoho ani nenapadne, ze opatrujuca osoba uz nema silu alebo sa podmienky zhorsili natolko, ze je to nad akekolvek ludske sily. Ide o to, ze fanatici integracie nerataju so starnutim a zhorsovanim/ubudanim schopnosti postihnuteho cloveka, ktore je zakonite, odvolavaju sa na to, ze "spravnym pristupom" bude ten postihnuty vzdy happy. Pravdou je, ze nikto nevie povedat, ako dane postihnutie sa bude vyvijat s vekom a dlasimi ochoreniami, pripadne ked sa nedostatocne rehabilituje po nejakom ataku dusevnej choroby, schopnosti ubudaju rychljsie atd atd.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

K tomu kresťanskému prístupu - práve ma trocha prekvapilo, keď sa za kresťanskú vydáva v prípade podozrenia na narodenie mentálne postihnutého dieťaťa logika - ak bude zdravé, bude to naše zlaté dieťa, ak sa narodí mentálne postihnuté, tak ho dáme do domova...
interrupcia nie, lebo to je TABU, ale ani prijatie dieťata v akomkoĺvek stave nie - len v prípade ked bude zdravé. Tak neviem, čo je na tom postoji kresťanské...
http://babetko.rodinka.sk/inde...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To je hnus, ten clanok. Zarazila ma tiez jedna reakcia nan: boh autorku pozehnal (zdravym dietatom), lebo sa rozhodla darovat zivot. A ak by bolo naozaj tazko postihnute, ako by nazvala bozi pristup?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

podla mna je to absolutne nezrely postoj. to nema so skutocnym krestanstvom nic spolocne. Nedotiahnute veci, iba povrchne pochopene. Ale komu na tom zalezi, aby to bolo inak? nesmie sa uzivat antikoncepcia, ale ostatne je uz tvoj problem. Vsak nemusi brat HAK, existuju aj kondomy preboha. Aj to vyjadrenie ze vsak posobi aj interrupcne, to bola take akoze opisala z letaka prolife.
Nieco za nieco - to je tiez pene handlovanie s vierou a krestanskym presvedcenim. asi si to panbozko rozmyslel a prepisal geneticky kod v tom piatom tyzdni ked sa rozhodla ze nejde na potrat. no robia z neho ozaj automat na kolu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ja iba nechapem, Vierka,

co to ma s tymto clankom. Precital som si ho hned, ako ho Ivan napisal, velmi ma oslovil. Ale co sem tahate postihnute deti, interrupcie prosim Ta a krestanov? Nie je to raz, co kritizuju citatelia nezmyselne upozornovanie na interrupcie clankami katolickych blogerov, ale ak to oni neurobia, tak Vam to tusim chyba a pripomeniete to sami :D
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ten clanok nevznikol vo vzduchoprazdne, Boris. Takze sa sem preniesli aj temy a roviny diskusie z inych clankov, v ktorych sa diskutujuci stretli. Na tom nie je nic zvlastne. Myslim ze dost vela ludi vnima problematiku ludi s postihnutim dost uzko spojenu s temou interrupcii, pretoze sa tym zvykne arguentovat v tejto teme- pro life argumentuju "krasnymi a uspesnymi" postihnutymi ako prikladmi toho, ze aj oni maju "plnohodnotny zivot" a "pro choicisti zase tym, ze to prinasa zbytocne utrpenie pre nich aj pre ich okolie. Ze Milan nasiel taky clanok ako nasiel a dal sem nanho link, tak sa tu k tomu povedalo par slov. Takze ked porozmyslas, zistis aj Ty ako sa tu napriklad ocitli "krestanske" povinnosti a ktora tema o postihnutych sa tu vlasne taha v pozadi.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Boris, myslím si, že je to v poriadku. Vďaka pani Vierke máme v diskusii aj názor odborníka. Môj článok je stále len pohľad "zvonku" ako aj u väčšiny čitateľov. Bál som sa, že sa diskusia zvrhne na povrchné "kvázi charizmatické - chápeme ich a poďme ich ľutovať" alebo zase na revolučné "poďme do ulíc za nich bojovať". Môj článok je len výzva k väčšej tolerancii. Diskusiu som čítal, ale som do nej neprispieval. Môj názor na kresťanstvo poznáš, to však neznamená, že vyskočím pri pohľade na slovo "kresťanský" ako býk, keď mu zamávajú pred nosom červenou vlajkou. Nakoniec ja som bol prvý, kto odklonil diskusiu smerom od môjho článku. Čítať chvály na môj článok síce poteší, ale je to nuda. Takáto diskusia sa mi páči viac.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

rozpad

dnes je to zložitejšie. kedysi žili v jednom dome a dvore tri generacie. vždy bol niekto dospely doma. dnes je situacia ina.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

najhoršie riešenie: doma je babka alzheimerka a má opatrovať psychicky chorého :(
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Zaujímavý príbeh, hodný povšimnutia,

aj dlhšieho pristavenia sa pri ňom. Koľkí z nás máme vo svojich rodinách, či v rodinách známych, priateľov, podobne postihnutých.
Málokedy sa o nich rozpráva. Je to akoby tabu.
O čo je lepšie, keď sa o takýchto spoluobčanoch a s vecami okolo nich slobodne, bez ostychu rozpráva... a snaží sa čo najlepšie im výjsť v ústrety, pomôcť...
K+ za článok.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

velmi citlivo napisane.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ivan

vynikajuci clanok je to ludskost a inteligencia...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Príspevok a jeho výpovedná hodnota

je nezanedbateľná popri obsahu. I keď je článok písaný citlivo a s empatiou, je v ňom kus ľudskej tragédie. Ale pre koho? Určite nie pre tých, o ktorých sa píše. Pre nich je to normálny život. Tragédiou je to skôr pre príbuzných, či okolie. Ale... napriek svojmu pesimizmu staviam sa na stranu tých, o ktorých sa píše. Aj oni môžu byť, lebo skôr verím, že aj oni sú pre niekoho šťastím. Už len tým, že sú. Dajme im šancu na pekné zážitky v podobe nášho záujmu o nich. A tie ústavy? Ono to nie je len tak biele a čierne. Niekedy je to nutnosť a to nielen z tej sociálnej oblasti, ale skôr predchádzaniu násiliu. Článok ma zaujal, lebo podobných ľudí poznám a nielen z rozprávania. Je to s nimi ťažké, ale čo už? Rovnako ako každému z nás im patrí úcta, ľudská dôstojnosť a ak to len trochu ide aspoň trochu lásky či porozumenia.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Jedna známa vychováva podobne postihnutého chlapca. Teraz už je dospelý. Ona vravela, že to nie je len o obetovaní sa, že ten jej syn jej to mnohonásobne vracia, že jej život by bol bez neho chudobný. Preto by sa malo diskutovať aj o pozitívach spolužitia s postihnutými.
Neviem či je to vhodné tu napísať, ale tá moja suseda z príbehu dnes znova mala problém obísť kaluž. Keď ale zbadala staručkú susedu o paličke, že ide vysypať smeti, tak sa poponáhľala ku kontajneru, aby jej ho mohla otvoriť. Nie je to ohromujúce? Koľkých z nás zdravých by napadlo, že starý a slabý človek s paličkou v ruke a s košom na odpadky v druhej bude mať problém otvoriť kontajner a by aj pomohlo?
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME


    Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop