Piatok, 17. november, 2017 | Meniny má Klaudia

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Pred rokom zomrel Milan Rúfus. Chýba nám? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Ďakujem

za krásnu spomienku na Veľkého človeka, pán Rúfus ostáva nesmrtelný vo svojich básňach
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

?

Chýba nám Milan Rúfus?
Nuz, ako komu. Mne, poviem otvorene, nie. V slovenskej spolocnosti mi chyba osobnost typu Jana Smreka. Alebo (este viac) Alexandra Matusku.
Ale autor Modlitbiciek?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

paradoxne nie

nechýba. Ostal totiž s nami vo svojom diele. Autora totiž ako človeka som osobne nepoznala.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

-:) chcela som napisat presne to iste -;) Mne "moj" Rufus sedi na policke s knihami
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

velmi pekne ste sa ho zastali. Nebolo to zlcovite, iba ste zotreli zlc, ktoru vykydali ini.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ked pred rokom...

... Milan Rufus zomrel, hovorila so ziakom: Toto mi nemal urobit prave na narodeniny ...
Bol basnikom pokory...
Osobne spomienky:
Pamatam sa, ked som prisla do BA studovat slovencinu, ako uzasne rozoberal jeho basne profesor Stevcek na hodinach teorie literatury (aj okolo klavira v kute poslucharne bolo plno)...Na zaciatku 90. rokov mi prislo velmi luto, ked som pri ruseni jedneho knihkupectva videla knihu jeho basni - velky format na kriedovom papieri, s uzasnymi ilustraciami Martina Martinceka - predavat za 10(!) Sk ...
Kniha Pamatnicek s vlepenou fotografiou jeho dcery Zuzanky - pouzivala som ju pri vyuke - zmizla nadobro...
Mozno najvacsou poctou, akej sa moze dostat basnikovi, je to, ze jeho poezia zludovie.
Niet hadam u nas cloveka, ktory by sa s nou nestretol. Cest jeho pamiatke ...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Kedysi

dávnejšie (ešte bola ČSR) som v českých novinách čítala, že sú dvaja autori, ktorí sú neprekladateľní, nakoľko by sa tým deklasoval ich jazyk a je výhodou, že si navzájom jazykovo rozumieme. Hovorili o Otovi Pavlovi a Milanovi Rúfusovi. Nuž, preklady sú, ale niet nad to, čítať ich v pôvodnom jazyku. Milan Rúfus nenapísal iba Modlitbičky. TRochu mi vadí, že si pošramotil povesť, ale jeho dielo je klenotom. Jeho venovanie si žiarlivo strežím...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

čím si pošramotil povesť?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nuž,

spoločenskou angažovanosťou (prostredníctvom básní) v min. režime a ne-angažovanosťou neskôr. Ale to jeho tvorbu i jeho samotného v mojich očiAch neznižuje! Iba ma to ľudsky mrzí, práve u neho.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Rúfusove básne, ani tie z Až dozrieme,

neboli nikdy angažované, teda prokomunistické, boli len humanistické. Pozrite si, čo v 50. rokoch písal Mihálik, Lajčiak a podobní - to bola socialisticky angažovaná poézia. Rúfusove básne boli básne smútku, kresťanskej viery, aj viery v robotného človeka. Ste asi mladá/ý a za komunizmu ste ešte nežili (alebo boli decko). A Rúfusova neangažovanosť "neskôr". Nie, nepísal o "rakvách z Grozného", ale v mnohých básňach dával najavo, ako sa ho dotýka, že svet zošalel. (Mimochodom, ktorý slovenský básnik písal o ruských ukrutnostiach v Groznom a iných vzbúreneckých provinciách RF? Bola to rétorická otázka - NIKTO.) Ale ak vás napriek tomu "ľudsky mrzí", o čom píšete, nie je to vari preto, že ste pána Rúfusa osobne nepoznali? Že ste sa "toto všetko" dočítali z .týždňa a prípadne na internete?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ďakujem za vysvetlenie
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Rúfus si nepošramotil povesť,

to len pár ľudských outsiderov potrebovalo o ňom povedať čosi lživé a nemiestne - až vtedy, keď bol už mŕtvy a nemohol sa brániť. Modlitbičky je jeho osobná spoveď pred Bohom, spoveď v zastúpení dieťaťa. Veď jeho dieťa, dcéra Zuzanka, ktorá žije statočný život s ťažkým zdravotným postihom, sotva vedela pochopiť otcove ťažké básne zo Zvonov či Prísneho chleba. Ale reč Modlitbičiek je v mnohom aj jej rečou. --- Pre literárnu vedu a fajnšmekerov ostane Rúfus najmä ako autor Zvonov, Stola chudobných, Hory a Prísneho chleba... ale kiežby toľko výborných básní vedel napísať ktorýkoľvek iný slovenský básnik! Dožičil by som mu to.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Pan Richter , to vsetko co ste vymenovali su genialne diela napisane nadhernou recou. Pre mna vsak najkrajsim zazitkom su Sobotne vecery. Krasne a tak smutne , rozpravky a pritom tak prisne ... Pre seba si myslim,ze tato kniha mi pomohla stat sa lepsim,alebo sa o to viac snazit. A tie nadherne ilustracie !
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Sobotné večery,

áno, pamätám sa, keď vyšli niekedy na jar 1979. Vtedy som sa ocitol na takom zvláštnom školení autorskej dielne V. Mihálika (ja, ktorého vylúčil z literatúry už r. 1977, ale ktorý sa chcel aspoň dozvedieť, prečo ho Mihálik neznáša). Ukazoval som práve mladším (potenciálnym) kolegom tú krásnu knihu (Sobotné večery), keď vošiel do miestnosti Mihálik a povedal, že to sú také veršovačky pre deti, vraj Rúfus už nemá o čom písať. ---- Nuž, ja som v tých 70. rokoch chodieval tak jeden raz za rok k Rúfusovi nabrať energiu... a myslel som si svoje.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

keď mu umieráčik zvonil, spoznali mnísi vzdelaní, že bližšie pravde ako oni bol Pecko s dušou na dlani...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

iba blaznom taka mudrost kvitne
medzi ludi kladu zavory
potom pri nich vyberaju mytne...
...

os,veeeeelmi si ma potesil/a
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Aj

Ty mňa.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Pan Richter,toto skutocne Mihalik povedal? Ja so m si vzdy myslel,ze bol popri talentovanom basnikovi este prospechar a opilec. Ale on bol navyse i hlupak.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

... mne - nie ...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

je mi veľmi ľúto,

že už nie je medzi nami, ale on predsa tu ostal. Jeho dielo je tu a je dedičstvom, na ktoré môžeme byť všetci hrdí. Bohu vďaka, že taký Človek žil medzi nami!
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME